Svoje druhé dieťa som sa, napriek nie veľmi pozitívnej skúsenosti s pôrodom na Kramároch, rozhodla znova porodiť na tom istom mieste. Rozhodol najmä fakt, že bývame doslova na skok od pôrodnice a novorodenecké oddelenie tej istej nemocnice bolo zase pre mňa naopak príjemným prekvapením.
Už ako prvorodička som bola rozhodnutá čas strávený v pôrodnici minimalizovať, najmä kvôli informáciám, ktoré som mala od iných mamičiek-rodičiek na Kramároch a vlastne ani počas profylaktickej prípravy, ktorú som v tej istej nemocnici absolvovala nám nezamlčovali zvyky a praktiky tejto pôrodnice. Najmä realita platenej možnosti prítomnosti sprevádzajúcej osoby pri pôrode – často len posledné minúty pôrodu a nejaký čas po narodení dieťatka a to vám ešte dajú dobre pocítiť, že táto osoba je tam vlastne neželaná.
Ďalej je to autoritatívny, chladný a často až nehumánny prístup pôrodníkov a personálu pri pôrode. Zaťažovanie vyšetreniami, ktoré niekedy nie sú nevyhnutné, rutinná aplikácia klystýru, nástrihu, oxytocínu a ďalších medikamentov. O absolútnej neochote rešpektovať želania rodičky ohľadom pôrodu, či dokonca neochote odpovedať na otázky týkajúce sa medicínskych postupov, ktoré rodičke robia, ani nehovorím.
Mala som veľmi dobrý priebeh prvého aj druhého tehotenstva a dôverovala som svojmu telu a dieťatku, že sa bude podobne správať aj pri pôrode. Taktiež som nevidela význam dohadovať si prostredníctvom úplatku lekára k pôrodu, čo bola bežná neoficiálna prax pred možnosťou zazmluvnenia pôrodníka, ktorú momentálne Kramáre poskytujú. Keďže tento „nadštandardný“ systém funguje v prospech pohodlia pôrodníka, stále tak, že termín si určí on a nie dieťa a telo rodičky, bolo mi jasné, že ho nevyužijem.
Prvý pôrod
Pri prvom pôrode sme sa vychystali do pôrodnice až keď sa dostavili pomerne silné kontrakcie, ktoré sa opakovali už každé 3 minúty (boli asi 3 hodiny nad ránom a pôrod sa mi postupne rozbiehal už od skorého rána). Po príchode do pôrodnice sa mi však kvôli stresu, ktorý mi spôsobilo vyjednávanie s personálom o prítomnosti manžela pri pôrode a vyrovnávanie sa s faktom, že mi ospalý a podráždený lekár v službe zahlásil, že je: „šéfom môjho pôrodu“, a že nech sa podľa toho zariadim, pôrod spomalil.
Spomalenie kontrakcií mi paradoxne pomohlo prežiť do rána, kedy ma prišla „odrodiť“ už ranná zmena, pretože po tom, čo môj manžel odmietol odísť a vrátiť sa „keď už to bude vhodné, vraj by rušil ostatné rodičky“… si nás už z nočnej zmeny na oddelení nikto nevšímal a nezaujímali sa, či potrebujeme nejakú pomoc.
Vďaka endorfínom z narodenia krásneho zdravého dieťaťa, ktoré som okamžite po narodení ešte aj s pupočnou šnúrou dostala hneď na prsia, som rýchlo pozabudla na traumy z pôrodu, hlavne na to, že znovu naštartovanie a dokončenie pôrodu zvládol mladý doktor s asistujúcou mladučkou doktorkou, len vďaka mega dávkam oxytocínu, oduševnenému povzbudzovaniu na tlačenie a poriadnemu nástrihu, ktorého vyše polhodinové zašívanie ma potrápilo snáď viac ako celý pôrod dokopy.
S kým vlastne môžem ísť k pôrodu?
Pri druhom pôrode som sa po skúsenosti, s akou pri pôrode „vítali“ účasť môjho manžela v pôrodnici, rozhodla ako sprevádzajúcu osobu zobrať so sebou kamarátku-dulu. Naivne som rátala s tým, že ako so ženou snáď nebudú mať problémy, minimálne by ju nemohli odbiť výhovorkou, že niekoho ruší…
Pravda je však taká, že moja kamarátka, napriek tomu, že sme prišli v čase, kedy som rodila ako jediná na oddelení, taktiež nebola akceptovaná. Môj pôrod bol opäť už pekne rozbehnutý a bolo treba reagovať dosť rýchlo, napriek tomu bola kamarátka vypoklonkovaná von a osadenstvo bolo ochotné komunikovať len so mnou, hoci som už mala každú chvíľu mimoriadne intenzívne kontrakcie.
Absolvovať vyšetrenia a monitor bolo už nad moje sily a pri odpovedaní na tisíce otázok a pomoc pri prezliekaní, (pretože mi v tom čase aj odtiekla plodová voda) som potrebovala prítomnosť niekoho blízkeho, pretože na riešenie elementárnych osobných potrieb rodičky nie je pôrodnica pripravená.
To, že si vlastne ani nemôžete dovoliť stav, kedy by ste nebola schopná registrovať okolie, svoje veci a byť schopná postarať sa o seba úplne sama v takomto náročnom stave, považujem za nefér voči ženám, ktoré sú takto vydané vyslovene na milosť alebo nemilosť personálu a ošetrujúceho lekára. Práve kvôli tomu, že ide o maximálne vypätú situáciu je sprievod rodičky nielen samozrejmosťou, ale aj nevyhnutnosťou.
Takže po druhý krát som sa na Kramároch presvedčila, že sprievod je problém a považujem za malý zázrak, že mladá lekárka-pôrodníčka, ktorá ma začala „vyšetrovať“ (táto ma pre zmenu uzemnila komentárom, že ak mám vysokú školu, tak sa mám podľa toho správať (???) – čo bola reakciu na prosbu, aby kamarátku predsa len pustili, že mi to pomáha…) kamarátku nakoniec predsa ku mne pustila a dokonca, za čo som jej nesmierne vďačná, urobila neuveriteľnú výnimku a dovolila mojej dule a manželovi sa pri mne vystriedať.
