19.03.2014verzia pre tlač


Zamlknutý potrat - Missed abortion

Autor: Dagmar Mozolová

Išla som z tehotenskej poradne a pred nemocnicou som stretla jednu kamarátku, ktorú som už dlho nevidela. Plakala. Práve jej na ultrazvuku v ranom štádiu tehotenstva oznámili, že jej dieťaťu, na ktoré sa už veľmi tešila a malo sa narodiť ako prvé, nebije srdiečko. Má prísť na hospitalizáciu... Aj jej sa to stalo, aj mnohým ďalším. Len sa o tom tak veľmi nehovorí.

 

Je to citlivá záležitosť a okolie väčšinou nevie, čo povedať. Čo sú príčiny, koľko tehotenstiev sa takto končí, kedy sa možno pokúsiť o ďalšie dieťa? O zamĺknutom potrate s MUDr. Karolom Javorkom.

Zamĺknutý potrat, príčiny

Mnoho žien ide s nadšením na prvý ultrazvuk, už sa vidia s tehotenskou knižkou v ruke a namiesto toho im na lístoček z ultrazvuku napíšu: missed ab. Čo to je a aké sú príčiny?

Missed abortion alebo zamĺknutý potrat je jednou z foriem spontánneho potratu. Rozdiel oproti bežnému potratu je v tom, že sa u ženy neprejavuje krvácaním a bolesťami podbruška, teda príznakmi vypudzovania potrateného embrya z maternice.

Príčin môže byť niekoľko. Zo strany matky (napríklad hormonálne príčiny, malformácie maternice, zápaly, imunologické faktory, poranenia maternice a podobne) a tiež zo strany embrya. Tie sú z hľadiska zamĺknutého potratu významnejšie. Ide najčastejšie o abnormality v genetickej výbave.

Ako sa odhalí zamĺknutý potrat?

Ženy častokrát označujú oznámenie tejto smutnej udalosti za veľmi necitlivé zo strany lekára. Dozvedia sa len „surovú“ informáciu, že „tam nie je akcia“...

V ranom štádiu tehotnosti je možné pomocou ultrazvukového vyšetrenia posudzovať prítomnosť aktivity základu srdcového svalu embrya. Limitácia tohto vyšetrenia sa posúva do nižších týždňov tehotnosti vďaka zdokonaľujúcej sa zobrazovacej technike najmä pri transvaginálnom vyšetrení. Napriek tomu sa v nízkych týždňoch tehotnosti všeobecne odporúča uvedené vyšetrenie aj niekoľkokrát opakovať, najlepšie s odstupom aspoň 48 hodín. Samozrejme podmienkou je nekomplikovaný priebeh.

Ďalším faktorom je zastavenie vývoja embrya. Pokiaľ sa opakovaným ultrasonografickým vyšetrením preukáže neprítomnosť akcie srdca embrya a zastavenie jeho ďalšieho vývoja, musí vyšetrujúci lekár bohužiaľ konštatovať diagnózu zamĺknutého potratu. Uvedenú informáciu je nutné podať citlivo, s jasným vysvetlením stavu a ďalšieho postupu.

Existujú nejaké oficiálne štatistiky, aké percento žien takto potratí svoje dieťatko?

Zamĺknutý potrat sa štatisticky radí k potratom spontánnym. Ich frekvencia je rôzna. Podľa literárnych údajov sa takto končí približne 10-15% diagnostikovaných tehotností.

Hospitalizácia pri zamĺknutom potrate

Musí byť žena hospitalizovaná a ako prebieha zákrok? Čo sa deje s neživým plodom po vybratí z maternice?

Hospitalizácia je pri diagnóze zamĺknutého potratu nevyhnutná. Hrozí totiž riziko rozvoja rôznych komplikácií, ktoré by mohli spôsobiť okrem iného aj následky komplikujúce následnú tehotnosť.

Pri potvrdení diagnózy zamĺknutého potratu je nutné indikovať a previesť inštrumentálnu revíziu dutiny maternice. Jedná sa o odstránenie materiálu z dutiny maternice v celkovej anestézii pacientky.

Tento výkon je najúčinnejšou prevenciou komplikácií spontánneho, zamĺknutého potratu. Zabezpečí sa ním aj dokonalá regenerácia sliznice maternice a príprava na možnú ďalšiu tehotnosť. Materiál dutiny maternice (embryo a ostatné štruktúry) sa histologicky vyšetrujú, aby sa vylúčili menej časté a závažnejšie príčiny zastavenia vývinu tehotnosti.

Kedy sa môže žena pokúsiť o ďalšie dieťa?

Prakticky je to možné hneď v ďalšom cykle po spomínanom výkone. Odporúča sa však počkať aspoň tri nasledujúce menštruačné cykly, zabezpečujúce zregenerovanie sliznice dutiny maternice pred ďalšou implantáciou oplodneného vajíčka.

Čo ak žena potratila viackrát?

