Stláčam mobil, aby som babám poslala pozvánky na brušné tance. Nech sme zas celá partička pokope aj mimo detí a roboty, nech je zas zábava a nepriberáme bezostyšne kdesi doma či v cukrárni.
A kým prejdem s nákupom Jednotu, príde mi prvá odpoveď:
„Prídem, keď porodím.“
Pozriem adresáta a hrkne ma. Moja stará dobrá kamoška, s ktorou sme preskákali všeličo v centre a nestratili na seba kontakt doteraz ani pracovný, ani ľudský.
Popri klasickom kolotoči manželky, mamy a zamestnankyne ťahá druhý rok vysokú školu, aby mohla robiť robotu, ktorá ju baví, lepšie.
Dobre si pamätám, ako sme sa ešte s drobcami za pätami bavili o „spôsobe“ privolávania detí na svet. Ako sme svorne vraštili čelo nad jej vášnivou obhajobou systému dr. Jonáša, o ktorom bola presvedčená, že im značne dopomohol k optimálnemu počatiu ich dvoch chlapov. Podľa všetkých dobre naklonených hviezd…
Presne to ma napadlo, keď som si čítala sms od nej s tou šokujúcou správou: zas to skúšali s ním? Zdalo sa mi to nepravdepodobné, lebo všetky beťárske otázky na dievča do rodiny odbíjala úsmevom, že už nie.
No čo urobí baba, keď nevie vydržať od zvedavosti?
Vyložila som nákup a schytila telefón.
„Robíš si zo mňa vrtuľu?“ Pýtam sa otvorene.
„Ale nie, ozaj je to tak,“ smeje sa do telefónu trochu rozpačito.
„Chceš povedať, že ozaj čakáte bábätko? A kedy?“ Nech je moja zvedavosť čím skôr ukojená.
„ V júni… v lete.“ Pokojne a mäkko znie odpoveď.
Chvíľu sa handrkujeme o tom, že prečo sa tak dlho hrali na partizánov a mlčali ako hrob – a to som ich chodila, babinec, opaľovať furt aj služobne… No, že to bolo prísne tajné… (Niežeby sme takúto taktiku nepoužívali aj my…)
„A ako sa vám to vôbec podarilo?“ Nechápem princíp a nechcem sa rovno opýtať na onoho „doktora“, ktorého teda vôbec nemusím.
„No, spadli sme do toho, a bolo.“
Smiech na oboch stranách.
„Jáj, teda, to máš ručnú brzdu…!“ Inka tiež nepatrí k babám, ktoré by mali problém, čo robiť.
„Tešíš sa, mamina?“
„Ešte to predýchavam, vieš, že sme s tým nepočítali, ale nech je to len zdravé.“ Priznanie je poľahčujúca okolnosť.
Chvíľu tárame, a keď položím, mám radosť.
Presne tak to totiž má byť. A tak to aj je.
Napriek všetkým doktorom, metódam, pilulkám a kalkuláciám majú deti prichádzať vtedy, keď chcú. Ja mám také doma tiež.
A musím priznať, že je moje najmilšie. Ony totiž od nás čakajú … iba lásku.
Ilustračné foto: sxc.hu
(28 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Odborník: Pravda o užívaní liekov v tehotenstve
Niečo pre „novomačkárov“ alebo Dôležité veci, ktoré by ste si mali premyslieť, kým si zaobstaráte mačku
Aj mačka môže byť v strese
Ako kŕmiť mačku?
Som neschopná, tučná, blbá. Patria tieto hlasy skutočne nám?
Ako odobrať malému dieťaťu moč
Jéj
, krásny zimomriavkovo naladený článok, u nás prišli taktiež detičky kedy chceli, povedala by som, že snívať môžme, predstavovať si, plánovať…ale niekto viac ako my sa VŽDY postará o to, aby nás v živote stretlo niečo, čo sa nám zdá byť niekedy dosť ťažké, no s odstupom času zistíme, že lepšie byť ani nemohlo. My sme snívali o troch drobčekoch, jedno je pre nás málo, dve tak akurát a tri pre nás boli do istého času to pravé orechové, no keď sme sa dozvedeli, že budeme mať štvrté dieťatko, taktiež sme sa obávali, ako to zvládneme, no ak je láska, dá sa zvládnuť všetko 
a dnes by sme našich čertoanjelikov nevymenili za nič na svete, ani jednu jedinú chvíľu s nimi…. Ešte krajším dôkazom „prichádzania detičiek na svet…“ je moja sestrička, ktorej dr. hovorili: vy NIKDY nebudete mať deti… 
, ani sestrička s manželom, ani ja a blízki sme tomu pravdupovediac neverili, však obaja sú zdraví, určite budú mať detičky, len vtedy, keď na to bude správny čas 
, a dnes čaká moja sestrička tretie dieťatko 
. A tá posledná veta je najkrajšie zavŕšenie článku, až sa človeku vtisne slzička do očí 
.