Na svete i na Slovensku sú tisíce žien, ktoré čakajú. Čakajú každý mesiac, že dve čiarky na tehotenskom teste budú dve! Musia byť dve!!!
So smútkom v duši, roztraseným žalúdkom, slzami v očiach a otázkou… Prečo práve ja? Prečo práve mne nie je dopriate dieťatko? Preniká ich vnútrom dennodenne, každú minútu, každý okamih…
Ako rozpoznať príznaky postabortívneho syndrómu
Mám priateľku, ktorá – bohužiaľ už pravidelne – spolu s manželom zažíva otehotnenia a straty. Každý rok bola tehotná – chvíľku. Ani po umelom oplodnení sa situácia nemení… Uvažujú nad náhradnou matkou, adopciou, čímkoľvek, čo by nahradilo prázdno v ich náručiach.
Kým som sa do tohto článku pustila, zhovárala som sa s ňou, preštudovala som desiatky stránok na internete, poplakala som si nad mnohými príbehmi. Tie dnes písať nebudem. Skúsim to dnes prakticky – ako spoznať príznaky postabortívnemu syndrómu, a čo mamkám po potratoch pomáha.
Ak máte po potrate niektorých z týchto príznakov, vedzte, že sú normálnym prejavom postabortívneho syndrómu:
Pocity viny
Takmer každá žena, ktorá potratila, prepadá myšlienke, že niekde urobila chybu, že ona niečo pokazila. Mnohokrát sa cítia neschopné, nedokonalé, akoby už neboli „funkčnými“ ženami… Niekedy sa prejavujú i pocity viny z prežitia. Typická je úvaha: „prečo to maličké a nie ja?“ je potrebné a ťažké sa s tým vyrovnať…
Úzkosť, prežívanie strachu a obáv.
Väčšinou sa prejavuje ako napätie, neschopnosť oddychovať či absolútna apatia, psychické otupenie, podráždenosť… Ženy často žijú akoby život niekoho iného… K tomu sa pridávajú obavy o budúcnosť a beznádej – najmä po opakovaných potratoch…
Obava, že už nikdy neotehotnejú alebo že nebudú schopné dieťa donosiť. Súvisí s tým i často príliš úzkostný záujem o otázky plodnosti a rodenia detí. Ženy, ktoré prežili potrat majú snahu byť potom čo najlepšie mamky na svete. A verím, že sa im to darí…
Ako reaguje telo
Na fyzickej úrovni telo reaguje žalúdočnou nevoľnosťou, závratmi, búšením srdca. Časté sú bolesti hlavy, neschopnosť spať… Výbuchy plaču sprevádzajú neuveriteľný smútok. Nechuť na sex je tiež jedným z typických príznakov…
Nechuť žiť
Ani myšlienky na samovraždu nie sú výnimočné pri predstave, že život už stratil zmysel. Tu chcem apelovať najmä na príbuzných… Všímajte si mamičku a pomáhajte jej ako viete…
Syndróm výročia
Vyše 50% žien, ktoré potratili, má zvýšený nárast symptómov postabortívneho syndrómu práve v období termínu potratu alebo termínu pôrodu potrateného dieťatka.
Náhle spomienky na potrat spojené s detailmi, ktoré si bežne nevšímame – to je to, čo mamičky dokážu veľmi podrobne opísať. Celé situácie so všetkými zvukmi či vôňami, ktoré v tom čase vnímali. Sú to syndrómy znovuprežívánia potratu. Môžu sa vyskytnúť v noci, počas spánku, ale i cez deň v úplne nečakaných situáciách.
Veľká snaha znovu otehotnieť
je najčastejší príznak a zároveň najhorší spôsob ako to znovu dosiahnuť. Neodporúča sa „snažiť“ sa čo najskôr. Je lepšie najprv sa so vzniknutou situáciou vyrovnať, aby ďalšie dieťatko nebolo „len náhradou toho predošlého“.
Úplne paradoxne môžeme u týchto žien pozorovať, že sa nechcú zbližovať s cudzími deťmi. Boja sa opätovnej straty, zranenia svojich citov…
Vznik porúch príjmu potravy, alkohol, lieky, drogy
Anorexie alebo bulímie, priberanie či výrazné chudnutie… Akoby žena mala snahu zmeniť svoj život, svoje telo, všetko….
Môže sa stať, že žena začne užívať alkohol, lieky alebo drogy, ako formu úľavy, snaží sa vysporiadať sa tak so spomienkami na potrat. Avšak – táto forma nič nerieši a nikam nevedie, iba ak k väčším problémom…
Zanedbávanie sa
Občas sa stáva, že niektoré ženy sa uchyľujú k ešte zvláštnejším praktikám, najmä ak po potrate prišlo i narušeniu medziľudských vzťahov s partnerom potrateného dieťatka. Prestanú sa o seba starať, doslova sa zanedbávajú alebo naopak sa stanú promiskuitnými. Táto forma, ak už nastala, si už vyžaduje omnoho viac ako naše (ženské) odporúčania ako prežiť postabortívny syndróm.
Prečítajte si aj: Skúsenosti mám, ktoré prišli o bábätko. čo pomáha pri postabortívnom syndróme?