„Ukradnutý pôrod“
Aj po druhom pôrode môžem zase len skonštatovať, že mi ho opäť „ukradol“. Moja šanca na prirodzený pôrod, v normálnej fyziologickej polohe – v stoji alebo kľaku, prípadne sede na pôrodnej stoličke a nie s pripútanými nohami a vystretom chrbte na lehátku, v ktorej mi kontrakcie zase len ustali, bola pochovaná.
Škaredý nástrih s polhodinovým bolestivým zašívaním nakoniec ukončil moje trápenie s vytlačením bábätka v tejto nenormálnej polohe. Opäť endorfíny a nesmierna radosť, že naše dieťa je celé a zdravé, čiastočne zmiernili traumu a mdlý pocit, že sa ku nám (kamarátka dula si tiež užila svojských komentárov prečo nie je jej prítomnosť pri rodičke vítaná) opäť správali nespravodlivo škaredo a že sa tak významná udalosť v mojom živote niesla v takej nepriaznivej atmosfére.
To nerátam „bolestné“ za epiziotómiu, bolestivé zmodrané predlaktia od vpichov po absolútne zbytočných pokusoch zaviesť mi kanilu kvôli infúzii a dávkam oxytocínov, vytlačené hemoroidy či popôrodné problémy s inkontinenciou.
Milí lekári a lekárky
– pôrodníci, pôrodníčky, máte jedno z najťažších ale zároveň aj najdôležitejších a najkrajších povolaní, aké existuje. Profesionálne pomôcť ženám svojou prítomnosťou, asistovaním a keď treba aj medikamentózne a chirurgicky priviesť svoje deti na svet pri zachovaní zdravia oboch (matky aj dieťaťa) je veľká vec. Viem, že je medzi vami veľa skvelých chirurgov, špecialistov na rizikové tehotenstvá a pod. Vaša práca naozaj znesie prirovnanie, že ju naozaj možno vážiť zlatom a väčšina rodičov je stále pripravená ju aj takto oceniť.
Prosím vás, nezneužívajte svoje postavenie a moc a dajte aj nám, zdravým ženám schopným prirodzeného bezproblémového pôrodu, šancu porodiť ľudsky dôstojne, tak ako si to pýta naše telo. Je nás už veľa a to nielen druhorodičiek, ale aj informovaných prvorodičiek, ktoré chápu výhody prirodzeného pôrodu pre seba a pre dieťa a budú chcieť rodiť práve takto, bez medikamentov, vyvolávaných pôrodov, epidurálok, či tak absurdných nápadov ako dobrovoľné cisárske rezy a pod. Potrebujú však vašu skutočnú pomoc a ochotu sprevádzať ich vlastným pôrodom a nie pocit, že jediná možnosť, ako je u vás rodiť, je podvoliť sa vášmu veleniu..
Dokedy?
Dokedy ešte budete ženy hyzdiť nástrihmi, mučiť zošívaním a potom si rituálne pozerať naše dorezané vagíny na vizitách ako výsledok vašej úspešnej chirurgickej práce?
Dokedy ešte budete ignorovať najnovšie trendy v pôrodníctve a skutočne akceptujete právo rodičky nielen na prítomnosť príbuzného, ale uveríte, že vám prítomnosť duly pri pôrode a jej profesionálna pomoc môžu len pomôcť?
A dokedy ešte budete nútiť rodiť ženy v jedinej, len pre vás, pohodlnej polohe a objavíte výhody prirodzených polôh, kde budete mať v konečnom dôsledku menej práce s aktívnou rodičkou a najmä po pôrode ešte menej práce s riešením komplikácií okolo pôrodných rán?
Vari sa bojíte, že prídete o svoju prácu?
Želáme si naozaj niečo na bratislavské pomery nemožné, hoci v zahraničí je to už dávno samozrejmosť a aj v niektorých oveľa menších mestách na Slovensku sa už objavili pôrodnice, kde nie je problém akceptovať tieto najstaršie a úplne najjednoduchšie pôrodné postupy, ktoré sú momentálne najnovším trendom?
Dokedy ešte budeme mať strach chodiť rodiť na Kramáre a riešiť dilemu, lepší pôrod alebo lepšia starostlivosť pre bábätko…?
Ilustračné foto: www.sxc.hu
(25 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Tragická správa, ktorá otcovi rodiny zmenila život
Kde si, otec? Čakáš, kým vyrastiem?
Koľko eur na dieťa dostanem v roku 2024 (prehľad súm)
Sú dnešné deti závislé na rodičoch? Môžu za to rodičia?
Mrľa detská
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
tento članok nie je iba o bratislave ,rodila som v snv pred 18r,kedže boli vianoce personal mi dal jasne najavo že aj oni chcu mať sviatky asistentky boli strašne odtiekla mi plodova voda a lekar sa snažil niekolkrat porod hamiltonom,ked som len mukla kričali po mne ,bolesť pri tomto hmate ženy poznaju ,rodila som tak že mi jedna s nich skočila na bruško až dych vyrazilo,nemohla som tlačiť ,dieťa bolo malinke a aj tak ma strihol ,kedže samotny porod nebol dlhy tak mi lekar oznamil že pri šiti mi to neumrtvi vraj tolko vydržim,šil aj vnutri aj von ,tento zažitok nezabudnem mu nikdy,bolesť bola ovela horšia ako cely porod dokopy,druhykrat som nechcela ani do porodnice isť ,chcela som radšej doma rodiť len manžel ma odhovoril,bal sa,,len koli neludskemu pristupu a zašivaniu po porode som sa bala pre nič ine,dodnes si pametam ako sa mi bolesťou triaslo telo a malasom pocit že den ktory mal byť niečim vynimočnym ,narodenie dcerky po 6rokoch manželstva mi prišiel ako ukradnuty ako za trest mala som traumu nevedela som sa tešiť s dcery ,dakujem vam za to nezabudnem nikdy na tu lekarsku pomoc,,,druhy porod bol bez nastrihu a aj bez lekara len pri sestre ktorej dodnes dakujem
Mozno je nieco pravda, ale urcite dotycna osoba zvelicuje……ja si myslim ze porodnica a gynekologia na Kramaroch je na dobrej urovni a ked sa niekomu nepaci raz, tak potom na co tam ide druhy krat, treba vyskusat ine (Ruzinov…), mozno sukromne ale to by bolo treba platit co?
