Ako sa menila moja predstava o tom, kto je to dula

K pôrodom som sa dostala pred ôsmymi rokmi, keď sme sa presťahovali na lazy. Jedna kamarátka ma požiadala, či by som ju nesprevádzala pri pôrode v nemocnici. Veľmi rada som išla. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Po pôrode mi tiekli slzy radosti a vďaky.

Kurz duly som začala navštevovať po tom čo som sprevádzala dve kamarátky pri pôrodoch v nemocnici, myslela som si, že viem, čo práca duly obnáša. Bola v tom predstava, že dula je vlastne sprievodca mamičky počas pôrodu, je s ňou neustále v kontakte a predýchava s ňou kontrakcie a snaží sa jej uľaviť pri bolesti. Táto predstava zahŕňala aj rozprávanie za mamičku s personálom, veď predsa ona je trochu „mimo“, keďže má bolesti a je pre ňu lepšie, keď sa ponorí do seba a neregistruje prípadné poznámky sestričiek. Myslela som si, že môj názor na pôrod a mamičkin by mal byť, totožný aby som ju vedela obhájiť, alebo som nad tým vlastne ani neuvažovala. A tak ma ani nenapadlo, že by som mohla sprevádzať mamičku, ktorá by si chcela dať epidurál.

Počas kurzu som si dávala do vedomia informácie a snažila som sa uvedomiť si, že v pôrodnici mám vnímať potreby mamičky prípadne otecka, sledovať proces, ktorý prebieha na pôrodnej sále a uviesť všetky prítomné osoby do harmónie a dospieť k spokojnému narodeniu dieťatka. Mám pocit, že úlohou duly v nemocnici je nie len starostlivosť o ženu – rodičku, o jej potreby, o jej pocity a súkromie, ale vedieť vychádzať s ľuďmi, vedieť sa orientovať v povahách a v psychológii. A do toho, aby som nezabudla zahrnúť, moje prekvapenie z toho, že byť dulou zahŕňa aj vedieť urobiť funkčnú dohodu medzi mnou a mamičkou, určiť si odmenu a povedať si, čo vlastne ponúkam a čo som schopná a ochotná urobiť. A to je všetko o osobných hraniciach a hraniciach druhých ľudí.

Nikdy som ich nemala rada a nemala som ich teda pevne stanovené, a tak som „splývala“ keď nie s rodičmi tak s partnerom, deťmi a neskôr ma táto „neschopnosť“ ukázať hranicu doviedlo k problémom.

Ale postupne som dospela k záveru, že „hranice sú potrebné“. A pochopila som, čo je to „splynutie“, a zároveň ma prekvapila veta v jednej z kniziek, ktore sme mali v rámci štúdia pečítať „že dieťa môže trvalo uviaznuť v symbiotickom spôsobe blízkosti, keď toto dobré splynutie s matkou nikdy neprežilo“. A tak spôsob dulej pomoci chápem aj ako priblíženie sa k tomu, aby dieťa, ktoré prichádza na svet, nemuselo prežívať v dospelosti takýto emocionálny deficit. Podporiť ženu a chváliť ju v čase, kedy to najviac potrebuje, v nej vytvorí pocit dobrej mamy a ona tak dokáže dať dieťatku viac pozornosti a svojej lásky.

Podľa knižky je úlohou duly vnímať a vycítiť čo žena potrebuje, či je jej príjemný dotyk, v akej vzdialenosti je jej príjemná blízkosť inej ženy a podobne. Táto časť sa mi veľmi páči a niekde vo mne rezonuje s tým ako si dulu predstavujem. I keď neviem či v každej situácii som schopná tak reagovať. Pochopila som, že veľmi dôležitou časťou osobnosti duly je jej schopnosť komunikácie. Jej citlivej a vnímavej komunikácie, spôsob podávania otázok a nevtieravých pokynov a postojov. Ale pritom sebavedomého vystupovania. Nesmie sa báť ani pocitu zbytočnosti, veď ona nie je tá najdôležitejšia v tom procese narodenia dieťatka.

Po prečítaní tejto knižky som bola prekvapená ako môžem byť užitočná a nápomocná pri pôrode s epidurálnou analgéziou. Potešilo ma to a v podstate to zmenilo aj môj postoj voči epidurálnej analgézii a ženám, ktoré si ju chcú dať. Nemusia to byť len ľahkovážne ženy, ktoré sa chcú vyhnúť pôrodu svojho dieťaťa, ale ženy, ktoré cítia strach z bolesti a nevedia si s ním rady.

Po skúsenostiach v nemocnici a po skonení štúdia kurzu duly som pomaly pochopila čo to vlastne dula je. Postupne sa predo mnou rozvíjal obraz ženy, ktorá rešpektuje akékoľvek rozhodnutie mamičky, berie na vedomie predstavu mamičky ako by rada porodila svoje dieťatko.

Jednoducho som pochopila, že mojou úlohou je tam byť. Byť tam pre mamičku a jej dieťa, prípadne otecka, byť na jej strane , ale nehovoriť za ňu, byť tam pre ňu, ale neobhajovať ju, pomáhať jej uľaviť bolesť, ale neľutovať ju.

DULA

Keď postavím sa za teba,
Posilním tvoje slovo,
posilním tvoj pohľad,
posilním tvoju myšlienku…

Keď postavím sa za teba,
Objímem ťa,
Podopriem ťa,
Ochránim ťa…

Keď postavím sa za teba,
Nebudem ti na očiach,
Ale keď budeš potrebovať,
budeš ma počuť,
a keď budeš potrebovať,
budeš ma cítiť,
dotyk,
ruku,
pohladenie.

Keď postavím sa za teba,
Som tu,
A ty môžeš vnímať seba
a svoje dieťa….

teraz už certifikovaná dula
Mgr.Jana Jankovichová