Denne riešim kopec vecí
Mám rodinu, deti, prácu, domácnosť, nákupy, rôzne akcie, oslavy, koníčky, … veď to poznáte. Ale keď zazvoní telefón a na druhom konci je maminka, ktorej sa začína pôrod… všetko sa náhle presunie na druhú koľaj.
Pôrod sa väčšinou začína postupne a tak mám zvyčajne priestor zariadiť všetko podstatné. Keď pôrod pokročí a ja sa stretávam s mamičkou, môj normálny život sa zrazu zastaví. Zrazu je tam len ona, jej potreby.
Čo je vlastne moja úloha, čo pri pôrode robím?
Pokúšam sa pomáhať zmierňovať jej pôrodné bolesti napr. masážou, horúcou vodou, zmenou polohy… no v prvom rade jej poskytujem psychickú podporu.
Predstavte si, že ste sa práve teraz rozhodli, že začnete pravidelne behávať. Je to skvelý plán, ste s ním nadšená a zrazu sa stretnete s takýmito reakciami od ľudí, ktorým dôverujete: „to akože chceš prísť o kĺby?“; „veď na to nemáš správne tenisky!“; „moju známu večer pri behaní prepadli!“; „veď choď, bude ťa to baviť tak tri dni a aj tak skončíš…“ a podobné.
A zrazu ti tvoja kamoška povie: „to je skvelý nápad, ja som tiež nedávno začínala, nie je to ľahké, ale keď si veríš, tak to zvládneš. Môžem ti poradiť, ako som to prekonala ja a ak chceš, môžme chodiť zo začiatku spolu“.
A teraz si tie poznámky skúste predstaviť pri pôrode, ktoré z nich žene podľa vás pomáhajú? Poznámky, za ktorými sa schovávajú obrovské skúsenosti a vedomosti, ale spochybňujú jej schopnosť porodiť?
Napr.: „ako prvorodička určite nie ste schopná bez epidurálu porodiť“ , či „to bude ešte dlho trvať“; „to dieťa je príliš veľké“; „ešte je to celé vysoko“; „to otváranie ide veľmi pomaly“; „ to bude ale ťažký pôrod, skôr to vidím na sekciu“. Alebo „ide ti to skvelo!“, „zvládneš to!“; „každá kontrakcia ťa posúva bližšie k bábätku“; „zvlásneš to, lebo si silná…“.
Pôrod je prirodzený proces
Žena je stvorená na to, že dokáže porodiť svoje dieťa. Maminky, ktoré sprevádzam, to vedia. Pripravovali sme sa spolu na deň D. Je to z veľkej časti psychická záležitosť.
Vyplavovanie stresových hormónov počas pôrodu bráni prepotrebnému oxytocínu, aby robil svoju prácu. Stres môže mať rôzne dôvody a ani nemusí byť vedomý. Najčastejšie to býva strach z neznámeho, strach z bolesti, zima, teplo, zápach, nemilá osoba, či nechcená samota…
Tak ako je žena po pôrode silná a sebavedomá, tak je pri pôrode jemná a zraniteľná
Pri pôrode, okrem odbornej pomoci, potrebuje v prvom rade pochopenie, milé slovo, bezpečie a podporu. Ja sa jej snažím poskytovať tú podporu. Som dula. Sluha pri pôrode.
Keď sa bábätko narodí, rodičia si spolu s bábätkom užívajú prvé spoločné chvíľky. Moja úloha na dnes sa končí, o pár dní nasleduje podpora pri dojčení.
Teraz idem domov, za svojou rodinou. Trocha z tej úžasnej energie som si ukradla pre seba. Spracujem emócie a pomaly sa vraciam do normálneho života, do života medzi kontrakciami.
Autorka je dula.