Materské a dobrovoľné nemocenské poistenie 2013

Dobrovoľné nemocenské poistenie slúži na zabezpečenie príjmu v prípade udalosti, akou je choroba, úraz, tehotenstvo a materstvo. Pokrývajú ich nemocenské dávky, a to nemocenské, materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka.

Kto môže byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba?

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „zákon“) dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť:

• fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak
• nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, 
• nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a 
• je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená. 

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba je teda súčasne aj dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou. Takáto osoba môže, ale nemusí byť zároveň aj dobrovoľne poistená v nezamestnanosti (od 1.1.2013).

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemôže byť súčasne povinne nemocensky poistená v členskom štáte EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Island, Lichtenštajnsko), ani vo Švajčiarsku. Vznikom povinného nemocenského poistenia v inom členskom štáte by dobrovoľné nemocenské poistenie na Slovensku tejto osobe zaniklo a bola by povinná podať z tohto poistenia odhlášku v SR. Zdroj: Sociálna poisťovňa.

Vznik a zánik dobrovoľného poistenia

Dobrovoľne poistenej osobe vzniká poistenie (nemocenské/dôchodkové/v nezamestnanosti) odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie môže v zákonom stanovených prípadoch zaniknúť aj zo zákona. Dôvodom na zánik poistného vzťahu nie je, ak dobrovoľne poistená osoba prestane platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Stáva sa dlžníkom Sociálnej poisťovne, poistenie však trvá naďalej a zanikne až dňom odhlásenia sa z tohto poistenia (najskôr odo dňa podania odhlášky).

Poistné na dobrovoľné poistenie

Dobrovoľne poistená osoba si stanoví sumu medzi tzv. minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom, z ktorej bude platiť každý mesiac poistné. Ak poistné neodvedie včas alebo v nižšej sume, Sociálna poisťovňa jej predpíše za každý deň omeškania penále 0,05 % z dlžnej sumy poistného. Dobrovoľne poistená osoba nie je povinná platiť poistné na poistenie v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské, materské a ošetrovné.

• Minimálny vymeriavací základ pre dobrovoľne poistenú osobu za rok 2013 je určený v sume 393 eur (táto suma predstavuje 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie).
• Maximálny vymeriavací základ pre dobrovoľne poistenú osobu za rok 2013 je určený v sume 3930 eur (táto suma predstavuje 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie).

Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si určí vymeriavací základ v rozmedzí 393 až 3930 eur a z tejto sumy bude platiť mesačne poistné:

• 4,4 % na nemocenské poistenie (min. 17,29 eur, max. 172,92 eur)
• 18 % na starobné dôchodkové poistenie (min. 70,74 eur, max. 707,40 eur)
• 6 % na invalidné dôchodkové poistenie (min. 23,58 eur, max. 235,80 eur)
• 4,75 % do rezervného fondu solidarity (min. 18,66 eur, max. 186,67 eur)

– pozn.: pokiaľ osoba platí poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie, je povinná platiť aj poistné do rezervného fondu solidarity

Osoba, ktorá je dobrovoľne „komplexne“ sociálne poistená, t.j. súčasne dobrovoľne nemocensky poistená, dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnosti si určí vymeriavací základ v rozmedzí 393 až 3930 eur a z tejto sumy bude platiť mesačne poistné:

• 4,4 % na nemocenské poistenie (min. 17,29 eur, max. 172,92 eur)
• 18 % na starobné dôchodkové poistenie (min. 70,74 eur, max. 707,40 eur)
• 6 % na invalidné dôchodkové poistenie (min. 23,58 eur, max. 235,80 eur)
• 4,75 % do rezervného fondu solidarity (min. 18,66 eur, max. 186,67 eur)
• 2 % na poistenie v nezamestnanosti (min. 7,86 eur, max. 78,60 eur)

– pozn.: dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou, pričom poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

Nárok na materské z DNP

Aby vznikol nárok na materské, osoba, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, musí byť v čase vzniku dôvodu nároku na dávku (spravidla 6, najskôr však 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil lekár, resp. v deň pôrodu, ak pôrod nastal skôr) nemocensky poistená alebo jej k tomuto dňu musí plynúť ochranná lehota. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov. Ďalšou podmienkou nároku na materské je trvanie nemocenského poistenia aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom.

V neposlednom rade dobrovoľne nemocensky poistená osoba nesmie mať podlžnosti na poistnom. Jednou z podmienok je tiež zaplatenie poistného na nemocenské poistenie v správnej sume od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského; toleruje sa iba suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Kedy sa poistiť, aby vznikol nárok na materské?

Ideálne tehotenstvo, ak žena neporodí predčasne, trvá plus mínus 280 dní. Aby vznikol nárok na materské, nemocenské poistenie musí trvať najmenej 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom.

Nie je podmienkou, aby osoba platila poistné na nemocenské poistenie 270 dní nepretržite, bez prestávky. Počíta sa každý deň nemocenského poistenia, či povinného alebo dobrovoľného, ktorý získala v priebehu posledných dvoch rokov pred pôrodom, vrátane obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.

