Naša situácia pri druhom bábu bola taká, že sme otehotneli počas nášho pobytu v Belgicku, kde budeme asi do marca 2007. Tu sme otehotneli, a čakali sme naše druhé dieťa. Prvé, dcéra, teraz 19 mesiacov, sa narodila v Bratislave. Prvý pôrod síce dopadol dobre, avšak jeho priebeh nebol štandardný a chovanie lekára nechcem komentovať. Chceme na to čo najskôr zabudnúť, vrátane toho čo sa prihodilo a čo to spôsobilo. Napriek skutočnosti, že nasledovné riadky to občas možno nepotvrdia, tento druhý pôrod bol skutočne tou terapiou, ktorú sme potrebovali na to, aby sme zabudli na naše skúsenosti z prvým.
Tehotenstvo nebolo bezproblémové. Manželke bolo takmer stále nevoľno, osobitne keď si ľahla do vodorovnej polohy. Toto, a časté kontrakcie – 5 až 20 denne, spoločne s bolesťami hlavy, ťažkosťami s dýchaním, a bolesťami bedrového kĺbu, spôsobovalo predovšetkým chronickú únavu z nedostatku spánku. Nielen manželkinu, ale aj moju. Napriek tomu, že sme išli do postele o 22,00 iba zriedkavo som ja zaspal pred polnocou, a manželka až okolo 01,00. Boli sme v starostlivosti pôrodníka, ktorý tu v Belgicku pomohol priviesť na svet niekoľko slovenských detí. Termín pôrodu bol vypočítaný na 10. február. V ten deň sa však nič nestalo.
Kontrakcie sa začali približne okolo 23,00 hod v stredu (16.2.) večer. Treba povedať, že už predtým sme zažili jeden planý poplach v noci z pondelka na utorok. Tentoraz sa však intervaly medzi jednotlivými sťahmi skracovali a intenzita naberala na sile. Od 24,00 do 01,00 bola kontrakcia každých 5 minút. Dohodli sme sa, že ak to bude trvať takto ešte 0,5 hodiny, tak sa začneme baliť na cestu do pôrodnice (samozrejme tašky a všetko potrebné už bolo pripravené a zabalené). Kontrakcie nepoľavili a tak sme vyrazili (cca o 02,00 hod 17.2.) do pôrodnice kde nás prijali okolo 03,00 hod.
Na pôrodnom oddelení boli iba sestry. Po našom príchode sme im odovzdali obálku s listom pre nemocnicu od nášho gynekológa – pôrodníka. Ten v prijímacom liste uviedol o.i. že a) mamička chce rodiť s epidurálnou analgéziou (ďalej iba ako EPI), b) že chceme odobrať pupočníkovú krv do slovenskej odberovej súpravy (tá tvorila súčasť našej výbavy pri príchode do nemocnice).
- Pôrodná izba v nemocnici. Záber je iba na jej časť.
Žiadna zo sestier v tejto smene nehovorila dobre po anglicky, a my nehovoríme po francúzsky. Tento fakt sťažoval našu komunikáciu. Vstupné vyšetrenie vykonala jedna sestra (ďalej ako midwife) Na rozdiel od SR, v Belgicku, nie je doktor – pôrodník prítomný až takmer do momentu samotného pôrodu. Až do tohto momentu, sa tak všetko odohráva pod taktovkou midwife. Na vstupnom vyšetrení bola cesta pre bábo otvorená na 3 cm. Manželka bola teda prijatá na pôrodnú izbu. Bola pripojená na monitoring, ktorý dával informáciu o a) srdiečku bábätka, b) sťahoch maternice (interval a sila), c) pohyboch bábätka, d) krvnom tlaku mamičky. Všetky údaje bolo možné čítať na displeji v „našej“ miestnosti, ale aj na centrálnom monitore umiestnenom v izbe sestier. Spolu s manželkou sme tak mali súkromie. Bábätko sa začalo pripravovať na svoju cestu a tak často tep jeho srdiečka mizol z monitoringu. Manželka bola z toho nervózna a ja tiež. Sestry však, pokiaľ sme na ne nezazvonili, sa do izby unúvali málokedy. Na naše otázky či je všetko s bábätkom v poriadku, odpovedali „It is O.K.“, alebo častejšou sebavedomou frázou „It is normal.“
Kvôli požiadavke na EPI, bolo potrebné urobiť rozbor krvi (anesteziológ, ktorý mal službu trval na čerstvých výsledkoch). Vzhľadom na skutočnosť, že kontrakcie začali slabnúť a interval sa predlžoval, začali naše obavy či sa pôrod nezastavuje. V tento moment som zlyhal. Chvíľa „relatívneho pokoja“, teplo, vzduch s klimatizácie, únava. V jednu chvíľu, keď som sedel na stoličke, mi klikla hlava a zavreli sa mi oči. Jednoducho som mal mikrospánok. Nedokázal som tomu zabrániť. Únava bola silnejšia než ja. Manželka mi to asi nikdy neodpustí. Posledné noci, a to počas niekoľkých týždňov, som mal tak maximálne do 5 hodín spánku denne, aj to často prerušovaného, k tomu práca, dcéra. Prosto vyčerpanie. Manželka si to všimla, vlastne ma prebudila. Cítil som sa hrozne. Najradšej by som sa prepadol pod zem. Vstal som, odtlačil som stoličku, aby som to mal čo najmenej pohodlné a už som sa k nej nepriblížil. So silnejúcimi kontrakciami, som sa však dokázal s únavou vysporiadať.
