Raz som sa zasnívala a premýšlala o tom, ako si predstavujem svoj ideálny pôrod. Viem, že môj sen v mnohých hlavách vzbudil potrebu intenzívneho poťukávania po hlave.
Už priam počujem všetky tie argumenty o nebezpečenstve, okamžitých komplikáciách, predvídateľných i nepredvídateľných dôsledkoch. Napriek tomu tvrdím:
Chcem, aby moje dieťa malo rodný dom
Verím, že pôrod doma je stav mysli. Že nikdy pre vačšinu žien ani nebude alternatívou. Je to samozrejmé. Prečo by mal doma niekto rodiť z donútenia?
Stále však rozmýšlam, prečo toľko žien o tom v kútiku duše sníva. Možno ani nechcú rodiť doma. Asi len chcú rodiť inak.
Čas
Možno majú potrebu mať na narodenie svojho dieťaťa čas. Kľud. Rešpekt. Možno by pôrod mohol byť tichou meditáciou – komunikáciou s bábätkom, preciťovaním vlastnej sily, hladaním odpovede na otázku: “akou mamou chcem byť tomuto dieťaťu? Čo sa mám od neho naučiť?”
Možno by pôrod mohol byť oslavou ženskosti, oslavou narodenia. Tieto minúty sa už nikdy nezopakujú, nikto sa nemôže znova narodiť, znova ne/pocítiť láskavosť maminho náručia, jej vôňu, hlas, zaľúbené oči. Ak to všetko zanikne v štrngote nástrojov, môžeme byť síce spokojní, že sme zachránili matku i dieťa, ale dali sme mu skutočne to najlepšie?
Nebude jeho príchod na svet, všetko to násilie, neskôr len učenlivo opakovať pri každom svojom kroku vo svete? Ách to sú tie patetické ďalekosiahle ekologické konšpirácie – poviete si. Ale čo ak?
Strach je to slovo,
ktoré sa šíri a ospravedlňuje v podstate čokoľvek. Akékoľvek surové slová, aký koľvek rutinný postup, akú koľvek chybu. Pretože… mohlo by to byť hrozné keby…
Pre mňa otázka: odkiaľ berieme tú aroganciu, že môžeme zasahovať do chodu sveta?
Čas, (ne)strach, kľud, rešpekt
To sú štyri slová, kvôli ktorým chcem, aby moje dieťa (aspoň to tretie), malo rodný dom. Túžim, aby to bolo dievča, aby som mu do vienka dala slobodu narodiť sa a rodiť slobodne.
Mimo všetky meditatívne a psycho (logické) kontexty, chcem úplne, v prítomnosti, naplno, precítiť príchod svojho dieťaťa. Chcem, aby sme my dve boli pri tom prvoradé. Keďže nepoznám pôrodnicu na Slovensku, kde mi to umožnia, chcem, aby moje dieťa malo rodný dom.
Ilustračné foto: www.sxc.hu
Všetkým mamičkám, ktoré zabojujú a presadia si pôrod doma, držím palce. Môžete si pozrieť webstránku http://www.vnimavetehotenstvo.sk, možno tam nájdete inšpiráciu a povzbudenie.
aj ja chcem rodit domaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa !!!
Krasna predstava domorodka, budem drzat palce, aby sa naplnila. Kamoska rodila doma koncom augusta tu v BA, ak by si potrebovala nejake info, posli mi mail.
Váš komentár
Nikdy by som si nedovolila rodit doma! Je to predsa len zasah do organizmu. Je pravda, ze nase stare mamy rodili doma, ale aka bola mortalita, prip. nasledky na zdravi? Naco to riskovat? Na druhej strane – slovenske porodnice sa odrazu stali “Friendly”, o com na prvy pohlad svedci ich materialne vybavenie. Skoda, ze ten druhy pohlad , ktorym by sme mali vidiet friendly ludsky pristup, sa najde len kde-tu.
Nedemonizujme mortalitu, pozrime sa realne, z coho pramenila:
1) z podvizivy (kde by kto chyroval o kyseline listovej v prvom trimestri)
2) zo zatazenosti pracou (fyzicka praca nasich babiciek aj pocas tehotenstva bola urcite neporovnatelna s mierou setrenia, ktoru mame my teraz
3) z castych tehotenstiev, oslabeneho panvoveho dna….
4) alkoholizmu, infekcii
5) najvacsia mortalita deti bola poporodna, kedze mamy boli casto povyzivene a zaroven sa museli vratit do prace, krmili sa ja novorodenci nepasterizovanym kravskym mliekom, z coho deti umierali na katary criev. To bol vlastne dovod, preco Svejcar zacal zavadzat UM, lebo sa susilo a tym dezinfikovalo a aspon trocha sa rozkladali bielkoviny kravskeho mlieka. Opat, jeho zasah pre znizenie umrtnosti novorodencov bol zrejme vyrazne dolezitejsi ako samotne rodenie v porodniciach, zakladal novorodenecke odd.
