Kým príde dieťatko na svet, všetko je ukryté pred tvárou verejnosti za clonou maminho bruška.
Aj keď už vieme mnoho o tom, čo sa deje počas deviatich mesiacov s našim malým zázrakom a ultrazvuk nám príde rovnako prirodzený ako výber mena pre naše dieťatko, mnoho informácií ešte stále prichádza z vedeckých inštitúcií prúdom – a sú úžasným svedectvom o tom, ako tandem matka – dieťa alebo dieťa – okolie vtláča svoju nezmazateľnú pečať malému stvoreniu od prvých okamihov bytia.
Mama, tešíš sa na mňa?
Prvou a najdôležitejšou informáciou pre počaté dieťa je postoj jeho mamy k nemu samému. To, či sa na neho mama teší alebo je z jeho príchodu minimálne sklamaná, ovplyvní nielen vzťahy medzí ním a matkou po narodení, ale aj vzťahy dieťa – spoločnosť.
Ak je prijímané s láskou od svojho počatia, bude aj ono mať predpoklady vytvoriť si dôveru, sebaistotu, otvorenosť a ústretovosť k iným – rovnako, ako ju pociťuje od svojej mamy.
Opačný postoj znamená predpoklady na nedôveru, neistotu, podozrievanie a problémy pri nadväzovaní kontaktov s inými okolo seba. Investícia do dieťaťa v podobe láskavého a pozitívneho prijatia sa rodičom určite vyplatí aj inak ako vzájomne dobrým vzťahom: dieťa nemá problém začleniť sa, je pokojnejšie a má lepšie výsledky v škole – zvlášť v čítaní a matematike.
Neviditeľné celoživotné puto
Stať sa matkou a darcom života pre svoje dieťa neplatí len v čisto fyziologickej rovine: rovnako totiž správanie, pocity, prejavy, rozhovory matky ovplyvňujú dieťa už v jej lone.
Je neuveriteľné, ako maličké dieťatko presne vníma matkine pocity, dokonca aj jej stres a nepokoj, či zlý fyzický stav. Tieto negatívne veci, ktoré prežíva jeho mama, ho ovplyvňujú úplne opačným spôsobom, ako pozitívne, vyrovnané, pokojné správanie mamy, ktoré mu pomáha k zdravému vývinu.
Je zistené, že aj prenatálne dieťa reaguje na negatívne „správy“ od mamy obranným systémom – kope nožičkami a nepokojne mení polohu v maternici. Vedci sa pýtali, ako môže také malé dieťa rozlíšiť dobré a zlé pocity a takto presne na ne reagovať. Odpoveď prišla v podobe pochopenia biochemických procesov v organizme matky a dieťaťa.
V prípade stresu alebo iných rizikových situácií sa v organizme uvoľňujú neurohormóny, schopné vyvolať fyziologické reakcie zodpovedné za pocity strachu a úzkosti. Keďže tieto neurohormóny prechádzajú z matky na dieťa, ovplyvňujú jeho biologickú citlivosť a nervový systém, ktorý je v prípade stresu už u takéhoto dieťaťa značne precitlivený.
Fyziologickou odpoveďou na pôsobenie stresových neurohormónov sú napríklad problémy dieťaťa so žalúdkom a črevami a ich mobilitou, nízka pôrodná váha, nervozita alebo hyperaktivita, mrzutosť alebo problémy v správaní dieťaťa, taktiež práve tu môžu mať príčinu neurologické problémy dieťaťa.
Všetky stresové situácie matky sa na fyziologické reakcie dieťaťa menia až do jeho šiesteho mesiaca od počatia, kedy je dieťa samo schopné pri svojej zrelosti mozgu tieto signály spracovať kognitívne.
Dieťa veľmi pozorne vníma aj také negatívne javy, ako je matkin nepokoj, nezhody medzi manželmi, smrť či vážne ochorenie v rodine a znovu ich prenáša do svojho fyziologického obrazu. V prípade vážnych stresových situácií, napr. úmrtie otca alebo narodenie počas vojny, môže byť vplyv takéhoto silného stresu príčinou sebadeštrukčného správania sa alebo schizofrénie v puberte.
