Pôrod ako z filmu

Človek by neveril, aké skryté schopnosti môže v sebe objaviť. Pred pár dňami sa mi jeden starý dobrý známy zdôveril s niečím, čo neohromilo len jeho samotného, ale pri hltaní jeho pocitov a zážitkov, ktoré v ňom zanechalo narodenie dieťaťa, som ostala paf aj ja.

Tak je o jednu Tvoju menovkyňu na svete viac…

Podľa prvej vety „tak je o jednu Tvoju menovkyňu na svete viac“, som si myslela, jéééj, tak kámo je znova tatko. Už som sa mu chystala pogratulovať, keď vtom ma zaskočil, že jeho zásluha to nie je… teda tak napoly. A to som už vôbec nechápala.

„… blonďavé dievčatko má tri kilá a narodilo sa o 7:30 mojej kamarátke.“ (No zbohom, nebodaj, nemanželské dieťa, pomyslela som si) „Ale nie, je to úplne inak. Skrátka, jej partner je momentálne niekde na misii, a tak ma poprosila, či by som ju neodviezol do pôrodnice, že sa to asi začína. Hovorím, jasné. Dofičal som k nej vcelku rýchlo, keby náhodou… Ona sa zatiaľ balila a všetko vyzeralo pokojne. Ponúkla mi ešte kávu. A ako sme sa rozprávali a rozprávali, začala pomedzi slová do toho nejako divne fučať do vzduchu – ja som to videl asi trikrát v živote a naposledy pred deviatimi rokmi – no a tak jej vravím, že radšej pôjdeme. Jana na to, že nie, že to prejde. A ono neprešlo.“

Šípila som dáku rýchlu akciu v podobe okamžitého odchodu k autu a ešte rýchlejšieho presunu do pôrodnice. Ale klasický scenár sa prepísal úplne inak…

Spomínal som si na všetko, čo som kedy videl

„To boli fofry. Dievča moje, spomínal som si na všetko, čo som kedy videl, dokonca i v správnom poradí. Deky, uteráky, horúca voda, stôl… aha, ten bol malý, tak rýchlo na zem a dýchať a dýchať… a ideme na to.
Nestíhal som si uvedomovať vážnosť situácie, pretože Jana mi do toho furt so smiechom kecala, ako napríklad: ,Tak neviem, či ma rodíš, fu, fu, fu alebo robíš atléta na štarte… máme to i s krstom, fu, fu, fu… ako pekne kľačíš, len si siahni, hu, hu, kým tu Peťo nie je… ’ A aby mi „uľahčila“ situáciu, doberala si ma vtipnými poznámkami na moju komunikáciu s linkou 112 i na to, že som pripomínal Quasimoda, čo si plecom pridržiava telefón pri uchu.

A naraz šup a malá bola vonku. Išiel som hľadať niečo na podviazanie pupočnej šnúry a ona na mňa ,ježiši kriste, kam zas ideš?’, tak som jej odpovedal, že po krucifix. Nasledoval spontánny výbuch smiechu a do toho prišla záchranka.

Doktor si myslel, že sme si niečo šupli, nedal si vyhovoriť, aby som šiel s nimi – asi preto, aby zistili, čo sme si to šupli. Jana sa ešte stále i cez bolesti chichotala. V špitáli som doktorovi vysvetlil i ten krucifix a smial sa tiež. Nalial mi vodku s džúsom, láskavo zavolal do práce, že budem indisponovaný a po druhej vodke s džúsom ma láskavo odviezol domov.

Pán skoro kolega, pohoda, už je po všetkom!

Potom si už pamätám len to, že mi niekto hovoril ,pán skoro kolega, pohoda, už je po všetkom’. Po príchode domov som ešte hodnú chvíľu ležiac čakal na to, kedy sa mi moje vypúlené oči vrátia do jamôk späť.“

Priznám sa, trochu som Jane závidela. Nechcem tým naznačiť, že by som prijala domáci pôrod, ani nenarážam na bleskové kontrakcie. Ide o to, že akt narodenia mojich detí sme s partnerom riešili štandardným spôsobom – teda ja v pôrodnici a on doma čakajúc, kedy zadrnčí telefón. Vtedy to bola úplná klasika, nad ktorou by sa nik nepozastavoval. Dnes už veľa budúcich ockov v takýchto chvíľach podporuje svoje manželky či partnerky, a to najmä psychicky a aktívne pomáha profesionálnemu zdravotnému personálu. Ale je naozaj málo takých, ktorým sa chtiac či nechtiac naskytne príležitosť dieťa aj odrodiť.

Tento príbeh je toho dôkazom. Tento muž sa nebál byť v správnom okamihu na správnom mieste. Potvrdil, že v zásadných životných situáciách – a jednou z nich pôrod určite je – človek dokáže v sebe nájsť obrovský kus odvahy, nespanikáriť a ešte k tomu si zachovať nadhľad a dokonca i humor. Vďaka tomu sa nekonala žiadna dráma, skôr šlo o komédiu s nečakanou zápletkou. Veru, aj taký môže byť pôrod. Navyše má Jana pre dcérku historku o Quasimodovi a krucifixe, ktorú bude rozprávať ešte vnúčatám či pravnúčatám. A to je dvojnásobný dôvod na oslavu!