Som “bioekomatka” a teším sa na pôrod

Pred pôrodom

Mám asi mesiac pred pôrodom… a všetci mi vravia: „Pani, to choďte skôr – na indukovaný pôrod, ak chcete tak ďaleko…“ Jasné, preto sa snažím v rámci Slovenska o to NAJ prirodzenejšie, aby som si spravila výlet na prichystaný pôrod!

Som „bioekomatka“

Odmietla som lieky na železo, lebo podľa mňa mi nechýbalo – testy boli tiež v pohode. Testy na cukrovku som obišla. Krv som si síce vziať dala, ale s rozhodnutím, že ani keby neviem čo, na žiadne ďalšie odbery nejdem.

Zmenila som lekárku, tak predsa nemôžem vymýšľať od začiatku. Ale asi v 5.-tom mesiaci som na ňu vyklopila, že som taká „bioekomatka“ a niektoré veci robiť nebudeme…a tak sa napríklad bábo počúvalo dreveným, príjemným zvončekom.

Nepríjemný ultrazvuk

Usg mi bolo vyslovene nepríjemné, mám obrázok z 20tt – na pamiatku, ale som si istá, že Brankovi to nebolo po vôli. Bol to fakt super usg, v prenatálnom centre, ale vidieť ako sa bábo metá, otvára ústa, bráni rúčkami – ďakujem, nie.

Nepríjemná spomienka

Stačila mi spomienka na môj prvý pôrod a bola som ochotná ťahať hoci aj pol rodiny cez celú republiku a minúť prachy ako na dovolenku pri mori, len aby sa to už nezopakovalo. Ešte stále je mi z toho zle. Už to viem totiž porovnať. Nevzali mi doslova len zážitok z pôrodu a vôbec TO – odrodiť si, ale aj pocity pri narodení dieťaťa, intimitu a bohvie čo ešte, a to všetko v rámci „prirodzeného pôrodu“.

Začínam mať toho dosť

Takže nemocnice, až na jedno interné vyšetrenie, ktoré vyžadovali v Banskej Štiavnci, u mňa skončili. Žiadne prietoky, žiaden monitor, žiadne vyšetrovanie. DOSŤ!

Najviac ma dorazila kamarátka, ktorej sestra robí pri pôrodnej sále – stará sa o deti, aj o mamičky… s otázkou: „ Ty sa tešíš na pôrod? To som ešte nepočula!“
Smutné! Kto za to môže?
A ja som sa tešila ako blázon.

Pripravení

Je štvrtok večer – teda už piatok – po polnoci… všetko je dochystané, nabalené, Hanka (pes) umytá… , Bob (kanárik) nakŕmený, ryby – detto. Otec prichystaný. Ešte si dáme čaj, oddýchneme, pôjdeme sa trochu vyspať… a ráno ideme na tú našu „dovolenku“ (rozumej pôrod). Ešte som si hovorila: „To bude hanba, keď tam budeme dva týždne a nič!“

V aute

Dcérka Zorka už nezaspala, predýchavala so mnou kontrakcie – držali sme sa za ruku, cesty voľné, ešte sme si dali vo Zvolene na benzínke kávu (asi sú to len poslíčkovia), a nakoniec za necelé tri hodinky sme dorazili do Banskej Štiavnice. Ja som šla na monitor a moji zaspali v aute.

Na hoteli

Bola som otvorená tak na dva centimetre, kontrakcie – také začínacie. Odmietla som príjem a vypýtala kľúče od izby na hoteli, ale na izbe „poslíčkovia“ zosilneli. Musela som do sprchy – tak na hodinu. Danko s malou spali a ja „v podstate“ tiež. No ale tí poslíčkovia! Zas musím do sprchy, budím Danka, vyžadujem spoločnosť. Šiel kúpiť raňajky, pijem vodu, zjedla som jednu čokoládu, potom jablko, fornetky, cukríky.

Dýcham si v sprche a je mi dobre

Zorka spokojne spí aj s mojím otváracím, jemným ááááá. Tentokrát som sa máčala vo vode, sprchovala, tancovala, jemné krútila, ale hlavne sedela na teplej dlažbe ako buchta. Sprchovala si brucho, keď bolo horúco, tak nohy.
A snažila sa pre áááá, nie úúú, ani zatínať zuby – to aby som sa pekne otvorila. Áááááá. Ale bolo to príjemné, niektoré som vôbec necítila. Predstavovala som si všetko možné: more, diery, kruhy.  Hladila Branka.