Za opakované potrácanie je považovaný stav, keď žena potratí tri a viackrát. V takom prípade je namieste indikovať vyšetrenia, ktoré by pomohli stanoviť príčinu opakovaného vývoja tehotnosti. Netreba pritom zabúdať na vyšetrenie partnera.

V nasledovnej tehotnosti sa musí k sledovaniu takejto tehotnej pristupovať prísnejšie. Samozrejmosťou je zaradenie tehotnej na rizikovú graviditu s dodržiavaním všetkých režimových aj preventívne- terapeutických opatrení.

Pre mnohé ženy nastáva touto skúsenosťou veľmi bolestivé obdobie, nedokážu sa pozrieť na malé dieťa, matku s kočíkom, všetko v nich vyvoláva pocity smútku a u niektorých aj viny (prečo sa to stalo mne, to nedokážem ani donosiť dieťa...). Čo by ste im odporučili?

Aj napriek, bezpochyby, veľmi smutnému a negatívnemu zážitku, straty všetkých nádejí a radostného očakávania dieťatka, je nutné postaviť sa tejto skutočnosti tak silno, ako to len ženy vedia. Zmierňujúco môže pôsobiť aj fakt, že je to možno priaznivejší osud ako by mal mať vyvíjajúci sa plod v neskoršom štádiu tehotnosti komplikácie nezlučiteľné so životom.

V každom prípade sa netreba vzdávať nádejí na zdravý priebeh ďalšej tehotnosti. Skúsenosti to len potvrdzujú. Život je veľmi silný a tiež spravodlivý. Pokiaľ niekto po dieťatku veľmi túži, túžba sa mu určite spravodlivo vyplní.

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 53 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

Komentáre

lucia napísané 02.05.2013 10:55 answer email

Presne toto som zazila pred 2 týždnami. Do nemocnice som sa dostala vdaka vracaniu bývao mi neskutocne zle ako tehotnej a už ked to bolo hranicne isla som do nemocky na infuzky. Ráno na sone mi lekárka oznámila že nevidí akciu srdcu a že sa jej zdá mimi malínké na to že som 9tt ale že to by nebol problem to sa dá dobehnut..že počkáme dva dni na kotrolne sono a potom sa rozhodne ci sa pojde na kyretáž alebo tam akcia srdiecka bude. Neviem si to vysvetlit po babtku sme tužilis manželom velmi ale nejk tak pdovedome som furt vedela že idem na zákrok sama som si hovorila že vsetko bude faj nže male bude krasne bit srdiecko ale v podvedomi som nejk vedela že sa klamem a že sa tomu nevzhnem, Prisiel pondelok a lekárka mi oznámila že akcia srdiecka bohužial nie je a musim na zákrok..nastala neslutocný strach nikdz mi nic nerobili a nevedela osm co t obnasa. Pokial som cakala na zákrok presli asi 3 hodinz a to som bola fakt vyklepana a urevaná furt som revala ja blázen. Po zákroku bol svetlý bod len to že pojdem domov za mojou polovickou. Co som bola prekvapená po zákroku prisla za mnou lekárka psychologicka ci sa nepotrbuejm porozprávat ap oviem vám neskutovne mi to pomohlo...len tak ako s niekým kto to zazil som si pokecala a dokonca aj o oiných veciach co ma trapili a nemala som to spracovane. A musim povedat že vdaka tejto pani doktorke som to spracovala a nebola som v smutku velkom. Prislo mi to samozrejme luto aj ked si spomeniem že teraz by som bola už v 12tt a možno už bz aj brusinko vykukalo alebo ked som nasla a musela vzhodit tehotenske testy ktore som si odložila tak ma veru pri srdci pichlo ale neivem sa dockat ked budeme moct opat snažit a že druhe tehotenstvo bude už uspesne až do konca....

Valeria napísané 25.11.2011 19:11 answer email

Zdravím ženy, ktoré tak ako ja museli íst na zákrok pre dg.MA. Mám 27 rokov, tak isto som sa tešila z prvého tehotenstva, a netrvalo nám dlho,aby som otehotnela. No tak isto mi moj gynekolog mi oznámil, že nevidí bit srdiečko. Ako keby mi dal facku.Poplakala som si, aj ked ma moj priatel utešoval, že to bude v poriadku. No cítenie ženy je silnejšie. Začala som sa s tým zmierovat, a ako zdravot.sestra som vedela, čo ma asi čaká. Tiež sme mali počkat niekolko dní, či sa to náhodou nerozbehne, no už den pred kontrolou som začala mat bolesti a potom silne krvácat. A v ten čas som sa videla už po zákroku, kedže sa to už nedalo zniest. Každí z mojho okolia bol zhrození, no ja som čo sa týka psychiky bola v pohode. Povedala som si, asi tak to malo byt, som ešte mladá,a deti môžem ešte mat. Nechcela som sa lutovat, a ani byt lutovaná, to by som si mohla rovno rezervovat izbu na psychiatrii. Preto chcem povzbudit ženy, ktoré to prežili, že nebudte smutné, a verte, že raz sa zlo na dobro obráti smile

Juliana napísané 27.09.2011 21:42 answer email

Váš komentár

Ja som to zažila pred dvoma týždňami. Nechcela som ísť na kyretáž, tiež som počula, že v zahraničí už používajú tabletky a volila by som radšej túto možnosť. Nikto mi to však neponúkol a bolo mi jasné, že u nás určite nie sú dostupné, tak som sa ďalej ani nepýtala.