tak to tu citam a citam a uz viem odpoved…
z vlastnych skusenosti a zo skusenosti „mojich mamiciek“ na otazku DOKEDY? odpovedam: KYM SI TOTO VSETKO MY ZENY DAME ROBIT A NEPOVIEME NAHLAS A V TEJ CHVILI ZE TOTO NECHCEM A TOTO CHCEM! A STOJME SI ZA SVOJIM!
Bohužiaľ, nedúfam ani v najmenšom, dievčatá, že takýto článok a reakcie naň bude čítať čo i len jeden z pôrodníkov, akých opisuje tento článok. :o(
Tí, čo sú „osvietení“ toto čítať nepotrebujú. A tí, čo to potrebujú, v zaslepenosti svojou „Božškou“ mocou nevedia, že to vlastne potrebujú.
Ja som rodila v Banskej Štiavnici, hoci som z Martina a druhé dieťatko (už o pár dní) sa chystám porodiť v Ružomberku.
Proste som ochotná cestovať tých pár km za ľudským prístupom a akým-takým pohodlím.
Nemyslím si, že sa vo veľkých pôrodniciach, ako sú spomínané Kramáre, ale aj naša v Martine, niečo tak rýchlo zmení. Pri tom množstve pôrodov, ktoré tam majú, berú ženu-rodičku ako len ďalší kus „na holenie“, sotva vám pozrú do tváre a nie je ničím výnimočným, keď sa o vás zhovárajú pred vami, akoby ste tam ani neboli. Zažívam to momentálne na CTG každý týždeň a vždy si v duchu poviem „len tu nemusieť prísť rodiť…“
Držím palce všetkým tým žienkam, ktoré nemajú možnosť ísť rodiť do iného mesta. V tom prípade prajem len konskú dávku asertivity…
Nemôžem s Lenkou nesúhlasiť. Po pôrode v marci 2011 môžem potvrdiť, že pôrod nie je horor preto že to tak zariadili príroda alebo preto že sa o to postarajú lekári svojou bezohľadnosťou a neľudským zaobchádzaním.
Môj pôrod takisto prebiehal perfektne fyziologicky a nemala som ani prísliš veľké bolesti. Do poslednej chvíle som bojovala s lekármi a odmietala všetky zákroky (pretrhnutie vaku plodových blán, podanie oxytocínu a analgetík), ale keď sa začala 2. doba pôrodná vtrhlo do miestnosti množstvo ľudí a ani neviem ako, už mi tiekla do žily oxytocínová infúzia, vyviazali mi nohy, a ziapali po mne, aby som tlačila…vďaka oxytocínu a neprirodzenej polohe na chrbte som odrazu mala príšerné bolesti, už som ani nevedela čo sa deje…pamätám si len nervózne ziapanie lekárky, že ide o dieťa…keď sa bábätko narodilo, odrazu vyhlásila, že ma musí ešte šiť….a pritom chlapček mal len 3100 gr, takže nástrih nebol potrebný, došlo k nemu len vďaka nešikovnosti lekárky, ktorá vyrábala zbytočnú paniku a úplne zabrala krásny prirodzený pôrod a mne pokazila najkrajšie chvíle po narodení môjho synčeka 40 minútovým šitím s bolesťami, ktoré ďaleko predstihli pôrodné bolesti! Môj manžel sa na to len bezmocne prizeral. Vďaka hroznému nástrihu si už tak skoro neužijeme…ak to ešte niekedy vôbec bude také aké to bolo!
Dokedy ešte budú lekári robiť ženám obriezku s tvrdením, že ide o dieťa? Je žena len rodiacou kravou, z ktorej tela treba dieťa vyrvať akýmikoľvek metódami? A pomyslel niekto na to, ako toto násilie pôsobí na dieťa a aký vplyv to bude mať na jeho život? Prečo musí prísť na svet v strese a v zlej atmosfére obklopené ľahostajnými a bezohľadnými lekármi?
Po tejto skúsenosti budem už rodiť len doma…najmem si pôrodnú asistentku zo zahraničia…ani za všetky peniaze tohto sveta nepôjdem už nikdy do slovenského špitálu!
Rovnako musím s článkom len súhlasiť. Rodila som na kramároch ako prvorodička v júli 2011. Chcela som ísť na nadštandard ale to nestačí len povedať staničnej sestre to treba mať dopredu vybavené a hlavne zaplatené aby vás tam zobrali. Potom si ten nadštandard samozrejme ešte zaplatiť. A to som žiaľ nevedela.
Takže som bola na klasickom šestonedelí. A to bol pre mňa šok. Otrasné sprchy – plesne, zima, nemala som si tam kde položiť veci a sú len tri na celú chodbu!!!!
Štyri sme boli na izbe, dve bábätká plakali celú noc. Priestor medzi postelami minimálny, svetlo sa nedalo stlmiť, moja postel sa nedala ani polohovať, a nakoniec som zistila že ešte aj matrac mám pod sebou roztrhnutý.
Jedlo ani nemá zmysel komentovať, fazuľová polievka, hrachová omáčka a podobné veci hovorí samo za seba.