A pila som a jedla, lebo som bola hladná a telefonovala s dulou – dík za všetko, Miška. Medzitým som skočila dvakrát na „wécko“ na opačnej strane chodby – aký „architekt“ dá záchody tak ďaleko?

Na príjme

Potom mi napadlo stopnúť kontrakcie. A boli tak po dve minútky. Budíme Zorku, ideme na príjem, vyšetrili ma: 6 cm. Potom na monitor, ale z toho nič nebolo, odišla mi voda – kráááásny pocit – PUK. Tešila som sa, bola vzrušená… len som trvala na tom, aby začali čítať môj pôrodný plán (informovaný primár tam totiž nebol).

Prečítajte si môj pôrodný plán

Viete, že rodička môže byť fakt otravná – nakoniec som ho prinútila prečítať ešte aj detskú sestru, asistentku, lekárku, sanitárku. Potom sa ma vypytovali na všetko možné. Musela som podpísať papiere, že nesúhlasím s oberom krvi – ale na čo , keď som bola dva dni dozadu na internom a predtým na krvnom obraze? Stačilo otvoriť papier, nie pichnúť ma do ruky.

Na sále

Na pôrodnej sále bolo príjemne. Farba stien a žinienky oranžová, porodný stôl veľký ako posteľ, lopta, aromalampa (dala som si levanduľu extra – odporúčam!), rádio (pýtali sa, či nemám CDčko, ale už som veľmi nevnímala – bola som v rodiacom svete a nakoniec, však umrel Michael Jacskon, takže celý čas hrali jeho pesničky… môže byť.

Rodím si v pohode

Spomeniem látku visiacu zo stropu a rebrinu – strávila som tam asi hodinu. Pot sa zo mňa lial, cítila som sa príjemne v Bambi tričku a krásne, samé áááá, visela som si , ňuchala levanduľu, ale potom prišla únava a tak som šla na stôl.

Dala si ho vyššie, vyložila si jednu nohu, chytila sa za bočnice a nechala sa masírovať s ááááá. Tlačenie som predýchavala asi hodinu, kedy mi lekárka masírovala hrádzu, ale už som sama cítila, že pauzy sú dlhšie, telo je unavené, takže sme sa snažili dopracovať k polohe ako tlačiť.

Nakoniec bol spokojný personál, aj ja. Sedela som, vyložila si nohy do opory a tlačila ich k sebe… nevedela som zadržať dych, čo mi pomáhalo, tak som poprosila pôrodnú asistentku, aby to robila za mňa. Držala mi nos. Dohodli sme sa, že budem vládať dokedy treba – žiadne zásahy.

Intímne

Čestne priznám, že mi dvakrát odišla stolica– a nikto z toho nič nerobil. Klystír sa nekonal. Píšem tu túto intímnosť preto, lebo väčšina lekárov z toho robí kovbojku, ženy sa hanbia, ale je to niečo celkom prirodzené. Okrem toho, múdra príroda to zariadila tak, že predtým určite „pôjdete“. No a nakoniec, lepšie je to v „normálnom skupenstve“ ako po klystíre – rozpisovať to nebudem…

Branko prichádza na svet

Poslednú kontrakciu som kričala, teda myslím, že to bol môj hlas, lebo mi zaľahlo, ale nedržala som vzduch, dala som ho von a pomohlo! Veľmi! Dívala som sa na Branka pod sebou. Vyšetrili ho tak, aby som aj ja videla – pupočník bol ešte spojený a prišli také silné pocity, ŽE AŽ! Počkali, kým dotepe pupočník a šup ku mne na brucho. Myslím, že ho chceli odvážiť a tak podobne, ale ja som hystericky, dookola opakovala ako zaklínadlo „poď k mame“, a tak šiel.

Na sekundu ho odniesli pomerať a odvážiť, a hneď priniesli k nám. Už sa od nás nepohol. To malé dieťa malo 3600g, 53cm a veľkú hlavičku. (pri pôrode som vážila okolo 66 kg, ale inak zvyknem aj pod 50 kg).

Aj sedenie v pohode

Dala som prednosť natrhnutiu pred nastrihnutím. Urobila som veľmi dobre. Teraz, keď to opravujem, mám 6 dní po pôrode a sedím si ako nič. Mám asi desať stehov, ale vzhľadom na to, že som celé tehotenstvo trpela „candidou“ a kvôli tomu nemasírovala, je to veľmi fajn.

