Tehotné aj dojčiace ženy majú zvýšené nároky na výživu. Riziko nedostatku živín a z neho vyplývajúcich porúch zdravia je tým vyššie, čím viac potravín sa zo stravy vylučuje. Vo všeobecnosti sa preto tehotným a dojčiacim matkám neodporúča žiadna prísna forma vegetariánskej stravy.
Výživa? Dôležitá je pestrosť
Bežná strava človeka, často označovaná ako zmiešaná strava, sa skladá z rastlinných a živočíšnych potravín.
Niektoré živiny získava náš organizmus najmä, alebo výlučne z potravín rastlinného pôvodu (vitamín C, vláknina), iné živiny získavame najmä, alebo iba z potravín živočíšneho pôvodu (vitamín D, B12). Niektoré živiny sa zo živočíšnych potravín využívajú v tele lepšie než z rastlinných (bielkoviny, železo, vápnik).
Pestrá, množstvom primeraná strava, zaraďovanie rozmanitých potravín do jedálnička, je najlepším predpokladom zabezpečenia takého množstva živín, aké náš organizmus potrebuje.
Vegetariánska strava môže byť rovnocennou náhradou zmiešanej stravy
Asi 2 – 4% ľudí sa z rôznych dôvodov rozhodnú stravovať vegetariánsky. Vegetariáni v rôznej miere vylučujú z výživy živočíšne potraviny. Niekto iba mäso, niekto aj vajcia, mlieko i ostatné živočíšne výrobky.
Správne zostavená vegetariánska strava dodáva organizmu všetky potrebné živiny a je rovnocennou náhradou zmiešanej stravy, t.j. výživy, ktorú tvoria rastlinné i živočíšne potraviny. Vylúčenie mäsa či ďalších živočíšnych potravín však nie je automaticky zárukou zdravia.
Ak chceme, aby vegetariánska strava posilnila zdravie, tiež musíme dodržiavať isté pravidlá.
Rizikom je nesprávne zostavená vegetariánska strava
Ak sa zo stravy vylúčia živočíšne potraviny, ktoré sú dôležitým zdrojom niektorých živín (napr. mlieko – hlavný zdroj vápnika) a v dostatočnom množstve sa nenahradia ich rastlinnými zdrojmi (napr. strukoviny, mak, zelenina – rastlinné zdroje vápnika), vegetariánska výživa nemusí zaručiť prívod všetkých živín v potrebnom množstve.
Nesprávne zostavená vegetariánska strava máva za následok nedostatok dôležitých živín – najmä bielkovín, vápnika, železa, zinku, vitamínu D a vitamínu B12. Prísna vegetariánska strava býva i energeticky nedostatočná.
Poruchy zdravia
Medzi najčastejšie poruchy zdravia zistené u vegetariánov, ktorých príjem živín nie je nedostatočný, patrí:
- anémia (chudokrvnosť) – býva zapríčinená nedostatkom železa, na jej vzniku sa môže podieľať i nízky príjem vitamínu B12 a bielkovín,
- zaostávanie v raste a vývoji,
- infekčné choroby – v potravinách, ktoré nie sú tepelne spracované (napr. naklíčené semená), môžu prežívať patogénne mikroorganizmy a spôsobiť infekčné ochorenia (napr. infekčnú hepatitídu).
Riziko nedostatku živín a z neho vyplývajúcich porúch zdravia je tým vyššie, čím viac potravín sa zo stravy vylučuje. Nedostatočný príjem živín sa častejšie zisťuje u prísnych vegetariánov – vegánov, vitariánov, ktorí vôbec nekonzumujú živočíšne potraviny, resp. konzumujú iba surovú stravu. Toto dokazujú i výsledky z poradne pre vegetariánov, ktorej som sa istú dobu venovala.
Tehotným sa prísne vegetariánstvo neodporúča
Nedostatok živín sa najskôr prejaví u ľudí so zvýšenými nárokmi na výživu – detí, ťarchavých a dojčiacich žien, dospievajúcej mládeže, starších osôb, pacientov a rekonvalescentov.
Vo všeobecnosti sa týmto skupinám obyvateľstva žiadna prísna forma vegetariánskej stravy neodporúča, za istých okolností sú prijateľné miernejšie formy vegetariánstva (polovegetariánstvo – strava bez červených druhov mäsa, alebo lakto – ovo – vegetariánstvo).
V čase tehotenstva musí strava mamičky zabezpečiť živiny potrebné pre správny chod jej organizmu, ale aj pre rast a vývoj plodu. Dieťatko vyvíjajúce sa v tele matky je čiastočne chránené pred nedostatkom živín, pretože tie sa prednostne dostávajú placentou do jeho tela, až „to, čo zvýši“ poslúži mamičke. Dokonca, ak živiny nie sú v strave matky dostatočne zastúpené, odčerpávajú sa pre potreby dieťatka z jej tela. To však vedie u matky k nežiadúcim zdravotným následkom.
