Čo tak stať sa dulou?

Všetky, ktoré pravidelne čítate tento portál už určite poznáte duly. Ak sa chcete pridať medzi nás, pozývame vás absolvovať výberové pohovory do kurzu, ktoré sa uskutočnia v januári, v Bratislave.

A ak sa ešte neviete rozhodnúť, prečítajte si zopár názorov dúl – študentiek.

Pre mňa bol prvý víkend, kedy sa stretli záujemkyne o prácu duly plodný ešte skôr než začal. Cestu z Banskej Štiavnice som strávila, teraz už s novopečenou dulou, Jankou. Preto táto cesta do Bratislavy bola príjemným štartom a vyvolala vo mne veľké očakávania. A to aj napriek tomu, že časť cesty moja ročná dcéra Dorotka preplakala 🙁 Našťastie v MC Hojdana sa jej páčilo a možno sa z nej stane najmladšia dula na Slovensku. 🙂
Úvodný víkend kurzu pre duly, nám vytvoril hranice, ktoré viaceré z nás prekvapili a zároveň nám ukázali, že sa pre svoju novú profesiu, musíme naozaj dôkladne pripraviť.
Mne spadli klapky z očí a uvedomila som si, že dula nesmie nič očakávať a predpokladať a že nie každý chce rodiť tak, ako si to ja predstavujem.

Práca duly je o tom, že musí byť hlavne prítomná a aktívne počúvať svoje klientky, aby ony prežili ten svoj pôrod tak, ako si ho predstavujú.
Uvedomila som si, že sa musím veľa naučiť o sebe a tým nájsť cestu k druhým. Každá z nás, nemyslím nás adeptiek, ale z nás všetkých žien, je jedinečná a každá ma aj svoje jedinečné predstavy, očakávania, túžby a myslím že nás tento kurz naučí, ako si máme so svojimi klientkami postaviť spoločný most a spoločne po ňom kráčať cestou pôrodu. Už sa teším na ďalšie stretnutia so ženami, ktoré ma prekvapili svojou otvorenosťou a od ktorých sa mám tiež čo učiť.

Jana H.

Prvý deň – toho som sa obávala, aj tešila, bol to taký zvláštny pocit okolo žalúdka, aj sa teším, ale mám aj rešpekt a strach, čo príde. Čo ak ma už teraz bude niekto skúšať, a ja práve na tú položenú otázku nebudem poznať odpoveď? Našťastie, od prvej chvíle to napätie opadlo, i keď informácií bolo veľa, a mnohé som už mala tiež načítané z kníh, napriek tomu sa vyskytli nové veci a fantastické zážitky z praktických cvičení. To som nečakala. Ten krásny pocit, akéhosi súznenia, že človek nie je na všetko sám, že je s vami niekto, kto zmýšľa podobne, kto je proste pri vás, o koho sa môžte oprieť, a to doslovne, to bolo ozaj výborné. Po prvom dni som mala hlavu ako melón, snažila sa do nej rýchlo vpravovať všetko čo som počula, a dať pozor, aby sa cestou domov nič nevysypalo. Do druhého dna som šla bez obáv. Jednoducho som vnímala, a šlo to akosi samo, hlava bola večer síce plná, ale nie preplnená, a bolo to skvelé. Ako to už býva, veľa otázok sa mi zodpovedalo, a veeeeľa sa objavilo. Prišla som na to, že kým dôjdem ku skončeniu kurzu, budem musieť ešte veľa popracovať, veľa spraviť. Ale to som vedela už od začiatku, že táto práca nebude len o jednorazovom absolvovaní kurzu, ale že v sebe skrýva celoživotný posun, a som rada, že pri tomto posúvaní budú pri mne ľudia, ktorí sa budú posúvať tiež, a vzájomné si budeme môcť pomôcť .

Nela K.

Pre mňa osobne náš spoločný víkend znamenal veľmi veľa, poriešila som si nejaké veci v sebe a viem, že ma čaká veľa práce na sebe, za čo som vďačná. Znovu sa mi potvrdila stará známa vec, že podobné sa priťahuje….blízke duše, ktorým je dopriata možnosť spoločného rastu v atmosfére spolupatričnosti a dôvery….už teraz sa teším na naše najbližšie stretnutie.

Zuzka B.

V prvý deň dvojdňového kurzu dúl som sa cítila ako prvorodička. Pripravená naň teoreticky aj s poznámkami z knihy Kopřiva – Lidský vztah…., ale prakticky som nevedela do čoho idem a čo ma tam čaká. A tak prvý deň toho bolo na mňa príliš veľa. Veľa dojmov a škoda, že mi nikto nepovedal pred tým – kľud, nechaj sa ohúriť, to je v poriadku ale nepremýšľaj príliš. A tak som sa prvý večer cítila ako prevalcovaná tankom.
K druhému dňu som už pristupovala voľnejšie. Nechala som byť rozum rozumom a bola viacej tam prítomná a uvoľnenejšia, nech to čo má prísť pre mňa príde. A prišlo veľa krásneho i poučného z rúk lektorky Hanky Celušákovej.
A tak mi niektoré veci docvakli na kurze. Napríklad – nevadí že sme každá iná, môžeme sa stretnúť, ak mame vôľu a cieľ.

Krásne bolo aj to, ako sme si všetky jedna druhej poskytovali oporu a spätnú väzbu. Ďakujem vám všetkým za prijatie medzi vás.

Lydka K.