Šok bol pre mňa aj systém návštev, rodička musí aj s bábätkom prechádzať cez chodbu kde chodia ľudia na normálne gynekologické vyšetrenia. Možno použiť aj výťah ale treba sa obrniť trpezlivosťou pri čakaní naň.
A tie katastrofálne vizity!!! prezerali nás ako dobytok. Absolútne žiadna dôstojnosť. To že sú tam otrasné priestory, si človek povie že mu je ľúto aj tých ľudí čo tam musia robiť. Ale prístup k pacientom a systém práce by mali zmeniť sami.
Nech len nenadávam pozitívom bol samotný pôrod a novorodenecké oddelenie. Pôrod viedol MUDr. Turkota a bola som veľmi spokojná, aj s pani doktorkou z anesteziológie.
Rada by som sa pridala k nejakej verejnej výzve na Ministerstvo zdravotníctva, že s týmto by mali skutočne niečo robiť.
Ja už na Kramáre určite nepôjdem. Radšej budem šetriť ako sa bude dať a pojdem rodiť niekam do súkromnej kliniky kde s nami bude môcť byť od prvých chvíľ aj ocino.
Držím palce babám ktoré tam rodiť pôjdu.
Ahoj Lenka, ten clanok mi hovori z duse, krici presne to, co strasnym sposobom stve teraz mna a to sme este pred porodom.
Pre pokoj vsetkych, kramare v blave nie su jedine, klido rovnako hrdo opis sedi i na apolinar v prahe – ano, ak by ste niekedy poculi, tak je to najlepsia nemocnica v CR, rodia tam vsetky komplikovane pripady a teda ak nahodou spadate do kategorie fyziologicky porod, tak Vas kludne „skomplikuju“ sami, ja este stale rozchadzam zazitok z ultrazvuku, kde ak nahodou protestujete proti trom v miestnosti, tak Vam pan doc.Calda vychyteny to odbornik na neonatologiu rad ukaze, ze mozu byt v miestnosti i piati vratane uklizecky.
Dokedy ešte budete ženy hyzdiť nástrihmi, mučiť zošívaním a potom si rituálne pozerať naše dorezané vagíny na vizitách ako výsledok vašej úspešnej chirurgickej práce?
toto velmi presne vystihlo ako som sa citila, sice stacilo vysetrit babatko cez brusko, kedze sme obe fit ale preco by si pan dr.nepovysetroval i vaginalne, ved uplne non lege artis to nie je a ked uz nic ine, tak maju proti vam dost manipulativnu a odzbrojujucu zbran – oni na rozdiel od vas robia vsetko pre vase babatko a jeho zdravie a vy ste tam neprisli na pokec do cukrarne a preto to musi byt ponizujuce maximalne…
Je mi vopred luto vsetkeho toho, co sa ku mne dostalo, sice sa vsetky damy z okolia ktoria a snazia sa mi to popisat ako pekne a to, co nas caka za to stojacie
…ale i tak cas od casu od nich pocujete vety typu:
Presov – pan primar je jeden asocial a sociopat, boji sa ho kazdy, mamicka nemamicka, i ked rodila cisarskym ho + par dalsich bojovnikov v bielom + 10medikov musia privitat s rostiahnutymi nohami a bez nohaviciek na posteli, aby sa sraci mohli pokukat.
Kosice – nova nemocnica, tak tam je to hej, tam totiz dovolia vas bez opytania vyholit sanitarovi, co je inak obvykle psychopat, ktory by sa inak ani nekukol, tak si to dokladne s vami uzije.
Kosice Saca – tam sa sice na rozdiel od Presova pridu kukat dvaja alebo traja ale vitate ich rovnako – to ze si pan prednosta do Vas strci ruky jak do kravy, bez toho aby Vam venoval pohlad, ci povedal, co sa deje,…to ani nahodou…toto rozobera v zasade iba s kolegami
V Apolinari Vas kludne prvu dobu porodnu nechaju rodit v miestnosti ktora je de facto chodba, kde su i ine mamicky a oteckovia, takze ak sa na Vas sprievod v bielom pride kuknut, pohlad na vas obnazeny genital, je venovany i zvysnym oteckom, nielen vasmu.
Cely cas vzhladom k tomu, co mam vystudovane psycholog – socialne vedy premyslam, ci nie je na case o tom cosi napisat, nie zeby teraz bola pre mna ta spravna doba, kedy zbierat material od ostatnych zien, aby niekto nemal pocit, ze ide len o 10hysteriek, ktore su v rovnakom klube, ci o 10 dul, ktore by nechali zenu na pospas a ked uz si nevedia rady, tak ju dovlecu do nemocnice…na druhu stranu, vazne to zvazujem,…myslim, ze by to prospelo veci.
Patrim k ludom, co sa ano este stale i dnes, ked je nahota vsade hanbia, nemam potrebu sa vyzliect vsade i ked by som si to vraj mohla dovolit. A uprimne desi ma predstava ze dodnes neviem to vysledne cislo…kolko ludi si na mna siahne …kolko ma uvidi vyzlecenu…iba preto, ze som tehotna…kedze to je argument, pre ktory vas klido pride okukat i desat chlapov…akokeby toto neslo vyriesit s jednou osobou…asi som naivna ale vazne som si myslela, ze dnes uz je mozne mat gynkologa, ktory vas sprevadza celym tehotenstvom, pomoze vam porodit babatko, spolu zvladnete sestonedelie….ked som otehotnela a este predtym, tak mi nik nevravel, ze to de facto znamena, ze na mne, vo mne moze mat ruky kazdy z nemocnice bez opytania a ze je to norma a standard a ze ak ja chcem nadstandard 1-2ludi po celu dobu tehotenstva, tak ze je to vlastne az absurdne nie ze nadstandardne.
Leni este raz dik.
Ak by ste mali komentare k tomu, ci by publikacia daneho druhu mala zmysel budem rada.