A samozrejme aj nie vsetky babice boli dostatocne vzdelane, cistotne a spol. Nevedelo sa este nic o horucke sestonedielok a dezinfekcii nastrojov. Bol jedeen doktor, ktory chcel ako argument nepritomnosti bakterii na nastrojoch a nepotrebnosti sterilizacie operoval jednym naradim tusim 6 zien. Vdaka bohu mu na to nepoumierali… ale len ako ilustracka, riesili sa vtedy ine veci.
este doplnim domorodku…
zijeme v 21.storoci na civilizovanom kontinente. a tak mame pre porod doma aj zodpovedajuce civilizovane podmienky. porod doma nie je pre kazdu zenu a nemysli sa tym len to, ze niektora si to vyberie, ina nie. pre porod doma musia byt splnene urcite podmienky, aby to bol porod bezpecny:
– porod doma je planovany
– porod je v termine (37tt+0 – 42tt+0), rodicka i dieta su bezproblemove – kedysi doma rodili vsetky zeny. inak sa rodit vlastne ani nedalo, porodnice neboli. a tak rodili doma aj zeny, ktore by dnes nik rodit doma nenechal, pretoze je u nich vysoky predpoklad, ze ich porod bude komplikovany – zla poloha dietata, viacpocetna gravidita, predcasny porod, … diagnostika bola vtedy na velmi zlej urovni (vsak UZV nemali este ani nase mamy!), preto sa mnohokrat ani nevedelo, co pri porode cakat
– pri porode asistuje PA, ktora ma dostatocne skusenosti so samostnatnou asistenciou pri domacom porode – toto zas asi neplati dnes (minimalne na Slovensku)
– vybavena nemocnica je v dosahu (tusim sa uvadza dostupnost 40-60minut) – opat, kde boli kedysi porodnice? ake bolo ich pristrojove vybavenie? ale boli vedomosti lekarov? diagnostika? moznost ukoncit porod cisarskym rezom?
skutocne sa da bezpecnost domacich porodov nasich starych mam porovnavat s tym dnesnym? naozaj sa zmenilo len to, ze sme hufne vsetky porody presunuli do nemocnic?
mimochodom, pocas rokov 2000-2006 sa zozbierali udaje o vyse pol milione nizkorizikovych rodickach a porovnal sa domaci porod s nemocnicnym. neboli zistene ziadne rozdiely, co sa tyka bezpecnosti domacich porodov a nemocnicnych, za dodrzania vyssie uvedenych podmienok. nebolo ani viac umrti matiek ci novorodencov,dokonca ani viacej prijmov na JIS. pre zaujemcov mozem dodat PDF clanku, ktory tento vyskum publikoval v aprili 2009
nie je mojou snahou presvedcit zeny, ktore sa slobodne rozhodnu ist rodit do nemocnice, ze by mali ostat rodit doma. ale vadi mi, ak sa domaci porod zbytocne demonizuje az kriminalizuje a vadi mi, ze zenam, ktore si zelaju domaci porod, nie je umozneny rovnaky standard starostlivosti ako maju tie, co rodia v nemocnici…
ahoj schamka, mas to pdf v anglictine ci slovencine?
nasla som to pdfko v inom clanku preklad nemame vsak?
nie, prelozene to nemam
mozno mozes skusit translate.google.com, ale bude to vyzerat kadejako (no, ako ked preklada softver)
Aj ja drzim palce Podla mna je porod doma nieco uplne normalne, len u nas sa to prezentuje ako nejaka exotika, pritom nase stare mamy a vsetky pred nimi tiez rodili doma
Ja este nie som rozhodnuta, ci svoje dalsie babatko porodim zase v porodnom dome, alebo v nemocnici, alebo doma. Vsetky alternativy maju svoje pre aj proti. Je skoda, ze takto, ako ja, sa nemaju moznost rozhodovat aj ostatne mamicky u nas. Ale verim, ze aj to raz bude
Tak, tak. Tu sú zhrnuté všetky dôvody, pre ktoré dúfam, že sa nič nezopsuje, a mne sa podarí svoje posledné dieťa porodiť doma so skúsenou pôrodnou asistentkou, v pohodičke a tichu, bez kopy lekárov, ktorí vedia lepšie než ja, ako sa cítim….
Mozem sa spytat ci na Slovensku? Drzim prsty, aby to vyslo – nech uz kdekolvek Ale ak na Slovensku, tak by ma zaujimalo ako sa to da vybavit? Diky.
Nie, na Slovensku nie. Ale čo na tom treba “vybavovať” okrem spoľahlivej a dobrej pôrodnej asistentky, ktorá vedie poradňu minimálne mesiac pred pôrodom a chodí na kontroly mamy a bábetka nejakých pár dní po pôrode? Však sa nebojte, nikto vás za to nezavrie. A na hlúpe poznámky detskej lekárky alebo gynekológa sa môžete potom už iba tak zvysoka vykašľať… Aj keď viem, nie je ľahké byť medzi prvými, ktorí robia niečo inak.
Drzim palce
A suhlasim s tym, ze dovody uvedene v clanku su casto sucastou dovodov na porod doma – mozu byt aj ine, napriklad averzia k nemocniciam vo vseobecnosti ci potreba pritomnosti svojich blizkych, vratane trebars starsich deti, tuzba spat po porode vo vlastnej posteli a mat babatko 100% casu pri sebe