Nebolo to až tak dávno, čo ženy privádzali na svet svoje deti bez mužov, ktorí iba nervózne prešľapovali vonku z jednej nohy na druhú. Nikto ani len nepomyslel na to, že by mali byť pri tom.
Svoju úlohu pri pôrode splnili tým, že si dali tú námahu, že priviedli pôrodnú babu, zohriali vodu, robili poskoka, a to je tak všetko.
Až keď bolo po tom, nanajvýš sa im ukázalo dieťa, aj to na chvíľočku, vzápätí už čerstvý otec bežal do krčmy oslavovať, že to dobre dopadlo.
Dnes sa majú veci inak.
Chlapi sú pri tom
V súčasnosti sú otcovia pri pôrode celkom normálnou záležitosťou, ak to nezmeškajú alebo sa nemusia starať v tom čase o staršieho súrodenca.
Väčšina žien si praje mať partnera pri pôrode a túto skúsenosť veľmi oceňuje. Potreba „rodiť spolu“ v zásade vznikla ako reakcia na to, že sa pôrody presunuli z domáceho prostredia do pôrodníc, kde sa ženy cítili samy, chýbal im pocit bezpečia a intimity.
Toto teraz zabezpečuje muž, ktorého kompetencie „nosiča a ohrievača vody“ sa významne rozšírili. A ešte si k tomu príde aj na „zážitok“ na celý život.
Právo, ale nie povinnosť
Každému otcovi by mala byť dopriata možnosť zblížiť sa takýmto jedinečným spôsobom so svojou partnerkou, naviazať vzťah s práve narodeným dieťatkom, mať tú česť prestrihnúť pupočník. Teda každému, ktorý sa na to cíti.
Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, je spoločnosť naklonená, aby otec neprišiel o „zážitok“ byť pri pôrode. Nemali by sme však tlačiť na pílu. A to ani na ženy, ktoré by si svoj pôrod radšej odžili bez asistencie svojich inak milovaných mužov a vyslovene si ich tam neželajú.
Muži nás pri pôrode rozptyľujú
Zástanca prirodzeného pôrodu, doktor Michel Odent, si myslí, že prítomnosť muža pri pôrode nemusí byť pre ženu vždy to najlepšie.
„Kým prítomnosť niektorých mužov má blahodarný vplyv, iní pôrod len spomaľujú,“ píše vo svojej knihe Znovuzrodený pôrod.
Odent zdôrazňuje, že rodiaca žena potrebuje hlavne pokoj. Bez partnera sa môže ľahšie uvoľniť, „nerozmýšľať,“ sústrediť sa na pôrod, čo urýchľuje celý pôrod.
Nerušiť
Okamžite po pôrode by podľa Odenta mala byť mama sama so svojím bábätkom, a to zvlášť od momentu, kedy dieťa prišlo na svet, do času, kedy porodí placentu.
Ide to ľahšie, keď sa jej zvýši hladina oxytocínu, hormónu lásky, a to sa deje vtedy, keď má chvíľu, kedy môže zabudnúť na všetko, okrem svojho bábätka, keď sa môže iba dívať do jeho očí a začať tak nadväzovať vzťah so svojim dieťatkom bez akéhokoľvek rušenia.
Napokon, nie všetky páry opisujú pôrod ako vzletný spoločný zážitok („bol mi úžasnou oporou, masíroval ma, spolu sme dýchali, držal ma za ruku, povzbudzoval ma, plakal od šťastia, posilnilo nás to, je lepším otcom, náš sexuálny život je ešte viac intímny…“).
Pre niekoho to môže byť drsná skúsenosť, až trauma („nudil sa tam, hral sa na mobile, balil sestričky, fotil ma upotenú, polonahú, zničenú na instagram, kričal na mňa s doktorom, nech už tlačím, odpadol, keď videl krv, nemilovali sme sa rok od pôrodu, rozviedli sme sa…“)
Posilnenie intimity alebo Madonin komplex
Sú muži, ktorí si po pôrode začnú svoju ženu ešte viac vážiť, pretože na vlastné oči videli, čím všetkým prešla. No spoločný zážitok z pôrodu môže tiež zvyšovať riziko tzv. Madoninho komplexu – muž začne vnímať svoju ženu len ako matku svojho dieťaťa a prestane ju považovať za sexuálnu partnerku.
V knihe Znovuzrodený pôrod opisuje pôrodník Michel Odent, ako bolo pre ženy rodiace koncom 19. storočia nepredstaviteľné, že by ich pri pôrode sledoval manžel, reagovali na to otázkou: Čo by sa stalo s našim sexuálnym životom?
„Dnes som prekvapený z partnerských dvojíc, ktoré sa, hoci pôsobia vcelku ako harmonický pár, rozvádzajú niekoľko rokov od pôrodu. Zostávajú dobrými priateľmi, nedokážu však už byť sexuálnymi partnermi. Ako by pôrod dieťaťa posilnil ich priateľstvo, ale zároveň narušil ich sexuálny vzťah.“
Podľa Odenta by niektoré veci mali zostať zahalené rúškom tajomstva a v prospech dobrého sexuálneho života by sme mohli zo “spoločných zážitkov na celý život” pôrod radšej vynechať.
»»»»»»»»» Prečítajte si aj: Čo som nečakala od môjho muža pri pôrode.
(22 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)
Loading...
Moje dieťa je zase choré. Prídem kvôli soplíkom o prácu?
Škôlkari. Môžu byť chorí, lebo sú v strese.
OČR (čo je ošetrovné, kto má nárok, aká je výška)
Choré do škôlky nemôže, šup s ním do detského kútika?!?
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Štatistiky „mali výnimku“. Obe deti trpia tuberóznou sklerózou
Veď aj niektoré sestričky kedysi tvrdili, že rodičia “zavadzajú” pri dieťaťu hospitalizovanom v nemocnici. a vieme, ako to je.
Za mňa je článok len negatívne nastavený proti prítomnosti otcov pri pôrode. Michel Odent bol významný pôrodník a modernizoval pôrodníctvo, ale kebyže sme sa mali pridržiavať, len jeho názorov, tak pri pôrode sa ani nemonitoruje stav dieťaťa (pretože jeho názor bol, že tak isto to spomaľuje pôrod) a tým pádom by sa nedokázalo včas zachytiť ohrozenie novorodenca. Tento článok za mňa nemá výpovednú hodnotu, keďže autorom nie je niekto z odboru, čo by mohol REÁLNE poskytnúť informácie.