A ak to cita niekto z gynekologov – tak myslim, ze sa mozte hanbit, myslim, ze je ubohe to co sa deje, iba preto, ze je to pohodlne pre vas bez ohladu na to, ako to splna standardy prace z pohladu rodicky (ktora ehm ak ide vsetko fyziologicky vazne nie je pacient !). Pride mi vazne ubohe zneuzivat postavenie a de facto i stav zien, kedze vacsina svoju prihodu zakonci tym…ono tam si to ani neuvedomis, dochadzat mi to zacalo 2-3mesiace po porode co sa so mnou dialo….vzhladom k tomu ze presne viete, co sa s zenou v takom stave deje, alebo aspon sa tak tvarite, tak to na hlavu v smutku je. Myslim, ze sa tomu hovori zneuzitie nielen postavenia ale i t.t. systemove zneuzitie, ci systemove tyranie, termin, ktory sa pouziva najma v detskej problematike ale tu sa hodi paradne – opakovaná, nadbytečná lékařská vyšetření, rozhodování o osudu bez dostatečné objektivní informovanosti o situaci, ponižování, přetěžování, neadekvátní přístup, trauma způsobená personálem…
U zien gynekologiciek ma fascinuje to, ze dokazete tromfnut muzskych kolegov a byt este horsie..
Tomu promile tych, skutocne panov doktorov a doktoriek, ktore robia vsetko v prospech mamicky a babatka sa ospravedlnujem ak sa ich prispevok dotkol…ale je vas vazne tak malo…ze ten zvysok prehlusii vsetko a zabije akukolvek sancu prezit porod – nie porodne bolesti, ten stav….ale porod ako zivotnu situaciu bez toho, aby to bola vopred trauma….a aby este i potom mal clovek chut na dalsie dokonca na dalsie 2deticky ak ich planoval.
Pekny den vsetkym!
…a az teraz citam po sebe tie chyby a preklepy….
ale to len svedci o tom, ze ma to leni chytilo a ze som pisala rychlo a uprimne vsetko to, co mam pocit, ze niet komu povedat, resp. niet toho, kto by to pocuval a mohol s tym cosi urobit…
Ja som z tych, ktore nemaju chut bojovat so systemom o svoje prava v momente, ked maju najmenej sil. A tak som to riesila tak, ze miesto do draheho kocika, som investovala do porodu u Kocha Bratislave. Rodili tam vsetky moje kolegyne bez ohladu na vysku platu, prave preto, ze to bola jedina moznost DOSTOJNEHO porodu. A porodila som naozaj bez nastrihu, epiziotomie a ostatnych neprijemnych zalezitosti krasne zdrave 4,5 kilove dieta. Konecne DOSTOJNE !!!
Ja som rodila pre 3,5 rokmi v Lipt. Mikuláši a bola som nad mieru spokojná. Prišla som na pôrodnicu v nedeľu ráno a keďže som mierne krvácala a prenášala 10 dní nechali si ma tam. Mala som jednu výhodu oproti ostatným mamičkám že so mnou bola moja teta (niekedy pracovala v mikulášskej nemocnici tak ju tam vštci poznali. Mala som svoju vlastnú izbu a čakala som na pôrod. Silnejšie kontrakcie začali okolo 22 – 23 hod a malý sa narodil o 7.30 ráno. Mala som klystír a aj ma holili dokonca aj nástrych no vtedy mi to bolo celkom jedno. Bola som šťastná že to už mám za sebou.
Veľmi mi pomohla aj teta všetci sa ku mne správali pekne a nezažívala som žiadnu traumu.Keď budem tehotná pôjdem tam rodiť znova. Aj protekcia je na niečo dobrá
Andy, pisala si o Antolskej: „…som absolvovala klistir, holenie a infuzky ako vsetky mamicky…“
Chcem poznamenat, ze ja som nic take neabsolvovala ani pred jednym prodom, pretoze SOM SI TO NEZELALA ako sucast svojich porodov.
Zeny, ponukanym, zauzivanym praktikam porodnice sa sa MOZETE, ALE NEMUSITE PODVOLIT – pokial nejde o akutne ohrozenie zivota, tak si smelo vyberajte, co pri porode prijmete a co odmietnete. Nanajvys si od tych menej tolerantnych a necitlivych zdravotnikov vypocujete nejake frflanie, ci poznamky… Vas porod je predovsetkym vas a spomienky vas budu sprevadzat cely zivot – tak sa snazte, aby boli co najpozitivnejsie! Drzim palce!
Moj 1 porod prebiehal v Athenach to som mala 21 velmi som nevedela co ma caka a do coho idem,no prekvapenie bolo velmi prijemne,statna nemocnica porodnik bol moj gynekolog aj napriek podviazaniu porod prebehol nad ocakavanie mna aj lekara rychlo
na izbe sme boli 2 izba vybavena samostatnym WC s vanou,umyvadlom v izbe 2 postele s postielkami velikanskou skrinou / na SK su to len dake postove schranky/pristup ku mne mal ktokolvek 24hod.denne a plienky,vlozky UM pre zeny co nemohli kojit lieky vsetko co bolo potrebne personal milo pomahal to bolo v 1997 r
v decembri 2008 sa mi narodila dcerka,vedela som co ma caka,a strach z nastrihu sa stupnoval,dulu som si priala ale na vychodnom vychode SK no skuste,tak skor vranu
take vymozenosti tu nemame.Len strach vo mne driemal hadam to dako prezijem,co sa deje v nemocniciach na slovensku ako to prebieha som nevedela.Prisla hodina H to som o nej nevedela tak sme zasli na pohotovost 
aaaa nechali si ma 
klistir prijemny nebol to je fakt,ale sestricky na oddeleni 27.12.2008 vo Vranovsken nemocnici boli velmi zlate,pomohla mi fitlopta v sprche a tepla voda,nasledne len fitlopta do skoro poslednych kontrakcii.A div sa svete porod prebehol rychlo a BEZ NASTRIHU 
aj ked mala bola malinka
nastastie som nezazila co je to trapit sa niekolko hodin aj ked obe tehotenstva som mala rizikove a pri druhom som cele tehu pichala fraxiparin,stat sa mohlo cokolvek vratane tromboz,embolii.
