Prenatálna diskriminácia

Využitie či zneužitie moderných diagnostických metód?

Prenatálna diagnostika využíva celú paletu metód. Napr. vyšetrením krvného séra odhaľujeme genetické odchýlky. Hodnoty alfafetoproteínov, choriongonadotropínu (HCG) a voľného estriolu stanovujú tzv. “individuálne genetické riziko”.

Zvýšenie rizika poukazuje na pravdepodobnosť chromozomálnych aberácií plodu napr. m. Down, alebo poruchy centrálneho nervového systému ako je napr. anencefalia, rázštep chrbtice. 
Pozitívny nález však nemusí ešte znamenať prítomnosť choroby!
Vždy ide o pravdepodobnosť výskytu. Riziko postihnutia sa udáva 1 : 250 (t. j. jedno ochorenie na 250 zdravých detí) .

Genetické poradenstvo

V prenatálnej diagnostike hrá kľúčovú úlohu genetické poradenstvo. Je zamerané na starostlivosť o postihnutého jedinca i na rodičov, ktorí by sa mali následne, už plne informovaní, postaviť zodpovedne k ďalšej reprodukcii. PND umožňuje skorú diagnostiku vrodených vývojových odchýliek, informuje o stave vznikajúceho života.

Preimplantačná diagnostika

Zavedením preimplantačnej diagnostiky (PID) do praxe, človek akoby prekročil rubikon. Vstúpil do zakázanej trinástej komnaty.
PID súvisí s technickým pokrokom a zavádzaním najmodernejších techník a technológií do klinickej praxe. PID sa spája s metódami asistovanej reprodukcie. Predstavuje techniku zisťovania genetických chýb u embryí, ktoré vznikli pri oplodnení in vitro t.j. oplodnením v skúmavke. Pri PID dochádza k selekcii embryí na základe ich genetickej výbavy.

• Pri PND (prenatálnej diagnostike) sa právo na život plodu zvažuje proti právu matky na sebaurčenie.

• Pri PID (preimplntačnej diagnostike) sa právo na život jedného embrya stavia proti právu na život iného embrya.
  Každý človek však má právo „byť“ na základe genetickej náhodnosti, a nie na základe rozhodnutia rodičov alebo lekárov o vhodnej genetickej charakteristike.

Právo na zdravé dieťa?

Metóda preimplentačnej diagnostiky zásadne mení kultúru vzťahov. Rodičia neprijímajú dieťa ako dar .

• Dieťa nie je prijímané rodičmi „bezpodmienečne“ také, aké je, ale iba také, aké spĺňa ich predstavy.
• Dieťa je počaté mimo manželské objatie.
• Do intímneho vzťahu manželov (partnerov )vstupuje cudzí prvok (inštitúcia).

Dnes existuje obrovský spoločenský tlak podporujúci selekciu embryí s možnou genetickou chybou. Nebezpečenstvo, že sa kritériá výberu rozvoľnia, sa stalo už skutočnosťou.

Rozvoj techník prenatálnej a preimplantačnej diagnostiky prispel k nárastu eugenických potratov. Ten viedol žiaľ k tomu, že sa vo všeobecnosti znížila citlivosť voči akceptácii narodenia postihnutého plodu. Prevládol názor, že život postihnutého dieťaťa bude len príťažou, záťažou pre rodinu aj spoločnosť, a preto treba takémuto narodeniu predísť. Tlak médií a spoločnosti na konanie práve týmto spôsobom je taký silný, že matka na prahu rozhodovania mu podvedome často podľahne. 

V súčasnosti právo na život pre každé nenarodené dieťa nie je samozrejmosťou. Je to aj napriek tomu, že ho zaručuje ústava v niektorých krajinách. Verejnosť a médiá obhajujú „právo dieťaťa narodiť sa zdravé“ ako i jeho „právo na šťastie“. To podľa nich ako choré a postihnuté mať nebude. 

• Nenastala dnes už situácia, keď sa považuje neukončenie tehotenstva v prípade rizika poškodenia plodu, za prekážku rozvoja vedy, lekárskeho umenia a zdravého rozumu? 
• A v prípade ukončenia tehotenstva nedošlo v konečnom dôsledku naraz k zničeniu niekoľkých ľudských osudov naraz (dieťa, matka, otec…)?

Kde začína a končí prenatálna diskriminácia?

Akákoľvek diskriminácia, aj prenatálna, sa začína v konkrétnom ľudskom srdci.

Žena – matka bola v celej histórii ľudstva príkladom obety a lásky. Matka, ak chce byť matkou od začiatku až do konca, musí byť pripravená aj na najťažšie skúšky, svoje dieťa musí prijímať bez výhrad.

Prijať dieťa s hendikepom, nediskriminovať ho voči zdravému nenarodenému dieťaťu, je najväčším morálnym dobrom a prejavom vrcholu ľudskej lásky a sebaobetovania.

Je prejavom dobra, ktoré cez konkrétne prijatie pozitívne ovplyvňuje ďalej celú spoločnosť a prináša kultúru života. Naopak, opačné rozhodnutia povedú k jej morálnej deštrukcii.

---

Autorka prednáša Bioetiku na Fakulte Zdravotníctva a sociálnej práce

Pozn: článok bol redakčne krátený a upravený

(19 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...