Mňa šokovalo, že diagnózu MA mi stanovil lekár na príjme a všetci to brali ako hotovú vec. Každého lekára, ktorý prišiel na vizitu zaujímalo iba to, či je už zákrok urobený a nikto sa nezaujímal o to, či je potvrdená diagnóza. Keby som sama nežiadala o ďalší UZV, nikto by mi ho ani nespravil. Žiaľ, aj druhý UZV toto potvrdil a musela som ísť na kyretáž. Chvála Bohu mám doma zdravú 1 aj pol ročnú dcérku, ale aj toto bolo moje dieťa a nezabudnem naň celý život.

petrisha napísané 14.09.2011 09:34 answer email

Ahojte baby, chcem sa spytat, ci ma niekto skusenosti LEN s injekciou na precistenie organizmu po MA...Mne to zistili len vcera v 12 tt, babatka su vyvojovo len akoby v 8 tt. Doktorka mi dala injekciu a cakame, co bude dalej...Mal to niekto a stacila len injekcia, alebo budem musiet tak ci onak absolvovat kyretaz? Dakujem za odpoved!

Mtltk napísané 03.06.2011 23:37 answer email

Ahojte,

ja som to tiez zazila v 20tt mi zistili, ze babatko nezije. Z histologie sa nic nezistilo, ale Pan Boh sa postaral a pri dalsom tehotenstve ma moj gynekolog poslal na geneticke testy na trombofilne stavy a potvrdilo sa to. Takze som brala inekcie na riedenie krvi. Babatko som s Bozou a gynekologou pomocou stastne donosila. Tieto trombofilne stavy mozu za mnozstvo mised ab. v hociktorom stadiu tehotenstva, preto odporucam si dat krv geneticky vysetrit. O tychto trombofilnych stavoch je aj celkom siahodlha diskusia na modrom konikovi, ak vas to zaujima pozrite si to tam.

renata napísané 02.06.2011 11:22 answer email

ja to poznam....................ja som to zazila 9 krat.ja s manzelom zijem pomali 11 rokov .a dodnes deti nemame a preco'''''lebo moj ginekolog mi nevie pomoct.teraz nedavno som ostala tehotna bola som v 3 mesiaci .este nigdi som tolko nevinosila ,bola som stastna s radostov som isla k doktorovi a nakoniec vam povie nebije srdiecko . Cry ale to po kazdom visetreni to iste .nevedela som co mam robit zo zialu .mam dve sestri ale oni bez problemov donosia deti jedna ma 3 a ta druha 4.pozerala som na nich ,na ich deti to sa neda ani napisat aki som mala smutok ,zial ,uzkost no proste nieco strasne .ale este dobre ze mam laskaveho manzela ktori ma ,vie podrzat a chapat moju bolest.raz sme sa rozpravali o detoch a on mi povedal skusme druhe riesenie''''''''a to bola adopcia no ja som nevedela co mam povedat ,ostala som ako drevo ze chlap mi to navrhuje lebo casto sa stava ze zena chce ale muz nie.tak sme skusili a dnes mame pekne deti chlapca a dievcatko .sme nadsene z nich ,su to nase sibali nase srdiecka.nedala bi som ich ani za svet.mam deti som spokojna az teraz sa mi splnilo to co sme si planovali.nedal mi boh moje vlastne ale dakujem za to co mam dnes. dakujem.............

Adriana napísané 19.01.2010 17:41 answer email

Schamka - prosba: Prosím ta, neviem sa dostat do tvojej e-mailovej schranky, vies mi napisat nazov tych vaginalnych tabletiek, co si zacala uzivat? Prosim, je to dost surne...Dakujem..Adriana

Adrika napísané 22.11.2010 11:54 answer email

Ahojte babenky, žiaľ, aj ja som si prešla smutným obdobím môjho života, keď mi lekárka oznámila, že dieťatko sa v mojej maternici prestalo vyvíjať...Bolo to v januári 2010 a bol to dovtedy najhorší deň v mojom živote, nakoľko sme obaja s manželom strašne túžili po bábätku. V istom zmysle som si za to mohla aj sama, keď som cestovala do Bratislavy do práce a niekedy som čakala na zastávke električky aj 15 minút....takže sa raz stalo, že ma "ofúklo" a mala som neskutočné bolesti v oblasti obličiek, krížov...a to bolo zrejme v tom čase, keď som otehotnela...no a asi dva týždne na to, v decembri, som ešte aj chytila nádchu a keďže virózy sú najmä v prvvom trimestri veľmi nebezpečné, aj mne spôsobila táto viróza to, že oplodnenie síce nastalo, ale dieťatko sa nevyvíjalo, čiže na ultrazvuku bolo vidieť len prázdny vačok....

