Prirodzený pôrod po slovensky

Čítajúc časopisy s detskou a zdravotníckou tematikou môžeme nadobudnúť pocit, že konečne aj v naše krajine chápeme význam prirodzeného pôrodu a že aj mnohé pôrodnice sa preorientúvajú na tento trend. Ako to však so zavádzaním niektorých pomôcok a postupov vyzerá v praxi?

Peniaze, peniaze, peniaze… hlavný dôvod, ktorý uvádzajú pôrodnice, prečo nemôžu urobiť nič pre prirodzený pôrod. A to aj napriek tomu, že na prirodzený pôrod nie je potrebných veľa pomôcok – fit lopty, žinenky, karimatky, deky, masážne oleje, hudba… a pôrodná stolička. A hoci na týchto zopár nie veľmi drahých pomôcok peňazí niet, objavujú sa pôrodnice, ktoré si zakúpili pôrodné kreslá (pre porovnanie: pôrodná stolička 1.000 – 2.500,- Sk, pôrodné kreslo 300.000 – 400.000,-Sk). Pôrodné kreslo je zrejme „dôstojnejšie“ pre prácu pôrodníkov – vyzerá technicky a medicínsky ako všetky pochrómované nástroje v sále a tiež nie je potrebné kľaknúť si k rodičke či sadnúť na zem. Možno ho dvíhať hore a dolu, aby napr. pôrodníka nebolel chrbát. A čo rodičky? Tie majú častokrát pocit akoby si sadali na mučiaci nástroj, najmä ak im neumožnia rodiť v sede s nohami dole na stúpačkách (hlavný účel kresla – rodiť v sede), ale upevnia im nohy hore do opierok (ako pri cvičení tzv. sklápačiek – dvihnutý chrbát do polohy v sede, nohy hore). V tejto sklopenej polohe s veľkým bruchom vtesnaným medzi nohami, ledva lapajúc po dychu a so silnými kontrakciami si prirodzene nepripadajú. Navyše už nemôžu priebežne meniť svoju polohu počas II. doby pôrodnej, tak akoby to pri prirodzenom pôrode malo byť.

Ako huby po daždi sa začínajú objavovať pôrodnice, ktoré si zakúpili pôrodnú vaňu (opäť drahá pomôcka). Niektoré ju však využívajú len v I. dobe pôrodnej (má to zmysel pre rodičku ale veľmi málo pre dieťa) a naopak niektoré len v II. dobe pôrodnej (má to zmysel pre dieťa, pre rodičku už takmer nie). Preto je lepšie sa v tej ktorej pôrodnici vopred informovať o skutočnom postupe pri pôrodoch do vody, ako byť neskôr nemilo prekvapená.

Je nepochopiteľné, že sa pred prvým použitím týchto nových pomôcok (pôrodné kreslo, stolička, vaňa) pôrodnice neobrátia na pracoviská, kde už s používaním takýchto pomôcok a postupov majú skúsenosti. Práve naopak – hrdo si prebojúvajú svoju cestu pokusov a omylov, bohužiaľ na úkor rodičiek.

Nedá mi ďalej nespomenúť epidurálnu anestéziu (pre rodičku, pôrodnicu i poisťovne drahý lekársky úkon), ktorá je v dnešnej dobe tak propagovaná. Naši pôrodníci o nej vravia ako o súčasti prirodzeného pôrodu. Je potrebné podotknúť, že ide o medicínsky zásah do tela rodičky, ktorý narúša spätné väzby v organizme a mení prirodzený priebeh pôrodu (vid. napr. MUDr. S. Tomáš „Bezbolestný pôrod“ alebo praktická príručka prirodzeného pôrodu WHO „Starostlivosť v priebehu normálneho pôrodu“). „Epidurál“ má svoje opodstatnenie v špecifických lekárskych indikáciách, ale nie ako voľba rodičky, ktorá chce navyše rodiť prirodzeným spôsobom (EDA patrí medzi farmakologické metódy tíšenia bolesti).

