Tretí pôrod, časť 1. – domáci rozbeh

Tretí pôrod mi zase o kus zdvihol moje ženské sebavedomie a utvrdil ma v názore, že všetko sa dá, keď sa chce a že aj na Slovensku, dokonca v Bratislave, je možné zažiť veľmi prirodzený nemocničný pôrod. Podelím sa s vami o svoju radosť i inšpiratívny zážitok.

Ten pocit z fakt dobre vykonanej práce by som priala všetkým ženám!

Keďže každá fáza môjho tretieho pôrodu – „tesne pred“, „počas“ i „tesne po“, mala pár momentov stojacich mi za zmienku, ale nie každého zaujíma všetko, popíšem moje treťorodičkovské zážitky v troch častiach, nech si každý čitateľ vyberie, či a čo si prečíta.

Deň pred

„Sprav mi, prosím, ešte foto s bruškom, nech mám nejakú pamiatku na toto tehotenstvo. Myslím, že zajtra – pozajtra budem rodiť“, prosila som manžela. V tom rodinno-pracovnom zhone s prvákom v škole a prváčkou v škôlke sme akosi veľmi nestihli tretie tehotenstvo dokumentovať.

Deň „D“

Intuícia a „pobolievanie“ v brušku neklamali. Tretí pôrod sa rozbehol presne tak, ako predchádzajúce dva – začínajúce kontrakcie ma prebudili a vyhnali z postele okolo pol tretej ráno. Manžel a deti odfukovali v spravodlivom spánku, všade tma a ticho – hurá, mala som nerušený pokoj na rodenie. Kúpeľ som si spraviť nemohla, nočný útlm teplej vody mi ani tentoraz nedovolil naložiť sa do horúcej vody, tak som si aspoň veľkým vlneným šálom uviazala na kríže horúci termofor. Navarila som si čaju, zapálila sviečku. Najedla sa. Nie celkom ako drevorubač pred šichtou, ale prekvapivo ma zastihol vlčí hlad, tak prečo mu nevyhovieť? Moje telo vie, čo potrebuje! Zvažovala som, že pomedzi kontrakcie a odbiehanie na toaletu upečiem koláč – čas čakania mi lepšie ubehne a deťúrence sa potešia. Ale dobre, že som nezačala piecť, pretože kontrakcie sa rozbehli a rozhodne som sa nenudila…

Rituál kontrakcií

Jemne som pohojdávala panvou a predstavovala som si, ako sa hojdá moje bábätko a chystá sa na jeden z najväčších výkonov svojho života. Chcela som, aby vedelo, že som v tom s ním a nenechám ho napospas tej neznámej sile, čo ho „pučí“. S každou prichádzajúcou kontrakciou som do dlaní vzala dva dohladka vyleštené kryštály a predklonila sa pred blikotajúcou sviečkou. Ako kontrakcia silnela, “drvila“ som kamene v dlaniach a „hypnotizovala“ plameň sviečky. Funela a vzdychala som, ako sa mi zachcelo a bola som vďačná, že ma nikto nepozoruje a môžem sa správať „nedôstojne“ ako zvieratko. Keď kontrakcia doznela, opäť som sa pohojdávala… A tak stále dookola, kontrakcia po kontrakcii bližšie k cieľu.

Presne načasovaný pôrod

Chytalo ma mierne zúfalstvo, že pokiaľ sa môj pôrod netrafí medzi odvedenie detí do školy, škôlky a manželove pracovné termíny, tak budem v pôrodnici pravdepodobne bez manžela. Zvládla by som to, ale veľmi ma tá predstava nelákala. Keď hodiny ukázali 6:00, zobudila som manžela: „Prosím, vychystaj deti. Už rodím a keď odvedieš deti, pôjdeme do pôrodnice.“ Začal sa klasický ranný kolotoč – syn sa šuchtal, dcéra kňučala. Do toho sa veľmi zaujímali, čo sa deje s ich maminou, že sa skrýva v spálni a vzdychá. Každú chvíľu nakukli: „Maminka, čo ti je?“. Psychicky to boli asi najnepríjemnejšie chvíľky. Veľmi som si želala dočkať sa opäť pokoja. Dala som sa do kolenoprsnej polohy (t.j. na štyroch s hrudníkom čo najnižšie) a snažila som sa odignorovať celý svet, vrátane môjho pôrodu. Podarilo sa! Zabrzdila som si pôrod! Za hodinu tejto krkolomnej meditácie som mala len asi štyri kontrakcie, napriek tomu, že predtým už bežali po 2-3 minútach. Keď deti boli už na poriadku a manžel mi bol k dispozícii, mohla som pokračovať v rodení. Kontrakcie naskočili opäť po 2-3 minútach a pekne ma „zabavili“ cestou do pôrodnice.

Pôrod naslepo

Napriek môjmu presvedčeniu, že „pôrodný plán“ je skvelá vec, vždy ho všetkým odporúčam a v slovenských pomeroch ho považujem priam za nevyhnutnú výbavu rodičky, tentoraz som sama žiaden pôrodný plán nemala. Odkladala som to, odkladala, až ma pôrod zastihol pár dní skôr a bez pôrodného plánu. O pôrode som mala veľmi jasnú predstavu a spoliehala som sa na to, že ako rodička-mazáčka, to ustojím, aj keď prídem do pôrodnice „naslepo“…