Ako prvorodička som bola vystrašená. Pôrod prišiel náhle o 5 týždňov skôr. Ďalší dôvod na strach. Voda odtečená, kontrakcie nikde. Strach… Ale, všetko, čo sa v ružinovskej nemocnici so mnou dialo, mám zapísané ako veľmi príjemné, a to vďaka sestričkám.
Napriek tomu, že som bola takmer dva dni napojená na monitor a tlačila som tiež klasicky „do kopca“ a absolvovala aj holenie a klystír, prístup sestier bol veľmi milý, ľudský, príjemný, celý čas ma povzbudzovali a keď som porodila, bolo vidno, že sa tešia so mnou.
A aj keď bábo potom museli ratovať kvôli zdravotným komplikáciám, tento pôrod pre mňa ostáva veľmi výnimočným krásnym sviatkom! Vďaka prístupu personálu.
Môj druhý pôrod sa odohral na Antolskej.
Druhorodička, všetko prebiehalo podľa plánu, manžel bol pri mne, donosili sme do konca. Ale tie sestričky… ach. Skutočne som nepočula nič iné, iba: „Čo sa sťažujete? (keď som im chcela povedať, že cítim kontrakcie).
„Čo sa bojíte?“ (keď som chcela hovoriť s pediatrom kvôli predošlým popôrodným komplikáciám). „Vy by ste to už všetky mali najradšej za sebou!!! (keď som sa pokúsila atmosféru nadľahčiť slovami, ako si ten môj malý teraz dáva načas).
„Ste v nemocnici, tu sa netelefonuje!“ (neviem, čo má robiť žena celý deň na čakačke, keď musí ležať prikrytá paplónom a manžela k nej zatiaľ odmietajú pustiť?)
No to „naj“ prišlo na záver, pri samotnom pôrode.
„Ako to dýchate? Neviete dýchať! Ako to tlačíte? Vy neviete ani tlačiť! Seďte na tej lopte rovno! Ľahnite si! Ležte rovno! Vystrite ruku! Nekričte! Čo tak kričíte?! Nekričte!!!“
K tomu množstvo ironických poznámok, ktoré počul manžel a ja som ich už nevnímala. No vnímala som atmosféru a cítila, ba cítim sa doteraz strašne. Ponížená a neschopná. Veru som si aj poplakala. Vraj aj to, že som porodila, bolo vďaka pomoci sestričiek. Viete si predstaviť, ako mi 10 minút mágali brucho…
Manžel nechápal, lebo hoci je v pochvalách veľmi zdržanlivý, tak po tomto pôrode ma veľmi pochválil, že som to zvládala ukážkovo a išlo mi to úplne úžasne. On tie reči totiž odfiltroval.
Ale ženy to poznajú. A naozaj veľa, veľa záleží od prístupu. Rozličné vnímanie mojich dvoch pôrodov závisel evidentne od ľudí, ktorí boli pri ňom.
- príspevok k diskusii o pôrodniciach
Ako ste boli spokojní so svojou pôrodnicou vy?
Máte jedinečnú možnosť vyjadriť svoj názor a prispieť k zlepšeniu podmienok v slovenských pôrodniciach. Kliknite na obrázok a ohodnoťte svoju pôrodnicu. Ďakujeme!
(8 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Pôrod krok za krokom
Ako odobrať malému dieťaťu moč
Moje dieťa je zase choré. Prídem kvôli soplíkom o prácu?
Čo robiť, keď dieťa zhltne niečo nebezpečné
Keď má po pôrode depresiu - otec
Spontánny potrat (abortus)
Našla som si tu svoj niekdajší príspevok 🙂
Medzitým mám za sebou aj tretí pôrod – napriek všetkému som sa vrátila na Antolskú pripravená na všetko…
No tentokrát to bolo krásne. A zase môžem potvrdiť svoje slová – vďaka personálu. Išla som “na slepo”, nikoho som si nezazmluvnila, nikoho z personálu som nepoznala. Službu mali dve príjemné sestričky, ktoré ma aj “rodili” (lekár sa len prizeral spoza plenty a kontroloval situáciu, ale aj ten bol veľmi fajn). Sestričky ma celý čas povzbudzovali, navigovali, poradili, keď som potrebolvala zmeniť polohu, tak pomohli, keď bol problém, zasiahli, keď som potrebovala trošku súkromia, rešpektovali to. A napriek tomu, že pôrod bol pomerne rýchly, nebol bezproblémový. Ale skutočne krásny. Za to vďačím aj spomínaným pôrodným asistenkám. V dobrom na vás spomínam – Majka a Andy 🙂