Približne o 04,00 midwife pri kontrole zistila, že cesta je otvorená na 4 cm. Krv na rozbor pre EPI sa odobrala až o 04,40 hod. Kontrakcie začali byť silnejšie. Manželka mi drvila ruku, nadávala našťastie však nie mne, ale každej kontrakcii osobitne a to šťavnato. Pôvodne, pri prehliadke pôrodnice nám bolo povedané, že rozbor krvi trvá 30 minút. Informácia, ktorú sme dostali, že rozbor potrvá 60 minút bola pre nás, vzhľadom na bolesti, frustrujúca. Konečne, okolo 06,00 prišiel anesteziológ a prehlásil že rozbor krvi je v poriadku a nasadil EPI. Bolesť kontrakcií zmizla, súčasne však kontrakcie začali slabnúť. Bolo potrebné infúziou zaviesť látku stimulujúcu pôrod. Podarilo sa. Blížila sa siedma hodina ráno, a s tým aj výmena smien sestier. Počet sestier starej smeny sa znižoval a nové nepribúdali.
- Naše malé bábätko
O 07,00 monitoring opätovne vynechával, nedával informáciu o srdiečku bábätka, sestier málo, doktor (žena v bielom plášti a nohaviciach) ma na moju žiadosť o preverenie monitoringu odbila a odkázala na jednu novú sestru. Našťastie to bola midwife novej smeny, ktorá, ako sa ukázalo znamenala obrat k lepšiemu. Dobrá angličtina, úsmev, ochota, upokojenie – to všetko nám značne zlepšilo náladu. Ďalšie komplikácie. Táto „naša“ midwife musela pomáhať pri sekcii inde, a informácia o tom, že náš gynekológ – pôrodník príde až okolo 08,00 nás zase neupokojila. Okolo 08,00 sa uvoĺnila hlienová zátka, a doktor nikde. Zostal totiž v rannej dopravnej zápche typickej pre ranný Brusel. Midwife nás upokojila, že v prípade potreby ten pôrod dokončí aj sama. Okolo 08,15 už bolo vidno aj vak s plodovou vodou a náš pôrodník nikde. Sestra nás priebežne chodila kontrolovať. Keď zbadala vak, tak s úsmevom poznamenala, že podľa príslovia, dieťa, ktoré sa narodí aj s neporušeným vakom bude mať šťastný život. Manželka ma požiadala, aby som jej to preložil. Nedokázal som to na prvý raz. Po prvých slovách sa mi zlomil hlas, v hrdle som mal akúsi hrču, a so slzami som sa zaboril do vlasov mojej manželky.
Je 08,20 a konečne prichádza náš pôrodník. Manželka na rozdiel od prvého pôrodu (bol bez EPI a od bolesti len ťažko bola pri „sebe“) je úplne pri vedomí. Podľa pokynov nášho pôrodníka, ktoré tlmočím do SJ tlačí, a objavuje sa hlavička nášho bábätka. Komplikácia. Stop tlačeniu, chlápätko má pupočníkovú šnúru otočenú okolo krku. Manželke som vtedy radšej ani nepovedal. Doktor ju prestrihuje a mimino pri niekoľkých ďalších zatlačenia prichádza von celé. Nástrih však bol. Asi taký veľký ako ten v SR. Bolí však menej, manželka si mohla sadnúť už na tretí deň. Náš pôrodník to komentoval slovami, že on je nielen pôrodník ale aj chirurg, a tak vie ako na to. Chlápätko sa narodilo o 08,43 hod a malo 48 cm a 3260 gramov. Takmer ihneď ho položili mamine na brucho. Na rozdiel od praxe v SR sa pediater neukázal. O maminu sa staral pôrodník a o bábo midwife. Pôrodník odobral pupočníkovú krv. Bolo jej dosť, i keď síce menej ako je obvyklé vďaka potrebe prestrihnúť pupočníkovú šnúru. Vyplnili sa potrebné doklady, očistilo (avšak neumylo) sa bábo. Midwife ho obliekla do nášho oblečenia (oproti praxe v SR – v Belgicku pôrodnica nedáva na oblečenie mimina počas pobytu v pôrodnice nemocničné oblečenie, mnoho vecí si tu je potrebné priniesť vlastných). Ešte chvíľočku sme zostali na pôrodnej miestnosti a následne sme sa presunuli na dvojposteľovú izbu.
