Tehotenstvo bez ultrazvuku?

Omylné prístroje

Ultrasonografická obrazová a zvuková diagnostika rozhodujúco ovplyvnila tento drastický vývoj smerujúci od umenia pôrodných asistentiek, reprezentujúceho prirodzený pôrod, k technickému pôrodníctvu.

Časopis New England Journal of Medicine zverejnil v roku 1990 súhrn niekoľkých štúdií, ktoré potvrdili, že sledovanie srdcovej činnosti plodu počas pôrodu (CTG a Dopton) nemá žiaden úžitok pre novorodencov alebo predčasne narodené deti a len zvyšuje riziko cisárskeho rezu. V roku 1996 zverejnil ten istý časopis výsledky kalifornskej štúdie, ktorá zistila, že počet nesprávne interpretovaných výsledkov vyšetrení, pri ktorých sa znázornil nejaký problém, hoci žiaden neexistoval, predstavoval znepokojivých 99,8 % a mal za následok tisícky zbytočných cisárskych rezov.

Nebezpečná diagnostika

Prenatálne vyšetrenie ultrazvukom spôsobuje sekundárne záchvevy v maternici ženy, ktoré dieťa môže počuť. Tieto zvuky majú hlasitosť vlaku metra, vchádzajúceho do stanice, a to až 100 decibelov. Veľmi časté divoké pohyby dieťaťa v maternici pri ultrazvukovom vyšetrení nie sú teda skutočne žiadnym priateľským pozdravom, ako sa nám to snažia vysvetliť niektorí lekári, ale zúfalým pokusom uniknúť pred ultrazvukovou vlnou.

Obzvlášť škodlivá metóda je Dopplerova sonografia, pri ktorej sa meria prietok krvi cievami v tkanivách dieťaťa a matky. „Všetky tieto prístroje sa dnes používajú na to, aby predstierali indikácie pre operácie cisárskym rezom“, píše prof. Dr. Rockenschaub, jeden z najväčších pôrodníkov 20. storočia, ktorý ako riaditeľ gynekológie kliniky Ignaza Semmelweisa vo Viedni v dvadsaťročnom experimente v rokoch 1965 – 1985 dokázal, že aj dnes je ešte možné praktizovať prirodzenú pomoc pri pôrode podľa starého umenia pôrodných asistentiek.

Pri 44.500 pôrodoch počas 20 rokov má jeho klinika nemenný počet cisárskych rezov len čosi viac ako 1 % a počet pôrodov pomocou vákuumextraktora 1 %.

 

Riziká ultrazvuku

Technika, vyvinutá počas 2. svetovej vojny za účelom vypátrania nepriateľských podmorských člnov, sa najprv zaviedla v sedemdesiatych rokoch ako oprávnená diagnostika pri vysoko rizikových tehotenstvách. Dnes je, žiaľ, masovo využívaná pri modernej tehotenskej kontrole a v pôrodníctve bez toho, aby sa predtým preskúmali jej úžitok i riziká.

V roku 2003 zverejnili dvaja švajčiarski výskumníci v časopise British Medical Journal výsledky analýzy vedeckých štúdií, zhodnocujúcich efektivitu prenatálneho ultrazvukového vyšetrenia, na základe ktorých prišli k záveru, že toto vyšetrenie nezvyšuje počet živonarodených detí, ani nepomáha znižovať počty problémových bábätiek.

Pribúda štúdií, ktoré poukazujú na značné riziká týchto neprirodzených technických zvukových vĺn pre dieťa v maternici, ktoré môžu spôsobiť zmenu dedičnej plazmy, poškodenie buniek, zvýšené riziko predčasného pôrodu alebo narodenia mŕtveho dieťaťa, poruchy mozgu, poruchy rečového vývoja, zvýšené riziko srdcových chýb a hyperaktivity. Obzvlášť nebezpečné pre rastúci nový život sú ultrazvukové vyšetrenia v raných štádiách tehotenstva, počas vysoko citlivého embryonálneho vývoja. Tieto včasné vyšetrenia sú úplne zbytočné, keďže existujú aj iné, skutočne bezpečné možnosti potvrdenia tehotenstva.

Na začiatku tehotenstva by si žena mala vyhľadať dobrú pôrodnú asistentku, aby ju sprevádzala celým tehotenstvom a pomohla jej s prípravou na prirodzený pôrod.

Zdroj: Kirsten Proppe, Aegis Impuls 28/2006

S povolením Aegis spracovala Zuzana Kolečániová, publikované v r. 2012

(53 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...