Musela som podstúpiť kyretáž...bola som na Kramároch v Bratislave. Musím povedať, že som mala neskutočné šťastie na moje spolubývajúce, ktoré mali síce iný problém ako ja, ale vedeli sme jedna druhú veľmi podržať...pred zákrokom mi veľmi pomohlo aj to, že som sa v nemocnici vyspovedala a išla na sv. prijímanie - vnútorne som sa zmierila s tým, že jednoducho čo sa stalo, stalo sa a asi to malo nejaký dôvod...a keď som išla na kyretáž, vôbec som sa nebála a bola som taká kľudná, až som mala pocit, že ja som lekár, nie pacient...smile Na to, že to bol môj prvý zákrok v živote, som bola veľmi pokojná a myslím, že to bolo aj vďaka tej spovedi a prijímaniu...

Prežila som si svoje obdobie smútku a ako každá žena po takomto zákroku, ani ja som sa nemohla pozrieť na žiadne dieťatko, lebo sa mi hneď tisli slzy do očí...našťastie som mala (a mám) veľmi chápajúceho a starostlivého manžela, ktorý všetkú tú bolesť prežíval so mnou a ktorý ma veľmi podržal, keď som to najviac potrebovala...aj pre neho to bolo bolestné, keďže to malo byť naše prvé dieťatko...

Čo sa týka ďalšieho tehotenstva - ekári odporúčali počkať 6 mesiacov, pokiaľ sa maternica zahojí...avšak ja som nemala ani pred kyretážou žiadne bolesti ani krvácanie (mala som zamlčaný potrat, ale bez akýchkoľvek sprievodných znakov), a taktiež po kyretáži som sa do dvoch-troch týždňov pekne vyčistila a potom sme sa s manželom rozhodli, že teda začneme sa pokúšať znova o počatie dieťatka po štyroch mesiacoch...Čuduj sa svete, aj sa nám to hneď na prvýkrát podarilo. smile Teraz čakáme podľa slov lekárov dievčatko, som v 28 týždni tehotenstva a všetko prebieha bez komplikácií, tak verím, že tentokrát nám už Pánbožko pomôže a my sa budeme môcť tešiť z krásneho zdravého dievčatka - Terezky...smile

ellie napísané 16.12.2009 18:04 answer email

zdravim. ja som bola pred týždnom na ultrazvuku a doktor mi povedal že sa mi k tomu nemoze vyjadrit že je to moc male a že sa uvidi o dva týždne to som bola 6+4tt. doteraz som bola v pohode a dnes som sa začala báť že čo ak sa tam v pondelok srdiečko neobjaví...

Saša napísané 09.12.2009 20:18 answer email

Váš komentár

Mám 28 rokov. Keď som mala 21 otehotnela som. Moje tehotenstvo prebehlo bez kompli,kácii, ani by som nevedela, že som tehotná, keby mi nerástlo bruško. Týždeň pred mojimi 22 narodeninami sa mi narodil syn Jakubko. V roku 2007 sme sa s manželom rozhodli, že už by bolo na čase, aby sme mu urobili súrodenca. A vtedy nastali komplikácie. Otehotnieť sa mi podarilo hneď na prvý krát. Veľmi sme sa tešili a mysleli sme si, že to pôjde tak hladko ako prvý krát. Ale... V šiestom týždni tehotenstva som začala krvácať, skončila som v nemocnici a po týždni pichania bolestivých magnéziových injekcií mi aj tak oznámili, že to nie je dobré. Tak som prežila svoje prvé čistenie. Bola som poučená o tom, že si máme dať 6 mesiacov pauzu a potom sa na to môžeme dať znova. Keďže mám doma syna Kubka, všetko som to znášala celkom dobre. Poslúchli sme radu lekárov, dali sme si pouzu 1 rok a skúsili sme to znovu. Aj druhý krát sa mi podarilo otehotnieť na prvý krát. No bohužiaľ, ani druhý krát sa nám to nepodarilo. Takže o rok aj mesiac som bola na tej istej operačnej sále a podstupovala som svoje druhé čistenie po potrate.

Potom nastal kolotoč. Absolvovali sme s manželom genetické vyšetrenia, kde mi zistili problém s krvou, ktorý neviem bližšie identifikovať. Doktorka mi povedala len toľko, že sa to nedá liečiť medikamentózne, že pokiaľ budem chcieť znovu otehotnieť, budem musieť brať vo zvýšenom množstve kyselinu listovú a vitamín C. Potom som absolvovala hematologické vyšetrenie, kde sa tento problém s krvou potvrdil a tam mi pridali ešte aj vitamín B12.

Je december 2009, absolvovala som rok vyšetrení, už mám za sebou aj pichanie injekcií s B12 a prišiel ten čas, kedy sme sa znova začali snažiť o počatie dieťaťa.