- Izba v nemocnici pre dve mamičky a ich bábätká
Ako sa neskôr ukázalo, manželkina spolubývajúca, Belgičanka, mala permanentne návštevy čítajúce cca 4 dospelé osoby a 2-3 deti. Ich počet pod túto hranicu neklesal. Naopak, v piatok popoludní kulminoval na stave 6-ti dospelí a 4 malé deti. Izba bola na tento počet osôb primalá, vzduch ťažký a deti si vybíjali baterky rôznym spôsobom, vrátane telocviku. Návštevné hodiny neboli príliš dodržiavané, a tak musela prísť sestra o 21,15 aby to ukončila, inak by tam asi aj spali. Manželkina spolubývajúca po ich odchode neváhala, vybrala mobil a intenzívne telefonovala až do 23,00. Na manželkine gesto, že je už skutočne neskoro, sa odobrala na WC, kde v tejto kratochvíli pokračovala nestíšeným hlasom. Kľud? Pokoj? Sterilita prostredia? Intimita (napríklad na kojenie)? Nuž neviem…
Pediater sa prišiel pozrieť na dieťa na druhý deň po pôrode. Nenašiel žiaden problém. Pretože ani on, a ani pôrodník nenašli nič znepokojivé, súhlasili s prepustením manželky a syna domov už v sobotu poobede (teda na tretí deň po pôrode). V Belgicku sa to nepovažuje za nič mimoriadne. Aj tak však sestra dochádzala k nám domov až do piateho dňa po pôrode. Maličkého sme si priniesli domov aj s kúskom pupočníkovej šnúry na brušku a s plastovou svorkou. V Belgicku to nezvyknú skracovať. Nechávajú to na prírodu. Podľa inštrukcií sme to čistili alkoholom, teda liehom, nie brandy, a malo to samo odumrieť a odpadnúť. To sa aj stalo na piaty deň. Bolo to bez komplikácií. Jediným problémom je fakt, že plastová svorka na brušku bráni pamperskám v tesnom objatí bokov bábätka, a tak je väčšia pravdepodobnosť že bábo si obciká plienočku štýlom „kam až to pôjde“. Naviac, vôňa ktorú odumierajúce tkanivo vydáva nie je príjemná. Nie že by mi to vadilo, ale mám strašne rád vôňu malého miminka, a tú som kvôli tomuto teraz necítil. Už počas pobytu v pôrodnici chlápätko intenzívne cuckalo maminku, a tak mliečko bolo k dispozícií už na druhý deň po pôrode. Na štvrtý deň, už malo váhu (3280) vyššiu než pri pôrode (3260) (pri prepustení z nemocnice bola nižšia – 3080).
Postoj k poštolkám. Podľa belgického pediatra (to zdôrazňujem, že je to názor daného lekára, ktorý tvrdil, že má 38-ročnú prax) poštolky majú význam ak kĺbiky nie sú v poriadku. Ak kĺbiky sú v poriadku, tak poštolky strácajú význam, môžeme ich bábu dávať, ale je to bez efektu. S manželkou sme sa dohodli, že ich dávať budeme. Avšak iba do vyšetrenia ortopédom, ktoré skutočne potvrdí pediatrov záver, že naše mimino má kĺbiky v poriadku. Vyšetrenie ortopédom však nie je štandardné, treba si ho osobitne dohodnúť.
Teraz sme už všetci spolu doma. Papáme, občas plačkáme, máme prdíky, v noci trošku nespíme a tak ďalej. Prosto pohoda. Teraz nás čaká administratíva pri vybavovaní belgického rodného listu, čo pre Slováka, hovoriaceho anglicky vo frankofónnom prostredí nebude jednoduché.
Záverom chcem popriať všetkým mamičkám a budúcim mamičkám všetko najlepšie a nech Vám to všetkým vyjde. Táto internetová stránka bola pre moju manželku veľkou oporou, a to nepreháňam, rovnako ako veľkým zdrojom skúseností. Ste všetky fajn a veľmi Vám za to ďakujem.
Vaše otázky zodpovie moja manželka, alias mravček. Majte sa.
(1 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Rodičovský príspevok 2025
Aké to je, tlačiť opäť v 40tke kočík...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Prečo mávame na vianoce vianočný stromček
Váš komentár
Dobry den, velmi ma zaujala Vasa skusenost v Belgicku, kde momentalne zijem. Nase babatko by malo prist na svet v oktobri. Zaujal ma fakt o odbere pupocnikovej krvi. Uz som sa na to pytala niekolkych gynekologov, ale vsetci svorne na mna hladia s uzasom, ze to co vlastne od nich chcem.
Poradite mi, prosim, ako ste to vybavovali Vy? Doniesli ste si nejake potvrdenie, material.. zo Slovenska? Aky je pravny postup?
Velmi pekne Vam vopred dakujem!!
Drzim Vam palce a prajem vela radosti s deturencami
mirka