Valentína – meniny 11. októbra: pôvod a význam mena

Meno Valentína nájdeme v slovenskom kalendári 11. októbra. Podľa rozšíreného kalendára oslavuje meniny aj Belín, Bruna, Brunhilda, Luneta, Selena, Zvonimír, Zvonimíra, Zvonislav, Zvonislava.

Pôvod a význam mena Valentína

Ženské meno Valentína má latinský pôvod. Prekladá sa ako „silná“, „zdravá“, „mocná“ alebo „plná sily“.

Meno sa vyskytuje v mnohých svetových jazykoch v takmer nezmenenej alebo len mierne upravenej podobe:

Taliančina, španielčina, ruština, poľština, čeština: Valentina
Francúzština: Valentine
Angličtina: Valentina, Valentine
Maďarčina: Valentin, Valentina

Nositeľky tohto nezvyčajného krstného mena oslovujeme aj Vali, Valinka, Valentínka, Tina, Tinka.

rodinka.sk e-book:

História mena

História mena Valentína sa úzko spája s jeho mužským protipólom Valentín (Valentinus). Meno vychádza z latinského slovesa valere („byť silný“, „byť zdravý“, „vládnuť silou“) a z neho odvodeného prídavného mena valens („silný“, „zdravý“). V starovekom Ríme fungovalo ako kognomen (prímenie) alebo rodové meno (nomen gentile) vo formách Valentinus (pre mužov) a Valentina (pre ženy). Označovalo človeka prekypujúceho zdravím, fyzickou či duševnou silou.

Sv. Valentína

Popularita mena výrazne vzrástla s nástupom kresťanstva v prvých storočiach nášho letopočtu, keď ho nosilo viacero mučeníkov a svätcov:

Svätá Valentína z Cézarey (Palestína): Ranokresťanská panna a mučeníčka, ktorá zomrela pre svoju vieru v roku 308 po Kr. počas prenasledovania kresťanov cisárom Maximinom II. Daja. Spolu so svätou Theou odmietla obetovať pohanským bohom a je považovaná za hlavnú patrónku tohto ženského mena v kresťanskej tradícii.
Vplyv svätého Valentína: Veľký podiel na uchovaní a šírení mena mal aj kult svätého Valentína (biskupa a mučeníka z 3. storočia), vďaka ktorému sa meno stalo v Európe symbolom oddanosti, lásky a vernosti.

Princezná Valentína

V stredoveku sa ženská forma Valentína využívala najmä v južnej a východnej Európe (Taliansko, Pyrenejský polostrov, Byzantská ríša a neskôr slovanské územia). V Taliansku a na území dnešného Francúzska sa meno objavovalo aj medzi šľachtou (napr. Valentina Visconti, milánska princezná z 14. storočia, ktorá sa vydala do francúzskeho kráľovského rodu d’Orléans a bola babičkou francúzskeho kráľa Ľudovíta XII.).

Valentina Tereškovová

V 19. a 20. storočí sa meno stabilne rozšírilo po celej Európe aj na americkom kontinente. Kľúčovým momentom pre historické povedomie o tomto mene v druhej polovici 20. storočia bol rok 1963, keď sa Valentina Tereškovová stala prvou ženou v histórii, ktorá vyletela do vesmíru. Tým sa meno zapísalo aj do moderných svetových dejín nauky a výskumu.

Popularita mena

Na Slovensku patrila Valentína dlhé desaťročia medzi zriedkavejšie, skôr aristokraticky či tradične pôsobiace mená. Od konca 20. storočia a najmä v prvých dvoch dekádach 21. storočia zažíva návrat do obľuby – rodičia ho vyhľadávajú pre jeho ľubozvučnosť, medzinárodný rozmer a nadčasovú eleganciu.

Podobné mená ako Valentína

Valéria – latinský pôvod (zo slova valere), významovo takmer totožné („silná“, „zdravá“, „vplyvná“).
Brigita – keltský pôvod, znamená „mocná“, „vznešená“ alebo „silná“.
Matilda – germánsky pôvod, znamená „silná v boji“.
Karolína – germánsky pôvod, prekladá sa ako „vlády schopná“, „silná“ alebo „slobodná žena“.
Celestína – z latinského slova caelestis, prekladá sa ako „nebeská“ alebo „pochádzajúca z nebies“.
Kristína – „kresťanka“
Paulína – z latinského slova paulus, prekladá sa ako „malá“, „skromná“ alebo „drobnej postavy“.
Serafína – neobvyklé, melodické meno s hebrejským pôvodom („ohnivá“).
Florentína – kvetinové, vznešené meno latinského pôvodu („kvitnúca“).
Evelína – elegantné meno s keltským alebo germánskym pôvodom.