V konečnom dôsledku dlhodobé pôsobenie stresu neovplyvňuje len dieťa, ale aj jeho matku: je všeobecne dokázané, že ženy, ktoré mali problematické prežívanie tehotenstva, mali podstatne ťažší pôrod ako tie, ktoré tehotenstvo prežívali vyrovnane, pokojne, vydaté, s radosťou a bez väčších výkyvov.
Uvoľnite sa, prosím!
Nie všetky tehotenstvá začínajú jednoducho a s úsmevom, mnoho ich je komplikovaných zdravotne, mnoho existenčne, mnoho emocionálne… Svoje robí aj strach o to, aké dieťatko bude, či zdravé, či je v poriadku. Napriek všetkým bubákom vo vnútri a mimo ženy je pre mamu od okamihu vedomia prítomnosti nového života dôležité byť nositeľom dobrých správ, dobrej pohody, vyrovnanosti, radosti z očakávania a vnútorného pokoja. Toto je presne to, čo drobček kdesi v útrobách maternice teraz najviac potrebuje a čo mu patrí.
(5 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)
Loading...
Moje dieťa je zase choré. Prídem kvôli soplíkom o prácu?
Škôlkari. Môžu byť chorí, lebo sú v strese.
OČR (čo je ošetrovné, kto má nárok, aká je výška)
Choré do škôlky nemôže, šup s ním do detského kútika?!?
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Štatistiky „mali výnimku“. Obe deti trpia tuberóznou sklerózou
Mamina aj Gabi, vratili ste ma par rokov dozadu. S kojencom prisatym na prsniku nie je lahke prijat 2 ciarky na teste, clovek ma pocit, ze to nezvladne. Ale zvladne! 3 deti za 3 roky, myslienky kadejake v tych chvilach. No uz su dvaja skolaci a my sa uz nejaku dobu snazime o stvrte a nic… O to vacsiu vdaku prezivam za tu nasu trojku, nase deticky, nas nezasluzeny DAR. Materstvo je dar, zvladnes to! Budem na Teba mysliet. A este nieco, laska nie je len cit, laska je hlavne rozhodnutie
.
Ak by to, co je napisane v tomto clanku, bola pravda, tak som uz teraz totalne znicila svojmu este nenarodenemu dietatu zivot. Bude z neho asocial, nervozny, hyperaktivny clovek so zaludocnymi problemami, ktory nie je schopny nadviazat vztahy s ludmi okolo seba. Cakam tretie dieta – totalne neplanovane a bohuzial sa musim priznat, ze ho ani velmi nechcem. Neviem, ako sa mam nan zacat tesit. Nejde to. Moje druhe dieta je este stale velmi male a nesamostatne, bojim sa, ze to nezvladnem. Cele toto tehotenstvo som doteraz prezivala v obrovskych stresoch. Takze velmi dufam, ze tento clanok a jemu podobne su totalne blbosti a ze dieta nie je matkinymi pocitmi a jej zivotnou situaciou vobec ovplyvnene.
Uplne ti rozumiem. Bola som v tvojej situacii. Je to uz niekolko rokov, ale presne si to pamatam. Dokonca som tak potichu dufala, ze statisticky 50% tehotenstviev aj tak prirodzene skonci tak nejako v prvych mesiacoch, ze bez mojho zasahu to nejako ” prejde” ….Ale nestalo sa. Dnes mam krasne 3 deti, chodia uz do skoly a od vtedy som si uz vela x povedala, ze nemala by som tie gule dobrovolne si naplanovat tri deti tak skoro po sebe, ze sa to proste stalo a zbehlo to. A je to uplne skvele, ze to rozhodol niekto za mna a ze je to tak, ako to dnes je. Urcite to das. CHce to trochu casu, a to co prezivas je uplne normalne, neviň sa.