Ja vlastne ani neviem, prečo toto píšem. Ďakujem bohu len zato, že mám už jedno zdravé dieťa, ktoré mi robí veľkú radosť. Neviem si predstaviť pocity tých žien, ktorým sa toto stalo pri prvom dieťati. Ja som sa mala doma aspóň s čím zabávať. Jakub mi pokrýva všetok voľný čas, keďže je prvák na ZŠ. A tiež neviem, kde sa vo mne berie toľko odvahy, že som ochotná takmer každý rok podstúpiť celé toto. Asi to bude neodolateľná túžba opäť prežiť ten pocit, keď vám pod srdcom rastie nový život a potom ten pocit, keď si to malé stvorenie môžete pritisnúť a ovoňať. Niektoré ženy ani nevedia, čo majú, keď sa sťažujú, že nemohli spať celú noc, lebo ich dieťa ju celú preplakalo. Čo by som zato dala ja.

Tak teraz mi ostáva už len jedno. Dúfať, že všetky tie vyšetrenia, vitamíny, injekcie boli na niečo dobré a asi sa ešte modliť. Ja síce nie som veľmi veriaca, ale na koho sa mám obrátiť, ak nie na toho hore. Dúfam, že takýto čas o rok už budem dvojnásobnou matkou. A preto, asi je to pravda, že sa netreba vzdávať. Som mladá, som zdravá a po dieťati veľmi túžim. Tak sa o to budem snažiť až dovtedy, kým mi niekto nepovie: "Nerobte to, už to nemá zmysel."

ikaa napísané 10.08.2009 22:32 answer email

aj my s manzelom sme nedavno strasne tesili na nase prve babo...boli sme velmi stastny ...prisli sme o babätko, bola som v 9 tt no zacala som trosku spinit tak som sla k mojej doktorke a ta mi povedala ze som potratila a poslala ma domov....

 

...mne to nedalo tak som sla do nemocnice, tam mi povedali ze babo je v poriadku dali mi lieky... potom nasledovali ultrazvuky a testy na hcG to stupalo ale velmi slabucko....

 

... cakali sme ci nieco nebude dobre ... no nic babo nerastlo...a ani hcG nestupalo ... musela som ist na potrat...nechcela som to bol to den po mojich meninach ... to si navzdy zapamätam... nevedela som spat do rana bolo to hrozne ... uz som mala aj neznesitelne krce ... urobili mi zakrok

 

...moj manzel bol premna strasne velkou opotou ... mali sme jeden druheho ... teraz si musime dat pauzu aby som sa dala dokopy ... a telo aby si oddychlo ... no uz teraz sa tesim na dalsie tehotenstvo ....

 

a verim tomu ze to bude uz uspesne

lenrietta napísané 11.02.2009 10:04 answer email

ja som potratila pred 2 tyzdnami.. Kto pokeca o pocitoch? Chyba mi niekto kto to prezil a bude chápať co citim.. Na dietatko sme cakali 3 roky, vselico sme preskakali, obaja mame problemy s plodnostou, tak sme sa tesili a lekar mi len oznamil, ze nie je akcia.. A skoncilo sa to v 9. tt...

roxxika napísané 15.01.2009 19:39 answer email

Ja som to zazila 3x, moj prispevok mozte najst tu:

www.materskecentrum.sk/user/view_page.php

zuzana.g. napísané 15.01.2009 16:26 answer email

Ja som si to prežila tiež bol to zamlknutý potrat, pred jeden a pol mesiacom. S manželom sme plakali, tak velmi sme sa tešili na bábatko.O dalšie sa pokúsime ale neskôr. Mne doktorka povedala, že to tak asi malo byť a asi by sa narodilo choručké.V nemocnici sa ku mne správali citlivo.

Zuzana napísané 07.01.2009 15:58 answer email

Ja musim povedat ja som si to prezila pred 3 tyzdnami. Zijem v UK na ziadnej hospitalizacii som nebola, tak teraz po citani vasich prispevkou sa bojim ci som vlastne ok....

Bola som na ultrazvuku a potom na odbere krvi ktora uz len potvrdila potrat....

KLAUDIA napísané 06.01.2009 16:29 answer email

POYNAM TO!AJ Jasomto prezila.Manzelom sme cakali na babetko try roky.Ked sa nanto podarilo taksom sito nemohla nehat.Bolasom uz 13tyzdny.Velmi smesa tesili,ked som isla na poradnu doktor mi urobil ultrazvuk.Povedal mi ze nepocuje byt srdiecko ze musim ist do nemocnice.Plakalasom a muz ma utesoval ze budeme mat druhe.nozno kvoli tomu som sito musela dat prec lebo som dostala opstrek do nohy.V tedi sme nevedeli ze som tehotna.Potom som to povedala doktorovi on povedal zeto nevadi.Jasi mislim ze to bolo kvoli tomu!Uz je tomu skoro styry mesiace.Dufam zesa to uz coskoro podari lebo chceme babetko.