prebehlo to rychlo,hladko
dokedy? no ja myslim, ze este dlho. pretoze najprv sa treba naucit, co to porod vlastne je a ako taky prirodzeny vlastne vyzera. pri vsetkej ucte, slovensky lekari to, zda sa, nevedia.
mimochodom, na prirodzene porody bez zasahov su tu porodne asistentky. aj na Slovensku je mozne si zvolit k porodu miesto lekara porodnu asistentku. ta asistuje pri prirodzenom bezproblemovom porode, ake porody v drvivej vacsine su. ak to bude vyzerat, ze mozu nastat komplikacie (tie nenastavaju len tak bez predoslych signalov), tak starostlivost preberie lekar, ktory je zas na to, aby liecil (cize riesit patologicke stavy).
otazka „dokedy este?“ teda vyplyva aj z tej nelogickej situacie na Slovensku, ze pri bezproblemovych porodoch asistuju ludia, ktori su na riesenie komplikacii. no a ti riesia, aj ked nie je co… a po par zbytocnych zasahoch uz potom mnohokrat aj byva co riesit. kazdy ma pocit zadostucinenia, okrem matky, ktorej ukradli porod.
drzim palce!
Váš komentár
Uplne neskutocne, cudujem sa, ze to opisanych zazitkoch sa v Bratislave este rodia deticky. Ja som rodila vo Viedni a musim povedat, ze to bol ak aj nie najlepsi zazitok mojho zivota tak v kazdom pripade velmi pozitivny a nezabudnuteny okamih.
Porodne saly /a cele porodne oddelenie som si mohla par tyzdnov pred porodom popozerat, a po detailnom rozhovore s porodnou sestrou som sa mohla pre jednu zo sal rozhodnut (k dispozicii boli tri saly, kazda zariadena na inu tematiku a farebne zladena cervena, zlta a modra). Bola mi ponuknuta aj moznost rodit vo vode, no nejako ma tato verzia neoslovila a rozhodli sme sa pre zltu miestnost, ktora keby sa v nej nenachadzali rozne medicinske pristroje pohodlym a atmosferou pripominala skor obyvaciu miestnost.
Po prichode do porodnice, bolo to v nedelu nad ranom, po vstupnom vysetreni a zavedeni kanily pre pripad infuzie (ziadne klistiry, holenie alebo podobne stresujuce zasahy do mojho tela sa pocas celeho pobytu na porodnici nekonali) som odisla priamo (do predtym mnou vybratej) zltej porodnej saly. Okrem porodnej asistentky bol pocas porodu stale so mnou manzel, ktoreho neustala pritomnost bola z mojho pohladu velmi dolezita a upokojujuca.
V porodnej sale sme teda boli az do konecneho stadia porodu stale len v trojici porodna asistenka, moj manzel a ja. Ziadna fixna poloha, ziadne zasahy a ziadne rozkazy. V pozadi hrala prijemna hudba, assistenka sledovala neustale priebeh kontrakcii, stav moj a mojho dietatka, manzel sa snazil o moju psychicku podporu, dokumentoval videokamerou prichod noveho cloviecika na svet a medzitym sa venoval nedelnym ranajkam, ktore mu naservirovali priamo na porodnu salu (aby nahodou o nieco neprisiel) no a ja som rodila. Kedze vsetko prebiehalo bez problemov, lekarka chodila kazdu hodinu skontrolovat stadium porodu, a pri navsteve okolo 10hod zostala a pomohla mi priviest na svet krasne zdrave dietatko, ktore mi bolo este s pupocnou snurou polozene k prsiam.
Ak sa dobre pamätam, tak uz o 12hodine som bola aj so svojou dcerou na izbe, kde mi hned naservirovali nedelny obed. Nasledujuce dni som si uz jedla sama vyberala z jedalneho listka, ktory mi dost pripominal jedalny listok v hoteli z poslednej dovolenky. Pocas 5-dnoveho pobytu v porodnici, sme mali neobmedzeny pristup navstev, par odbornych prednasok/spojenych s diskusiou k teme novorodenec, cvicenie a starostlivost o telo po porode… Kazda matka mala staly pristup k svojmu dietatku a bolo len na nej, kedy si dieta nechala pri sebe. Treba poznamenat, ze som uplne standardne poistena a nepriplatila som si ziadne extra sluzby a vyhody.
Velmi si zelam, aby aj vsetky matky na Slovensku mohli mat moznost priviest na svet dietatko dostojne a mat len prijemne spomienky na pobyt v porodnici. Ved si to urcite oni a aj ti mali cloviecikovia zasluzia!!!!
rodila som na Kramaroch a pojdem tam aj dalsi krat. neprijemnosti okolo porodu som si pekne zrusila v informovanom suhlase a co sa tyka novorodeneckeho, nemam sa absolutne na co stazovat.
a chcem poradit to iste aj ostatnym – nech budete rodit kdekolvek, COKOLVEK ODMIETNETE V INFORMOVANOM SUHLASE, TO VAM NESMU SPRAVIT
takze si tam kludne vypiste ze suhlasite jedine s vysetrovanim a cakanim v pritomnosti manzela/duly/kamaratky (pripadne vsetkych), ze nesuhlasite s klystirom, holenim, rodenim v danej polohe, oxytocinom, alebo cokolvek vas napadne. ak by sa im nepozdavalo, staci pripomenut ze ide o ustavne pravo na ktore nesmu siahnut ani ked ste nezaplatili, lebo je nadradene internym predpisom nemocnice. a pokojne sa vyhrazajte pravnikom, ci uradom na dohlad nad zdravotnou starostlivostou. vzdy vam spravia iba to, co im dovolite – je neprijemne ze este musime bojovat za normalne veci, ale zatial to bohuzial inak nejde, tak sa nevzdavajte bez boja 
Clanok by som preposlala tiez na Urad pre dohlad nad ZS a tiez na poistovnu….Su porodnice a porodnice- ja na popradsku nemozem povedat jedno krive slovo, lekari, ktory tam nemali co robit, odisli.