K najčastejšie ponúkaným službám pôrodníc (aj keď ešte stále nie všetkých) – patrí otec pri pôrode. Aj tu existujú medzi pôrodnicami rozdiely – niekde sa smie partner zúčastniť len II.doby pôrodnej (čo už je z hľadiska podpory manželky neúčelné – je to už len malá „show“ pre otecka na záver), inde aj počas I. doby ale mimo vstupných vyšetrení a nájde sa aj zopár pôrodníc, kde naopak akceptujú otecka počas celej doby v pôrodnici (vstupná prehliadka, I. II. a III. doba pôrodná, pobyt na sále po pôrode či až na izbe). Vopred dohodnutý pobyt otecka pri pôrode však môže mať malý háčik – ak je na pôrodnej sále viac rodičiek môže sa stať, že otecka na sál napriek dohode nevpustia….

V niektorých pôrodniciach je možné, aby tesne po pôrode priložili dieťatko na bruško rodičky. Bohužiaľ nie všade ho priložia nahé, priamo na nahé bruško mamičky. Dieťa sa upokojí pri tlkote srdca mamy, ale nemôže sa osídliť maminými baktériami, ktoré tak potrebuje (namiesto nich sa osídli všetkému odolávajúcimi baktériami priestorov pôrodnice).

Úplným nepochopením princípov dojčenia je prvé prikladanie dieťatka k prsníku na sále počas ošetrovania matky (napr. počas zašívania hrádze). Matka prežíva veľkú bolesť, dieťa to vyciťuje, spája si to s dojčením, odmieta prsník a ak sa prisaje pije mlieko so stresovými hormónmi matky. Za cynizmus možno považovať aj prikladanie dieťatka, ktoré s vykrútenou hlavičkou drží na rukách sestrička stojac zboku pri matke – dojčenie je predsa pre oboch oveľa viac ako len výživa. Je to aj túlenie, bezpečie maminej náruče a prejav vzájomnej lásky.

Za spomenutie stojí aj toľko propagovaný rooming – v mnohých pôrodniciach prakticky funguje len tzv. polorooming (dieťa na noc matke odoberú) a to aj napriek tomu, že oficiálne ponúkajú plný rooming. Od personálu sa napr. dozviete, že by ste v noci mali radšej odpočívať, eventuálne brať ohľad na spolubývajúce, alebo že je na izbe pre dieťa zima… Hlavnou myšlienkou roomingu je spoločný pobyt matky a dieťaťa, čo má pozitívny vplyv na dojčenie, psychický aj fyzický vývoj dieťaťa i regeneráciu matky. Z tohto hľadiska sú najdôležitejšie prvé minúty a hodiny po pôrode – proti tomuto princípu stojí prinášanie detí k matke na izbu až po niekoľkých hodinách až dňoch po pôrode ako to býva zvykom v mnohých našich pôrodniciach.

Čo povedať na záver – je veľmi dobré, že sa pôrodnice snažia zakúpiť si aspoň nejaké pomôcky a zavádzať postupy, ktoré by mali smerovať k prirodzenému pôrodu. Škoda len, že pôrodnice zbytočne nakupujú drahé pomôcky a zároveň, že veľakrát to smerovanie k prirodzenému pôrodu je len tak naoko (personál nie je stotožnený s touto myšlienkou) a prístup k priebehu pôrodu a k rodičke či dieťaťu sa vôbec nezmení. Následne vznikajú akési prekrútené postupy, ktoré s prirodzenosťou nemajú veľa spoločné (s novými pomôckami a službami – avšak po starom). Preto je potrebné, aby sa mamičky podrobne informovali ako to vyzerá s požívaním pomôcok a proklamovaných postupov v praxi tej pôrodnice, kde sa chystajú rodiť. Pretože sa im môže prihodiť, že po prvotnom prísľube prirodzeného pôrodu sa ich personál bude snažiť vmanipulovať do úplne iných postupov (v bolestiach sa už ťažko čosi obhajuje).

Odkaz pre zdravotníkov pôrodníc: slovenské ženy, túžiace prirodzene rodiť, očakávajú niečo iné ako drahé kreslá. Očakávajú aspoň jednu pôrodnicu, ktorá by im dala možnosť rodiť (fyziologické pôrody) podľa ich inštinktov, pocitov a túžob, prirodzene bez zasahovania a farmakológie, kde by nikto neoddeľoval matku, dieťa a otca. Aj keby to malo stáť tisíce…