schamka napísané 06.01.2009 16:27 answer email

snazim sa sirit trochu osvetu a musim opat reagovat na zavadzajuce tvrdenie, ze pri zamlcanom potrate je nevyhnutna hospitalizacia a kyretaz

 

zial, aj ja mam tuto smutnu skusenost za sebou, ale (nastastie) nie na Slovensku

v 12.tt som isla na prvu kontrolu k PA, ktora nevedela doptonom najst tlkot srdiecka. ubezpecovala ma, ze to nemusi nic znamenat a poslala ma na UZV. tam to zial uz bolo jasne, dietatko prestalo rast tak v 6.-7.tt. vysledok zavolali PA, ktora sa u nas este v ten vecer zastavila doma, aby sme to prebrali. dala mi na vyber 2 moznosti:

- pockat par dni, ci sa potrat nerozbehne sam prirodzene

- ist ku gynekologovi, ktory navrhne dalsie riesenie

vybrala som si pockat. musim este poznamenat, ze ked od nas odchadzala objala ma a urcite som nebola ani prva, ani posledna, co za jej prax potratila dietatko

po 3 dnoch sa nic okrem slabeho spinenia nedialo, tak som sa objednala ku gynekologovi, ktory ma vysetril a navrhol 3 moznosti:

- este tyzden pockat

- skusit rozbehnut potrat vaginalnymi tabletkami

- ist na kyretaz

zhodli sme sa na to, ze vzhladom na to, kolko casu uz uplynulo odkedy sa embryjko prestalo vyvijat, bude lepsie potratu pomoct. dostala som tabletky s tym, ze vecer by sa to malo rozbehnut a kontrola na druhy den. na druhy den na ultrazvuku uz bolo vidiet, ze plodovy vak je prazdny a maternica sa pekne cisti. dalsia kontrola o 2 tyzdne potvrdila, ze maternica je cista.

 

cize, ked to zhrniem - napriek tomu, ze embryo sa prestalo vyvijat v 6.-7.tt, som nemusela podstupit tak invazivny zakrok ako je kyretaz, ale s pomocou vaginalnych tabletiek sa s tym vyrovnalo moje telo samo. myslim si, ze tym, ze mi dali na vyber a citlivo pocuvali moje zelania, som sa s tou stratou vyrovnala lahsie. citila by som sa uplne neschopna a odpisana, kebyze neviem dieta donosit a dokonca ho ani potratit

 

ale aby som nepisala len subjektivne skusenosti a nazory. na tuto temu bol robeny aj vyskum, ktory ukazal, ze ak sa necha zene slobodna volba, ze je to pre jej psychiku lepsie. ze az 40% si s tym poradi telo samo. ze vyckanie na prirodzeny potrat nenesie ziadne rizika pre zdravie zeny... takze, ziadna nevyhnutna hospitalizacia, ani kyretaz, pan doktor! ano, zenu treba sledovat, treba vediet, kedy to cakanie uz nikam nevedie, ale hnat vsetky zeny pausalne pod noz bez moznosti slobodnej volby je neeticke a skodlive, skoda, ze na Slovensku maju mnohi lekari najvacsiu prax ani nie v medicine, ale v zbytocnom straseni. aj ked pravda, v gynekologii o dusu zeny az tak nejde. nejde?

Martina napísané 04.01.2009 16:13 answer email

Váš komentár

Ahojte..

 

Túto diagnózu som si vypočula aj ja.Tiež som natešena šla na ultrazvuk,kde mi lekárka oznámila,že som v 7 týždni,ale nevidno akciu srdca.Poslala ma k môjmu doktorovi,ktorý mi oznámil-bola streda,že ak do pondelka nezakrvácam sama,nech si zbalím veci do nemocnice,že pújdem na prerušenie tehotenstva.V pondelok ma však lekár poslal ešte raz na Sono a akcia srdiečka už bola!!Nebolo by rozumnejšie len povedať:"prosím vás,prídite o týždeň opäť?"Vd po oznámení diagnózy MA,prežíva žena dni plné plaču ,stresu..a môže byť toho ušetrená,hlavne ak lekári vedia,že možno o tyždeň už tu akciu srdiečka bude vidno.Neskôr,v 9tyždni som začala tiež troška krvácať.Môj lekár to nezanedbal a skončilo sa to 3týždňovým ležaním v nemocnici.Krvácanie sa viac krát nezopakovalo,ale ja som už ostala doma-chránené tehot.