Počas dojčenia sa mamička musí stravovať ešte o niečo výdatnejšie ako v čase tehotenstva, pretože tvorba materského mlieka si vyžaduje ešte vyšší príjem energie a živín stravou.
Dieťa v maternici môže zaostávať v raste
Závažnejší nedostatok niektorej živiny v strave spôsobuje poruchu zdravia nielen matke, ale i dieťaťu. Dieťatko napríklad môže ešte v maternici zaostávať v raste. Detičkám, ktoré sa narodia drobné, hrozia viaceré zdravotné komplikácie.
Počas tehotenstva a dojčenia je rozhodne rozumné prejsť na menej prísnu formu vegetariánstva. Zistilo sa, že ak budúca mamička prejde na lakto – ovo – vegetariánstvo, to znamená, že zaraďuje do stravy mliečne výrobky a vajcia, tehotenstvo a vývoj plodu prebieha prakticky rovnako ako u ženy, ktorá konzumuje bežnú zmiešanú stravu.
Prísna vegetariánska strava počas dojčenia môže zapríčiniť nedostatočný obsah vitamínu B12 a D v materskom mlieku, alebo zníženú tvorbu mlieka.
Jedálniček konzultujte
Ak sa tehotná alebo dojčiaca žena rozhodne stravovať výlučne rastlinnou stravou a chce uchovať dobré zdravie sebe, no najmä dieťaťu, musí mať veľmi dobré poznatky o výžive. Jedálny lístok si musí zostavovať zvlášť starostlivo, aby obsahoval v dostatočnom zastúpení rastlinné zdroje všetkých živín a spĺňal potreby organizmu. Svoj jedálniček by mala skonzultovať so skúsenou diétnou sestrou, lekárom alebo iným odborníkom vo výžive.
Tu sa však budúca matka musí kriticky zamyslieť, či skutočne vie o výžive skutočne dosť na to, aby zbytočnými chybami (hoci i v presvedčení, že koná správne) neohrozila zdravý vývoj svojho dieťaťa nevhodne zostavenou vegetariánskou stravou.
Pozornosť treba sústrediť najmä aby rastlinná strava bola čo najpestrejšia, primeraná množstvom a organizmu poskytovala dostatok energie. O tom, že strava tehotnej je množstvom dostatočná orientačne informuje prírastok na hmotnosti:
v prvých troch mesiacoch by sa mala telesná hmotnosť budúcej matky zvýšiť približne o 2 kg, po treťom mesiaci v priemere o 350 g týždenne.
- Celkový prírastok počas gravidity má byť asi 8 – 12 kg.
v prvých troch mesiacoch by sa mala telesná hmotnosť budúcej matky zvýšiť približne o 2 kg, po treťom mesiaci v priemere o 350 g týždenne.
Olejnaté plodiny, strukoviny, vitamínové doplnky
Dôležitými potravinami pre vegetariánske matky sú rastlinné oleje a olejnaté plodiny na zabezpečenie dostatočného prívodu energie, ako aj strukoviny, resp. výrobky zo sóje, zelenina bohatá na vápnik – bielkoviny a minerálne látky.
Vegetariánsku stravu v čase tehotenstva a dojčenia treba dopĺňať vitamínovými a minerálovými doplnkami, ktoré obsahujú vyššie uvedené rizikové živiny (vápnika, železa, zinku, kyseliny listovej, vitamínu D a vitamínu B12). To sa týka najmä vitamínov B12 a D, ktoré sa v rastlinných potravinách vôbec nenachádzajú.
Prečítajte si tiež: Čo je dôležité jesť v tehotenstve, ak ste vegetariánka a kde nájsť dôležité výživné látky.
(12 hlasov, priemerne: 2,50 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Keď sa dieťa nevyvíja podľa tabuliek. Kedy spozornieť, že sa niečo deje?
Introverti: 10 silných stránok "tichých" ľudí
Jesenné listy. Výtvarka pre deti
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Dobrý večer, prosím Vás o radu čo robiť aby sa mi do tela vstrebávalo z potravy čo najviac železa ? Proste aby som to nejak rozumne nakopla ?
Jedávala som viac sóje a viac strukovín a užívala som počas celého tehotenstva aj teraz popri dojčení doplnok captafer pre zlepšenie schopnosti vstrebávania železa z potravy – prikladám link: captafer.cz/sk/home-3/ – a pomohlo mi to priam ukážkovo a hlavne prirodzene
Fajn clanok, len trosku zmätočne sa v ňom miešajú pojmy – vegetariani jedia živočíšne produkty, nejedia mäso.
Nič také ako “prísna” vegetariánska strava neexistuje. Buď ste vege alebo nie ste. To vegáni nejedia žiadne živočíšne produkty, ale to nie je “prísna vegetariánska” strava, je to jednoducho vegánstvo.