Zdá sa, že posledné roky sa Slovenskom priam šíri vlna materského vzdoru, ktorú rozpútali ženské fóra, a ktorá žiada jediné. Postaviť matku – rodičku roveň ostatným členom spoločnosti.
Mnoho žien, ktoré rodilo pre viacerými rokmi, hádam ani netušilo, aký bol ich pôrod strašný. Zlý. Že by ich materstvo bolo iné, keby rodili inak. Tak neviem. Keby som bola pred prvým pôrodom (cca 5 rokov dozadu) počula, čo počúvam dnes, ešte stále som len matka – čakateľka.
Spolu s prvým dieťaťom som dostala jednosmernú letenku do klubu matiek, kde sa predo mnou otvoril nový svet. Jeho súčasťou sú aj obľúbené príbehy z pôrodnej sály s autentickou atmosférou gotických románov. Pôrody na chodbe, duchom či fyzicky neprítomný pôrodník, zdravotné sestry z rodiny Adamsovcov.
Cestou do pôrodnice po dieťa číslo dva som si predstavovala tie najhoršie scenáre: krv, pot slzy a rozmazané fotky novorodenca. Dopadlo to super. Viac než super. Lebo aj v obyčajne slovenskej pôrodnici sa môže rodiť dobre.
Prvá úloha: nájdite si priateľov
Pri druhom pôrode ide všetko tak nejak rýchlejšie. Ja som bola v ten deň už „mamička neviemkoľká v poradí“, ktorá sa začiatkom leta rozhodla priviesť domov potomka. Lekár bol usmiaty, aj sestry, však sa blíži letná dovolenka. Vďačná téma, ktorú sme intenzívne rozoberali s pôrodnou asistentkou.
Ona sa chystala do Chorvátska, my len tu na Slovensku, lebo však kam s novorodencom. Všimnem si, že má krásne upravené gélové nechty a trochu jej závidím. Na toto ja nebudem mať čas ešte riadne dlho. Rozobrali sme všeličo, aj to, koľko je dnes v obchodoch roztomilého detského oblečka. Človek kupuje, aj keď nechce. Keď príde reč na holenie, chvíľu nechápem a pozerám si na nohy… Aha, toto nemyslí.
Druhú dobu pôrodnú trávim v miestnosti, ktorá sa volá vzdychačka. Ale nič za tým nehľadajte. Mám nervy. Od rána som nemala kávu. Zastaví sa pri mne lekár, ktorý mamičke na vedľajšej posteli prišiel zaistiť bezbolestný pôrod.
Zdvorilo sa ma pýta na meno a keď sa predstavím, ukáže sa, že pozná môjho švagra poľovníka. Najprv zhodnotíme stav jeleňov v slovenských horách (tragický), a potom zisťuje, či aj ja nemám záujem o epidurálku.
Skromne pokrútim hlavou. Nemám. Peniaze na epidurálku sa chystám minúť na parfum, lodičky a renováciu popôrodného šatníka. Nedivte sa, za prvý pôrod som ako bolestné dostala kabát.
Druhá úloha: umenia správneho dýchania
Mamička vedľa začína byť zúfalá, epidurálka nepôsobí dosť rýchlo, a ja jej aspoň na diaľku vysvetľujem, ako by mala správne rozdýchavať pôrodné bolesti. Tento tréning mám z prvého pôrodu.
Nechodila som na žiadnu prípravu (odkladala som na ten kabát), ale sestrička mi celý postup správneho nádych – výdych vysvetlila. Asi za 30 sekúnd, ale pomohlo.
Vysvetľujem teda mamičke a oteckovi, čo a ako s dýchaním. Za odmenu dostanem popis ich prvého pôrodu, čo vždy poteší. Nakoľko už prichádzajú kontrakcie a ja sa musím nejak zabaviť, vytiahnem z tašky knihu. Je viem, som trápna. Ale mám starý telefón, ktorý navyše hlási, že sa čoskoro vybije. Paráda. Aj tak sa nemôžem pripojiť na wifi a nemám v ňom žiadne hry.
Mamičke vo vedľajšej posteli evidentne nestačí jedna epidurálka a muž ju utešuje a podporuje, ako vie. Mne by napríklad pomohlo, keby mi chlap sľúbil zlatú retiazku alebo dovolenku v Tatrách. To sa ale nestane, lebo môj muž je v robote.
Tretia úloha: Keep it stupid simple
Tretiu dobu pôrodnú už trávim na pohodlnom kresle v pôrodnej sále, kde hrá rádio. Lekárka ho zapla, aby som mala radosť. Som tam jediná rodička bez otecka a všetci ma ľutujú, čo mám rada.
Môj muž prísť nechcel, ale sľúbil, že ak ho nebudem nútiť, kúpi mi, čo budem chcieť. Chyba, kamarát! Rádio normálne nepočúvam, ale teším sa, že viem, že na Lafranconiho je zápcha a pred Rožňavou hlásia vodiči biely passat.