Ak má napríklad poistenkyňa termín pôrodu stanovený na 1.máj 2014 a v tomto termíne aj skutočne porodí, bude sa sledovať, či v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (1.máj 2014 – 1.máj 2012) bola nemocensky poistená (povinne alebo dobrovoľne, prípadne povinne aj dobrovoľne) najmenej 270 dní.

Za predpokladu, že žena nemá za obdobie predchádzajúcich dvoch rokov pred pôrodom iné (ukončené) obdobie nemocenského poistenia, ktoré by sa jej mohlo započítať do potrebného počtu dní nemocenského poistenia na získanie materského – t.j. do 270 dní – a DNP je jej jediným nemocenským poistením za obdobie predchádzajúcich dvoch rokov pred pôrodom, musí sa poistiť ešte pred tým, ako otehotnie, a to v dostatočnom časovom predstihu (s dostatočnou rezervou pre prípad, že by porodila predčasne). Chýbajúce dni nemocenského poistenia nie je možné doplatiť spätne po pôrode. Poistné by platila celkom zbytočne: nárok na materské by nevznikol.

Dobrovoľne sa poistiť až v období tehotenstva, môže mať význam vtedy, ak sa takejto žene môže do potrebného počtu dní nemocenského poistenia na získanie materského započítať akékoľvek ukončené nemocenské poistenie, napríklad z ukončeného povinného nemocenského poistenia zo skončeného pracovného pomeru (ak žena v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola zamestnaná), vrátane obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.

Ak má napríklad žena termín pôrodu 15.január 2014 a v roku 2012 bola 3 mesiace zamestnaná (dokopy napr. 91 dní), teoreticky jej stačí „zohnať“ do pôrodu už len 179 dní nemocenského poistenia, aby jej vychádzalo potrebných 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom. Možnosťou, ako ich získať, je napríklad dobrovoľné poistenie.

V akej výške bude poberať materské dobrovoľne nemocensky poistená osoba?

V akej výške bude poistenkyňa poberať materské, v zásade závisí od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie. Ten si určuje ona sama – v rozpätí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu (v roku 2013 je minimálny vymeriavací základ v sume 393 eur, maximálny vymeriavací základ v sume 3930 eur).

Materské sa vypočíta ako 65 % denného vymeriavaceho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

• Denný vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby, ktorá by celý rok 2013 platila poistné z minimálneho vymeriavaceho základu, t. j. 393 eur, by sa vypočítal nasledovne: 393×12/365, t.j. 12,92.
• Suma materského na deň by sa určila ako 65 % z 12,92, t.j. 8,4 eur.
• Výška materského dobrovoľne poistenej osoby v mesiaci, ktorý by mal 30 dní, by dosahovala sumu 252 eur, v mesiaci, ktorý by mal 31 dní sumu 260,4 eur, v prieme cca 256 eur.

Výška nemocenskej dávky pripadajúca na deň je ohraničená zákonom. Podľa § 55 ods. 2 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

• V roku 2013 je určený maximálny denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky v sume 38,7617 eur.
• Výška materského na deň tak môže byť maximálne 25,20 eur (65 % z 38,7617).
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba by mohla získať v mesiaci, ktorý má 30 dní materské vo výške 756 eur, v mesiaci, ktorý má 31 dní vo výške 781 eur, a to vtedy, ak by si určila vymeriavací základ na platenie poistného v sume 1179 eur (výška materského by bola vždy v tejto výške, hoci by si osoba určila aj maximálny vymeriavací základ na platenie poisteného, t.j. 3930 eur)

(pozn.: dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky poistenou osobu, si vymeriavací základ určí tak, že sumu 1179 zníži o sumu vymeriavacieho základu jej povinného nemocenského poistenia).

DNP si platím 26 týždňov. Budem mať maximálne materské?

Podmienkou získania „maximálneho“ materského je v prvom rade trvanie nemocenského poistenia aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom, inak by nárok na materské vôbec nevznikol. Ak by DNP trvalo aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom, avšak netrvalo by nepretržite najmenej 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského (čo je spravidla 6, resp. 8 týždňov pred pôrodom, ak pôrod nenastal skôr), nárok na materské by síce vznikol, ale iba v minimálnej výške.

Nepretržité trvanie poistenia znamená, že DNP musí trvať najmenej 26 týždňov v kuse bez toho, aby osoba v jeden deň rušila DNP a druhý deň sa prihlasovala nanovo. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona, ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, výška materského sa určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Zmena vymeriavaceho základu je považovaná za kontinuálne trvanie nemocenského poistenia. Zmeniť vymeriavací základ je však možné najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.

Ďalšie nemocenské dávky

Zo systému nemocenského poistenia môže vzniknúť za zákonom stanovených podmienok nárok aj na tieto dávky:

• nemocenské
• ošetrovné
• vyrovnávacia dávka

Pre viac informácií navštívte stránku Sociálnej poisťovne, tu.