Skor som mala zakazdym vyhrady k novorodeneckemu oddeleniu, ale to je na inu temu….
Som z Bratislavy, no pravdupovediac, rodit by som tam nechcela. Mala som to stastie, ze sa mi podarilo prestahovat sa v osmom mesiaci do BB a tak sme to mali do stiavnickej porodnice len na skok. Primar mi bez vacsich problemov umoznil mat pri porode aj dulu aj partnera, co som velmi ocenila. Nebyt infuzie oxytocinu ku koncu porodu a epiziotomie by bol porod peknym zazitkom. Mozno keby ma na polohovatelnom kresle dali do vyssej polohy, aby nebol tlak na hradzu tak silny, tak by nastrih nebol nutny a ani kontrakcie by neustavali a neslabli. Paradoxne ma vobec nebolia jazvy po zosivani prirodzenych natrhnuti vo vnutri posvy ale len a len jazva po nastrihu! No celkovo som bola v porodnici v Banskej Stiavnici spokojna aj s prostredim, aj s pritupom personalu ku mne, k mojim sprievodcom a samozrejme aj k dietatku. Ocenila som, ze mi dietatko ani na chvilku nevzali z mojej blizkosti a respektovali moje zelania do co najvacsej miery. Samozrejme, ze by sa este mnohe dalo zlepsit a zmenit, ale myslim, ze v porovnani s beznou praxou je to uz velky pokrok. Len si treba svoje prava vybojovat a obhajit. Zeny, budme silne!
Ja som rodila v Ruzinove /2006/ a mozem to len odporucat.Boli aj tu nejake chybicky na ktore si dam pozor teraz nakolko tam pojdem rodit v septembri 2009.
V maji 2009 som mala tu moznost byt tam ako dula pri kamoske aj s oteckom a nemali s tym najmensi problem dokonca sa opytali ci bude chciet dietatko prilozit hned po porode na prsnik.Nakoniec to dopadlo uplne inak lebo musela ist akutne po 12hod. na sekciu.Ale bola spokojna.Porodne asistentky boli o.k.
Tak takyto vyborny clanok som uz davno necitala! Uplne suhlasim s kazdym jednym slovom!
Ja som rodila na Kramaroch a bol to pre mna otrasny zazitok, doteraz som sa z toho nespamatala – porod zacali vyvolavat (prenasala som) v piatok rano, dcerka sa mi narodila v sobotu v noci. Manzela nechceli pustit za mnou, ze az ked zacnem rodit, mna nechceli pustit von za nim, ze vsak rodim . . . Fit lopta iba jedna pre cele oddelenie, ked mi priniesli z domu, sestricky na mna tak naziapali, ze som ju radsej hned vratila. Zazmluvneny lekar si ma nechal na svoju sluzbu, aj to az uplne na koniec, najprv musel odrodit 7 zien predomnou – vsak mal sluzbu. Je jedno, ze sme zacali rodit vsetky naraz. Mne povedali, ze mozem zacat tlacit a nechali ma tam samu.
A Buba – nie je pravda, ze na Kramaroch davaju dieta na brucho . . . mne lekar nepovedal ani slovo, ani ci je to dievca, ci chlapec, ci je zdrava, dokonca mi ju ani neukazali, proste nic, nie to mi ju dat este na brucho! Hned ju len brali prec a ked som chcela, aby mi ju ukazali, ze nie, ze potom. Este stastie, ze som vtedy nevedela, ze v inych porodniciach neukazuju dieta len v pripade, ze je mrtve!
O neuveritelnej spine a iba ladovej vode ani nehovorim! Na holenie mi nedovolili vlastnu ziletku, sestricka ma (dost surovo) oholila erarnou a potom ten ladovy klystyr . . . niet divu, ze mi potom volali z Eurocordu, ze nasa placentarna krv je nakazena a neda sa pouzit 🙁
Chcela by som este jedno dieta, ale prave kvoli tomu strachu, ze sa bude opakovat to, co minule, to druhe tehotenstvo stale nejak odkladam 🙁
No akoby si mi pisala z duse! Ja som sice rodila na Antolskej a bolo to tak celkovo prijemne, budem teraz rodit druhy krat a som z porodnic v BA proste sklamana…Ak sa nieco meni, tak sa to deje taaaak pomaly, ze to ani nevidno…Uz u duly som sa pokusala vypacit, kam ist rodit do BA ak chcem co najprirodzenejsi porod, v ramci moznosti, samozrejme. No, chuda, bezradne mi nevedela povedat…v BA to zatial zrejme zostava len nas sen…A ja s jednym dietatom nemozem predsa utekat v porodnych bolestiach niekam do Stiavnice, preboha! Je mi z toho smutno a mam pocit ze lekari a sestry ani necitaju internet, nevzdelavaju sa, co sa tyka prirodzeneho porodu, chodia z prace do prace a stale robia vlastne dokola to iste.
Inak, nasa dula nam aspon poradila ze na Kramaroch je jedna vyhoda-davaju dieta na brucho po porode. To si musime vyzobrat na Antolskej, aj ked netusim za kym akoze ist, prosit, davat si nieco podpisovat?! Ma to uz nebavi, uz dva roky to sledujem, ci sa nic nemeni a vidim ze nie. Dufam, ze aspon moja dcera jedneho dna bude rodit ako sa patri.