Príde ma navštíviť upratovačka a pekne pozotiera dlážku, aby sa dieťa narodilo do čistého prostredia. Na chvíľu sem nakukne aj pôrodná sestra, podá rýchlokurz dýchania a zas uteká. K tej mamičke, ktorá rodí s epidurálkou, a ktorej krik sa rozlieha po celej nemocnici a odháňa mestské holuby zo strechy.
Samotný pôrod dopadol super, a trval asi tak tri minúty. Skúsená rodička vie, že tu sa už veľa nenavymýšľa. Proste mlčíte, tlačíte, nekomentujete a potom príde ten čarovný okamih prvého plaču.
Ak už jedno dieťa máte doma, plač vás dojme o voľačo menej. Pôrodná sestra s krásnymi upravenými nechtami na bonding evidentne verí, lebo o chvíľu sme s novorodencom, holým a ešte trochu slizkým, telo na telo.
Prvé, čo mi napadne, je, prečo má to dieťa blond vlasy?! Ale potom si poviem, že je to jedno. Beriem, aj s tými vlasmi.
V rámci popôrodného oddychu sa opäť stretávam s mamičkou s epidurálkou. Na vzdychačke, ktorá momentálne slúži na účely popôrodného wellness, nás chce novopečený otecko potešiť a po vzájomných gratuláciách púšťa telku. Telka a rádio sú dve veci, ktorým neholdujem, ale som solidárna.
Je koniec júna a v doobedných hodinách beží posledný diel Ordinácie v ružovej záhrade. V priamom prenose vidíme, ako nejaká slovenská herečka rodí. Potom nasleduje seriál Chlapi neplačú. Aj ten končí pôrodom, narodí sa potomok Tomáša Maštalíra.
Chvalabohu, prichádza pôrodná sestra, preruší wellness a nás odvážajú na izby. Na dnes pôrodov dosť.
Štvrtá úloha: Uvoľnite sa, prosím!
Pobyt v pôrodnici pri prvom dieťati je náročný. Návaly lásky a hormónov matkám spôsobia pocit, že sa musia čo najskôr zbaliť a naštartovať svoj rodinný život v bezpečí domova. Pri druhom pôrode sme múdrejšie. Nie je kam sa náhliť.
Prvorodičky vyťahujú z tašky detské hračky, sladké bodyčka, vlhčené utierky a vitamíny. Ja hneď ako sa rozbehám, vybalím knihu, krížovky, micerálnu pleťovú vodu, kefu na vlasy a krém na ruky.
Pohodlne sa usalaším, ponatriasam vankúš a zoznámim telefón s nabíjačkou. Čoskoro je tu novorodenča. Nechám ho spať, ale keď sa prebudí, prehodím ho k sebe do postele. Však vzťahová výchova. Vytiahnem knihu, ak by chcelo čítať, ale nechce. Hodím s ním pár slov o potrebe dojčenia, novorodenča vraví skúsme, tak skúšame.
Toto je zázrak druhého pôrodu, dojčenie ide samo. Bez kníh, laktačných poradkýň a tehotenských fór. Sestry nás chvália a ja som pyšná, lebo veď sebavedomie matky.
Nastajlujem do telefónu fotku pre rodinu a známych a vyložím si nohy na pokrčenú perinu. Pred sebou máme pár príjemných dní v nemocnici. Navarené, opraté, na izbe kamošky. Na prebaľovacom pulte spravíme novorodencom kútik na hranie. V nedeľu ma čaká návšteva s koláčmi a každé popoludnie kávička z automatu.
Teším sa. Možno som nenáročná, ale tuším, že som prišla na to, ako si užiť pôrod v štandardnej slovenskej pôrodnici. Chce to aspoň jedno dieťa doma a chuť nechať sa prekvapiť.
Zahodiť pôrodné plány, prípravy a diskusné fóra. Užiť si prítomnosť a tešiť sa. Lebo narodenie zdravého dieťaťa je vždy zázrak. S bondingom a najmodernejšou pôrodnou sálou, ale aj aj bez nich.
Ako ste boli spokojní so svojou pôrodnicou vy?
Máte jedinečnú možnosť vyjadriť svoj názor a prispieť k zlepšeniu podmienok v slovenských pôrodniciach. Kliknite na obrázok a ohodnoťte svoju pôrodnicu. Ďakujeme!
(12 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Diktáty pre tretiakov
Tehotenské 2025
ja som nadšená z cisárskeho pôrodu v ružinovskej nemocnici… pán doktor mi po pôrode dal na bruško pumpu na zmiernenie-odstránenie bolesti a tak hojenie po pôrode bolo podstatne príjemnejšie než pri prvom bez nej a hlavne som sa mohla sama sprchovať
Dakujem ze toto niekto takto napisal. Velmi som sa potesila ze nie som sama, co nerobi z porodu horor.