Prestaňte strašiť tehotné ženy!

Marína Orešná 1

Zažívajú to všetky tehotné ženy. Varovania. Hrozby. Údesné scenáre. 

Lebo čo pridá pokoju a radosti nastávajúcej mamičky viac ako strašidelné opisy predčasného pôrodu a prapodivných novorodeneckých chorôb na tisíc spôsobov, však?

shutterstock

Kedy sa stal z najkrajšieho obdobia v živote každej ženy taký strašný horor?

Príbehy z čakárne

Prvý desivý príbeh som si vypočula skôr, ako som mala tehotenstvo na papieri. V čakárni na mňa jedna známa milo prehodila: „Hádam nečakáte?“ A keď som prikývla, že hej, že to si tehotenské bruško idem dať len oficiálne potvrdiť, žena sediaca vedľa mňa poznamenala:

„No, aj moja kamarátka takto prišla. Vraj jej vyšli pozitívne dva tehotenské testy. A viete čo? Nakoniec to bola cysta!“

Neexistuje spôsob, ako viac potešiť srdce matky, čo vám poviem. Chvalabohu, nebola to žiadna vážna choroba, len náš prvorodený poklad.

Spolu s tehotenským preukazom som si od lekára odnášala aj odporúčanie na tehotenské vitamíny. A to som nemala robiť! Na druhej kontrole mamička čakajúca dvojičky smelo vyhlásila, že ona do seba nič také škodlivé pchať nebude!

„Viete, ako to škodí? Tie akože super vitamíny môžu spôsobiť u detí hyperaktivitu, budú mať problémy so spánkom, aj s imunitou!“ upozorňovala ma s odsúdením v očiach. Horšie by už bolo len akné a lámanie nechtov. 

shutterstock

Preč od diskusných fór

Druhý trimester sa u mňa niesol v duchu – naštuduj si svoj pôrod.

Ak som niečo nemala robiť, tak čítať si názory v diskusnom fóre, kde mamy hodnotili pôrodnicu v našom meste. Začalo to Milicou27.

„Rodila som u primára a bol to des. Úplne odignoroval môj pôrodný plán! Jasne tam stálo, že mi NEMAJÚ ponúkať lieky. A aj tak mi ich ponúkli. Ak by som sa neohradila, dotlačia ma aj k epidurálu!“

Mamička JankaPekná12 s ňou súhlasila:

„Ja som skoro rodila na chodbe, lebo na mňa zabudli!“

„A ja skoro na izbe!“ pridáva sa ďalšia.

Mamičky v našej pôrodnici rodili snáď všade, nespomenuli len pivnicu a nemocničný park.

Za desať minút som sa dozvedela, že v našom meste sa jednoducho NEDÁ porodiť zdravé dieťa, nieto ešte prirodzene, a už vôbec nepočítajte s kojením. Na popôrodnom oddelení straší taká sestrička, ktorá každý pokus bojkotuje. No nie že nie, veď si prečítajte!

Chvíľku som aj premýšľala nad pôrodom v inom meste, ale Lenka92 ma vyviedla z omylu.

„Na Slovensku je všetko nanič. Baby, choďte rodiť do zahraničia, to jediná cesta. Tam o vás bude postarané, všetko bude prirodzené, sestry milé, lekári geniálni. Na Slovensku nikdy viac!“

Bolo to jasné. Musím rodiť mimo Slovenska!

Keď som túto myšlienku predniesla manželovi, neomdlel od nadšenia. Nielenže odmietol bežať so mnou rodiť do Hainburgu, ale nechcel si ani prečítať výhody, ktoré v diskusii pod článkom o pôrodoch v Rakúsku zdôraznila trojnásobná mama Elena. 

Podľa neho je proste 250 kilometrov neprekonateľných, obzvlášť v januári, a empatický prístup sestier ani preferencia pôrodu bez vyvolávačky naňho neurobili dojem.

Namiesto prejavov pochopenia a súcitu, ktoré počas tehotenstva oteckom odporúčala diskusia Pôrod sa týka aj otca ma upozornil, že tehotenstvo za chvíľu končí, a ja som si doteraz nevybrala postieľku ani kočík.

Vysvetlila som mu, že na internete funguje množstvo mamičiek, ktoré sa neboja postaviť proti krutosti lekárov, farmaceutickým spoločnosti a lobingu predajcov kočíkov.

Že dieťa bude spať s nami a detstvo strávi v šatke, aby počulo moje srdce. Muž ma necitlivo prerušil s tým, že ak neprestanem, odhlási nám internet. 

shutterstock

Keď sa stratí informačná niť

A potom sa to stalo! Debilná v chyba v počítači a ten darebák odišiel.

Posledný trimester som strávila bez poriadneho prístupu na net, lebo muž sa rozhodol, že namiesto opravy kúpi nový! Večer čo večer sedel nad diskusiami v obchodoch s elektronikou a dumal. 

Na diskusie v čakárni nebol priestor, lebo posledné návštevy chodil muž so mnou. Ak nejaká dobrá žena načrtla tému vyvolávačka ti zničí život, bez hanby ju prerušil:

„Prosím vás, nestrašte!“

Tehotné kamarátky jedna po druhej porodili a na rozhovory, ako sa im bez bondingu určite nepodarí rozkojiť dieťa, rýchlo zabudli. Ak na kŕmenie vstávate päťkrát za noc, na strašenie kamarátok o nekojení vám už neostanú nervy. 

A tak prišiel ten deň, keď som normálne porodila, začala dojčiť, starať sa o dieťa a prestala sa obávať. Cez všetko to strašenie som zabudla na to najdôležitejšie.

Že sa mám tešiť, oddychovať, nakupovať štýlové predražené dupačky, dočítať všetky knihy, čo som dočítať chcela, pozrieť si v kine filmy do zásoby a stihnúť posledný bezdetný víkend mimo domu.

Lebo ak to nedáte pred pôrodom, tak už nikdy, milé mamičky! To už budete len kŕmiť, uspávať, kočíkovať a prebaľovať! Hrozná predstava, nie? A potom, aby sa jedna tehotná žena nebála!

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (9 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Dost tendencny a lahkomyselny clanok… Na muza „neurobil dojem empatický prístup personalu“ Samozrejme. On rodit nebude! Vsetko si odserie jeho manzelka. Empaticky pristup vie ocenit najma ta, ktora ho nemala. A ano, pekny a normalny porod zazijeme len v zahranici, bohuzial. Pozrite si dopady zleho zaobchadzania s rodickami v dokumente Neviditelna. Nehovoriac o tom ze odlucenie od matky nema logiku a poznaci to aj novorodenca, kt potrebuje citit bezpecie u matky.tak vy laskavo nezavadzajte matky a respektujte ich nazory na porodnice na zaklade skutocnej skusenosti.

Pridaj komentár