Prosím, len vyutierať

Branko je náš zázrak, to ako plače, sme sa dozvedeli až na druhý deň, keď som ho prvýkrát kúpala. Narodil sa tíško, kričala som zaňho. Na naše prianie ho po pôrode len vyutierali, a tak obliekli. Poležala som si dve hodiny na sále, dýchali sme levanduľu, počúvali „Majkla“, Danko pridržiaval bábätko a ubehlo nám to strašne rýchlo. Na izbu mi ponúkli vozík, ale radšej som sa prešla.

Ako doma

Asistentka ma držala za ruku, Danko niesol Branka. Uložili sme sa do postele, prišla babka, dedko, Zorka. Tešili sme sa, vítali… Medzitým som odbehla do sprchy, najedli sme sa – dostala som rezeň ako svet.
Večer sme spali v popôrodnom apartmáne ako doma. Veľká posteľ: Danko, Branko, JA, Zorka.

Stačí málo

Viem, v živote sa môže stať čokoľvek, každou minútkou. Je nepredvídateľný, ale domnievam sa, že každý z nás si zaslúži čo najpríjemnejšie narodenie sa. Každému patria pocity, ktoré nám príroda dala. Stačí na to zo strany nemocničného personálu málo: ochota, úsmev, viac sa spoliehať na ženské pocity ako na prístroje.

Zážitok na celý život

Teda Branko sa narodil takto. Snažili sme sa, aby mal zážitok na celý život – aj s nami. Pri Zorke som o to prišla… bohužiaľ aj ona, a doteraz mám výčitky svedomia a myšlienky, pri ktorých dookola rozoberám pôrod.

Poďakovanie

Ďakujem všetkým „prírodným mamičkám“, (autorom a autorkám kníh o prirodzenom pôrode), aj tu na fóre: Kirkuši hlavne, dule Miške, a špeciálne Danielke, ktorá mi istý večer hodila inkriminované knihy do tašky spolu s pivom, a takto to vlastne rozbehla.

A pôrodnici v Banskej Štiavnici! Rešpektovali môj pôrodný plán a pýtali sa, či ma  môžu vyšetriť, či chcem popôrodné vyšetrnie USG, či chcem  liek na podporu kontrakcií, kedy chcem kúpať maličkého, akú použijeme kozmetiku, či bude mať vlastné oblečenie, ALE: je nutný pôrodný plán podpísaný primárom!

No a, jasné, Dankovi a mojim rodičom, ktorí síce všetko ohučia, ale nakoniec pomôžu.

A špeciálne Brankovi, ktorý sa pre nás rozhodol.

Pripájam svoj pôrodný plán

Vážený pán primár, vážený odborný personál pôrodnice,
v prípade bezproblémového pôrodu a pobytu u vás bez komplikácii Vás prosím…

            …o čo najmenej zasahujúci prístup počas môjho pôrodu:

– neželám si klystír, (holenie je prirodzenou súčasťou mojej hygieny), neodôvodnenú epizotómiu, amniotómiu, rozťahovanie perinea počas 2.DP,  podanie chemických prostriedkov napomáhajúcich pôrodu, pomoc pôrodnej asistentky v zmysle „skákania na brucho“
– chcem byť informovaná pred prípadným nutným podaním liekov
– monitorovanie a vaginálne vyšetrenia si prosím obmedziť na minimum
– počas vypudzovacej fázy by som rada tlačila podľa svojich predstáv – nie na povel a veľmi by som privítala gravitačnú polohu. Aj placentu by som chcela porodiť nenásilne a bez liekov.

       Celkovo atmosféru pri pôrode uvítame pokojnú, nestresujúcu – utlmené svetlá, tichší hlasový prejav, čo najmenej personálu…čo najviac  pocitu  súkromia.

– je pre mňa nesmierne dôležité, aby bolo umožnené pupočníku dotepať, a aby bolo prestrihnutie vykonané čo najneskôr.
– dieťatko – neumyté si prosím hneď na brucho, rada by som ho hneď objala, ponúkla mu prsník a budem vám vďačná za jeho vyšetrenie na mojom tele. Ak to nebude z akýchkoľvek dôvodov možné,  pri všetkom bude manžel – prosím vás, aby synčeka dostal do náručia on.
– aspoň v prvý deň po pôrode by som bola rada, ak by sa synček neumýval a strávil čo najviac času na mojom tele – používanie akejkoľvek kozmetiky si neželáme
– najväčšou  prioritou je, aby bolo dieťa celý čas po pôrode, až po prepustenie v mojej prítomnosti, a to aj v prípade vyšetrení.
– očkovanie TBC si v pôrodnici neželám, nakoľko chceme využiť neskoršiu zákonnú dobu podania vakcíny.

Veľmi pekne Vám ďakujeme,

Janka, Daniel