Potom môj lekár dlho maródil a ja som šla na kontrolu k zastupujúcemu Bola som v 28.týždni.Tvrdlo mi bruško,lekár ma vyšetril(aj z vnútra)a oznámil mi"MAMIČKAmáte napnutú maternicu,DO VEČERA BY STE MOHLI POTRATIŤ,tak vám predpíšem lieky,choďte domov a ľahnite si.Keď som sa ho vystrašená pýtala,či je to tak vážne povedal,že mám len brať lieky a ležať ,že sa to upraví.A o dva dni nato,mi začala odtekať plodová voda a šla som do nemocnice,kde sa im podarilo pôrod ešte na dva týždne oddialit.Koncom 30.týždňa sa mi narodila dcérka 1.200g a 35cm..Našťastie to nakoniec všetko dobre dopadlo,Doma mám už 6ročnú slečnu,ktorá nemá žiadne následky kvôli predčasnému narodeniu..aj keď kým sme sa dostali zo všetkých soplíkov,začínajúcich zápalov priedušiek,z pravidelných návštev u lekárov,ktoré boli aj 3 každý týždeň...trvalo to všetko asi 1a1/2roka....Všetkým ženám tešiacim sa na detičky prajem veľa šťastia,dobré začiatky a ešte lepšie konce a keď sa niečo naozaj"pokazí"tak aspoň trocha ľudskejší prístup lekárov..

leja napísané 02.01.2009 18:57 answer email

Stalo sa mi takmer navlas to iste ako Silvii z upne prveho prispevku!!! Aj s tym stastnym koncom, akurat nam sa narodil chlapec.

Velka skoda, pani redaktorka, ze ste sa neopytali, preco sa lekari nijako nepoistuju proti moznemu omylu. V mojom pripade sa moja gynekologicka velmi divila, ze v takom rannom stadiu tehotnosti si je lekar z utrazvuku taky isty diagnozou. Dala mi dokonca spravit krvne testy, ci som naozaj tehotna - totizto na ultrazvuk ma poslala po tom, co som k nej doletela z roboty, ze sa mi v triede pred tabulou na par sekund z nicoho nic spustila krv. Na dalsi ultrazvuk som sla po tyzdni plnom strachu k tomu istemu lekarovi a ten nestasnik sa ma pyta, ze ktory hlupak Vas to vysetroval a ja jemu: Prepacte, Vy, ste tam aj podpisany.

Ale mala som tam stale aj tu zrazeninu, tak ma zavreli do nemocnice na rizikove.

Silvia napísané 30.12.2008 14:51 answer email

Ahoj Dada /Mozolova/, skoda, ze si sa nespytala pana doktora aj na pripadne omyly pri tejto diagnoze. Hovorim to preto, lebo to je, teda bol pred siestimi rokmi presne nas pripad. po styroch rokoch manzelstva prve tehotenstvo, hned prvy ultrazvuk a slova, ktore asi nikto nechce pocut: "tak to je abnormalny nalez, to nie je v poriadku, to som este v zivote nevidela, to musim prekonzultovat este s nejakym kolegom!" kratko nato som bola na "ultrazvukovom stole" u jej kolegyne vo vedlajsej ambulancii. ta v podstate zopakovala tie iste slova, ale este pridala dodatok: "a ak by to aj este zilo, to nebude normalne a okolo siesteho mesiaca to aj tak odumrie a bude to treba porodit /myslela tym maly porod/, to si radsej dajte uz teraz vyskrabat mlada pani, ved ste este s manzelom mladi, skusite to zas!" tak mi ta moja vypisala papier a poslala ma na kramare, kedze mala tiez cestu tam, isla so mnou. dostala som sa tam do ruk nemenovanemu uznavanemu panovi docentovi, ktory na ultrazvuku skonstatoval missed Ab, to potvrdil este aj kolega nahodou iduci cez miestnost, v ktorej ma pozerali. pan docent sa pozrel do diara a povedal, "hospitalizujeme vas a dnes poobede mam tam nejaku fugu, stihli by sme urobit ten zakrok este dnes a rano moze manzel pre vas prist!"

Vysvetlili mi to tak, ze zarodok sa hned v mojej maternici zahniezdit a pri napajani sa cievu, jej stena pukla a zacala krvacat, a tak sa zarodok odlupil od vyzivujucej cievy, pre nedostatok vyzivy zakrpatel a odumrel. tuto teoriu im potvrdzoval este aj fakt, ze som tam mala krvnu zrazeninu. kedze odumrel, rozklada sa vo mne a mne hrozi otrava organizmu. preto chceli konat hned alebo teda cim skor.

lenze ja som mala obrovsky vnutorny pokoj, ktory vskutku moze dat len Boh, a to ten, v ktoreho verime. preto som sa nerozhodla na zaklade okolnosti a mne ponukanych vysvetleni podlozenych ludskou mudrostou .... aby som to skratila ..... povedala som im, ze sa musim poradit s mojim manzelom, islo predsa aj o jeho dieta. dali mi recept na duphaston /ak si este spravne pamatam ten nazov/, vraj na udrzanie tehotenstva, aby som sa nerozkrvacala niekde doma, vraj by uz nikto nezachranil, lebo to vie byt take intentzivne krvacanie, ze do piatich minut je amen. objednali ma na dalsi ultrazvuk o dva dni ku nemenovanemu docentovi z kramarov.