…verim, ze to nieje jednoduche pre rodicky v ziadnej nemocnici. ja som rodila na antolskej a personal bol ku mne mily. mala som sice zazmluvneneho lekara, ale aj tak som absolvovala klistir, holenie a infuzky ako vsetky mamicky. len som to nedotiahla do konca, lebo som musela na sekciu. manzel bol cely cas pri mne a okrem jednej poznamky sestry, ze tam nemoze hore dole chodit, tak ho bez problemov akceptovali. dokonca si myslim, ze boli radi, ze ma okolo mna kto behat…
takze ja sa nemozem stazovat. sice som nechcela lieky ale doktor ma ubezpecil, ze to bude lepsie. ci mal pravdu alebo nie to neviem, ale aj tak som rodila 12 hodin. bez liekov by to mozno bolo viac, mozno nie, mozno by nemusela byt sekcia. neviem, uz to neriesim, staral sa o mna vyborne, tak som spokojna…
drzim palceky
..neni ste v tomto jediny…
ja sa len divim, ake to mate v bratislave tazke.
a lenka, je mi luto, ze si nemohla mat pri sebe dulu i otecka po cely cas, lebo je to vynikajuce. ja som to tak zazila pred troma rokmi v kezmarku. nemali s tym v porodnici absolutne ziaden problem. ich psychicka opora bola nenahraditelna. videla som kolko maju sestricky roboty a bola som vdacna ze tam ich dvoch mozem mat. rodila som skoro 7 hodin. nebola som ani chvilocku sama, dula mi vzdy vyhovela vo vsetkom co som prave potrebovala, napravala vankus, podala vreckovky, odprevadzala ma na zachod… aj manzel sa stale obracal na dulu – hadam viac ako ja tu jej pomoc potreboval
vsetko bolo pohodove, personal usmievavy a na porod mam len tie najkrajsie spomienky. a vobec nemam pocit, ze vychod v tomto smere zaostava za bratislavou!!! naopak, su tu popredu!!! prajem vam, aby aj u vas bola taka porodnica, ktora mysli aj na mamky a ich pocity…
Tak po precitani tohto prispevku si len opatovne gratulujem, ze som sa nakoniec rozhodla na Kramaroch nerodit. Napriek tomu, ze om mala indikovany cisarsky, mala som vybrateho „svojho“ porodnika, vzdy pri navsteve tejto institucie som z nej odchadzala psychicky na dne z prostredia, spravania personalu, neochoty….sestricka v ordinacii sa spravala, akoby som tam chodila dennodenne 5 rokov a teda by som mala citat jej myslinky, ako si mam lahnut, otocit sa a podobne. Kedze tehotenske hormony robia svoje, vzdy po odchode z ambulancie som prerevala 3-4 hodiny, kym som sa upokojila a prestala mysliet na neprijemne prostredie…. Ked mi navyse tyzden pred terminom lekar zahlasil, ze kvoli povoleniu na cisarsky rez (dovtedy to bral ako fakt, ze je indikovny zo zdravotnych dovodov a teda dietatko by mali „vybrat“ cca 10 dni pred predpokladanym terminom porodu) este musim absolvovat neviemkolko odbornych vysetreni, tento fakt ma psychicky zlomil uplne a povedala som, ze na kramare ma jednoducho nedostanu. Rozhodla som sa pre porodnicu v Handlovej. Telefonicky som sa informovala o moznosti rodit u nich a napriek tomu, ze som z BA, nemali s tym najmensi problem. Prisla som, velmi mily personal vratane lekarov ma vysetril, ulozil do cistej, prave vymalovanej a pekne zladenej „standardnej“ izby, kde som bola sama. Ziaden zhon, neprijemne pokyny, delegacie lekarov, ktori nemaju na Vas cas… Manzel bol so mnou na izbe, len na noc odisiel spat k pribuznym asi 60 km odtial (aj to len kvoli tomu, ze cast porodnickeho oddelenia sa este malovala a bolo by troku komplikovane zhanat mu postel, aby mohol zostat so mnou cez noc). Na druhy den rano sa nam narodil krascny Misko, ktoreho tatino (ked uz nemohol byt priamo na operacnej sale) rovno vykupal. ocistil a v prvych hodinach sa onho sam postaral. Po cisarskom som 24 hodin sice stravila na IS, ale dalej som fungovala samostatne, bez akychkolvek injekcii proti bolesti (zo zaciatku opatrne), personal bol nadalej velmi mily, ochotny, prijemny, vzdy pripraveny pomoct, lekari mili, otvoreni akymkolvek otazkam, vzdy si nasli cas… Jednoducho HANDLOVU mozem len odporucat!!! A ked sa rozhodneme pre druhe babo, urcite vynecham tu stresujucu cast a kramarom sa vyhnem oblukom a dam prednost malej provincnej nemocnici s ludskym pristupom…
Este ma porod sice len caka ale uz som precitala dost clankov a pocula dost pribehov ze u nas su este stale na poriadku praktiky s cias komunizmu. Je to hnus, hlavne s tym sprievodom robia vsade problemy , mne nejde o to aby sa partner prisiel pozriet na posledne minuty porodu, zaplatil za to „vstupne“ poplatky 20 EUR ako do kina a siel domov. Potrebujem niekoho pri sebe od zaciatku, kdo za mna vybavi formality a podrzi ma. Kedze moj priatel by asi najskor odpadol uz pri vchode do nemocnice, najradsej by som vyuzila pomoc duly. Lenze v Tn kde sa chystam rodit duly v ziadnom pripade neakceptuju. Tiez si myslim ye porod je prirodzena vec, je dana zenam od prirody a vsetky tie nemocenske cachre machre sa asi robia len preto ze „lebo nas to tak ucily v skole“ a ked to fungovalo pred 50 timy rokmi tak to moze fungovat aj dnes. Mimochodom, odkedy robim, tak na nemocenske poistenie som zaplatila za tie roky spolu vyše 100tisic a ani raz som nebola chora. Tak preco by som si mala este priplacat nejakeho porodnika?
Perfektny clanok!!!!Nesmierne vystizny a pravdivy.Mala by si to poslat aj na Kramare nech vedia co su zac.Ale tam to stoji vsetko na jednej nemenovanej osobe a pokial tam bude tak vsetci budu mat klapky.