lieky som nebrala, do roboty som dalej chodila, takisto som absolvovala ultrazvuky 3 za tyzden /pondelok, streda a piatok/ u nemenovaneho docenta, pocas kazdeho z nich ma uistoval, ze to len vdaka tym liekom /o ktorych ani nevedel, ze neberiem, ved naco ho vzrusovat/ sa telo sprava dalej ako tehotne, vraj krvna zrazenina rastla, plod sa vobec nemenil a bolo treba uz akutne vyskrabat. takto presli tri tyzdne plne ultrazvukov a presviedcani az pri dalsom ultrazvuku, kde som najprv dostala odporucanie navstivit psychiatricku pomoc /z dovodu takeho, ze vraj mi uz dal dost casu na to, aby som sa zmierila s realitou a ja som vraj zazivala tzv. "pseudograviditu" - trochu tomu rozumiem lebo som psycholog/ nuz ale urobil este podla jeho slov posledny kontrolny ultrazvuk, uz na pohlade som mu videla ze tam vidi nieco, co tam predtym nevidel, otocil monitor ku mne a sestricke povedal: "ty, Anicka, ved my tu mame plod a zivy!" chvilu tam bolo ticho a pan docent hned dodal, "ale to nebude normalne, deformovane, zakrpatene, morfologicky vyvin spomaleny ..... atd. atd.

 

Z tohoto tehotentva mame doma krasnu zdravu, brckavu a zelenooku dceru, ktora nie je v nicom ani zdeformovala ani nenormalna ...... predivne a dokonale utkana v lone svojej matky.

Dali sme jej meno ZOE /znamena "zivot, Bozi zivot"/ ..... takto Boh dal ako aj zachoval zivot nasej prvorodenej dcere, ktora sa nam nakoniec narodila v usa.

Durka napísané 29.12.2008 11:38 answer email

Vďaka za skvelý článok!

Zažila som MA pred piatimi rokmi a tiež mi vyšetrujúci lekár na UZV len sucho oznámil, že je to missed ab. a že mám ráno prísť na hospitalizáciu... Bola som šokovaná, hlboko-prudko neinformovaná. Dlho mi trvalo, kým som sa s tým zrovnala (našťatie, už sme doma mali 8 ročného syna).

Dnes má náš najstarší 11 rokov, mladší skoro 3 a dcérka krásnych 8 mesiačikov.

Prajem všetkým maminkám, ktoré missed ab. zažili, aby sa s tým dokázali rýchlo vyrovnať.

Monika0001 napísané 29.12.2008 10:33 answer email

Váš komentár

Dôverne to poznám....

mali sme presne týždeň pred svadbou keď sme sa začiatkom "tretieho" mesiaca mali KONEČNE spolu pozrieť na ten náš vysnívaný malý zazrak. (V tedy ešte priateľ rátal deň čo deň hodiny, minúty, sekundy a tešil sa kedy aj on uvidí svoje prvé dieťatko....) Prišli sme k lekárovi a čakali sme na poradie.... po asi pol hodine nám však oznámili, že náš lekár tam nie je, vraj je pri pôrode... No ale kedže sme tam už sedeli vzal nás pán primár.... Jeho slová, ktoré "uštedril" môjmu partnerovi, keď uvidel to malinké a krásne sa potešil, boli: "No moc sa netešte mladý pán!" A potom to prišlo.... slzy,slzy, otázky PREČO? a zasa slzy a slzy .....

Asi som urobila chybu ja, keď som si na nohavičkách našla malilinkatú kvapku krvi a celá vystrašená utekela k lekárovi a ten ma poslal späť do práce, vraj je všetko v poriadku - dôverovala som mu. Veď som ku nemu chodila od svojích 12 rokov. Keď som potom od neho odišla k inému lekárovi, ten sa veľmi čudoval, prečo som nešla do nemocnice ale ma poslali späť do práce, lenže na to ja neviem odpoveď. Veď som mu verila....

Najhoršie obdobie prežívam teraz, keď už sa moja sestra, ktorá otehontela tri týžde predo mnou, balí do pôrodnice.... (mimochodom aj svadbu sme mali tri týždne po sebe, čiže sme sa mali dvojnásobne tešiť aj s bábätiek).

Veľmi rýchlo sme potom otehotneli opäť, ale tým, že sme sa ponáhlali, bolo to priskoro na maternicu a prišli sme o to zase.... Teraz už poctivo čakáme...už iba mesiac...a môžme to opäť skúsiť.... s tým, že ak sa to podarí, si niekoľko mesiacov poležím, ale teším sa a dúfam, že teraz už bude všetko v poriadku... Veď ako sa hovorí: "Do tretice všetko dobré!"

Týmto chcem odkázať všetkým budúcim maminám, ktoré postretol podobný osud - NEVZDÁVAJTE SA a hlavne nebudte smutné. Asi to tak malo byť. Ja viem je to ťažké, ale viem, že to svoje malilinkaté vysnívané babatenko ešte len budem nosiť pod srdiečkom a neskôr ho budem čičíkať na rukách.....

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi

 
inzercia