Dieťa pri pôrode spolupracuje

Podmienky, aby začal pôrod

Aby pôrod začal, v zásade musia byť splnené dve základné podmienky:

Maternica musí dosiahnuť veľkosť, ktorá uvádza do pohybu sily vyvolávajúce pôrod.

Ak sú telo a duša na pôrod pripravené, uvoľňujú sa určité hormóny, ktorých dokonale zladená spolupráca vyvolá sťahy maternice (kontrakcie) a pripravia dieťaťu cestu na tento svet.

Matka aj dieťa začnú produkovať steroidy, ktoré podnietia placentu z produkcii estrogénov. Súčasne sa v placente zabrzdí produkcia progesterónu.

Hormón progesterón sa počas tehotenstva stará o to, aby bola maternica v pokoji. Akonáhle sa však dostanú do prevahy estrogény, vedie to k nástupu kontrakcií.

Ku koncu tehotenstva sa tiež zvýši produkcia prostaglandínu, čím sa znižuje krvný tlak a aktivuje maternicové svalstvo.

Najdôležitejšiu úlohu však má oxytocín, ktorý vyvoláva sťahy maternice, tento hormón vylučuje hypofýza. Akonáhle hlavička dieťaťa tlačí na ústie hrdla maternice, vylučuje sa viac oxytocínu, čo vyvoláva silnejšie sťahy, ktoré dieťatko posúvajú ďalej smerom nadol. Začína sa tak nasledujúci kolobeh: čím viac tlačí hlavička dieťaťa na kŕčok maternice, tým viac oxytocínu sa tvorí a tým silnejšie sú kontrakcie.

Rozoznávame „pravé“ a „nepravé“ pôrodné bolesti. Tie pravé trvajú najprv asi 30 sekúnd a prichádzajú v pravidelných intervaloch. Tie nepravé (poslíčky) sú kratšie a nepravidelnejšie, samé od seba ustanú a nemajú na pôrod žiadny vplyv. 

Šetrný a nenásilný pôrod

Taký si samozrejme prajú všetci rodičia. Skutočnosť je však taká, že každý pôrod je v podstate násilná udalosť, ktorú sprevádzajú bolesti a poranenia. 

Fréderic Leboyer zaviedol pojem „šetrný pôrod,“ resp. nenásilný pôrod, pričom slovo „šetrný“ vztiahol výlučne na spôsob, akým by mal byť novorodenec prijatý na svet – ešte predtým, než sa prestrihne pupočná šnúra, môže si dieťatko pri tlmenom svetle a v čo najmenej hlučnom prostredí pomaly zvykať na svet na matkinom bruchu. Táto metóda sa dnes praktikuje na mnohých klinikách.

Leboyerova metóda nenásilného pôrodu je ideálnym pokračovaním láskyplného prenatálneho vzťahu. Je však potrebné vyvarovať sa ilúziám: každý pôrod sa vyvíja inak a je nutné počítať s prekvapením.

Už pred pôrodom je dobré vyjadriť svoje najdôležitejšie želania. Ak neskôr zmeníte názor, je dôležité si to priznať. Pôrod je namáhavá záležitosť a žiadna žena dopredu nevie, ako sa s ním vysporiada. 

Prirodzený a bezbolestný pôrod

Každý pôrod je prirodzený a žiadny nie je bezbolestný.

Označenie „prirodzený“ odkazuje na pôrod bez lekárskych zásahov a bez podania liekov na tíšenie bolesti. Miesto toho sa ponúkajú masáže, homeopatické prostriedky a teplo. Pôrodnú polohu si žena určuje sama.

Pojem „bezbolestný“ pôrod označuje presný opak: žene je ponúknutá široká škála prostriedkov na tíšenie bolesti, ktoré buď tlmia pocit bolesti alebo znecitlivia celú príslušnú oblasť tela. 

Vyvolaný (indukovaný) pôrod

Indukovaný pôrod sa dnes uplatňuje vtedy, pokiaľ je zdravie matky alebo dieťaťa ohrozené pokračujúcim tehotenstvom.

Možnými dôvodmi na vyvolanie pôrodu sú gestóza, cukrovka matky (pretože dieťa kvôli gestačnému diabetu príliš rastie), prenášanie plodu alebo prasknutie plodového obalu, po ktorom sa nedostavia kontrakcie. 

Pôrod cisárskym rezom

Túto metódu si matky nemôžu slobodne zvoliť, je to čisto medicínske rozhodnutie, ku ktorému sa musí pristúpiť v prípade ohrozenia matky či dieťaťa alebo vtedy, ak nie je možný normálny, vaginálny pôrod.

Rozhodnutie priviesť dieťa na svet na operačnom sále nikdy nepadá ľahkovážne alebo kvôli pohodliu. V popredí vždy stojí zdravie matky a dieťaťa. Preto ani mamy, ktoré rodia týmto spôsobom, nemusia mať zlé svedomie a výčitky, keď dajú súhlas k tejto operácii.

Cisársky rez sa vykoná pod celkovou narkózou alebo v spinálnej anestézii, teda pri lokálnom umŕtvení. Spinálna anestézia umožňuje vziať dieťa hneď po pôrode do náručia.

Dieťa pri pôrode spolupracuje

Na prvý pohľad vypadá pôrod len ako veľký výkon matky, ale v skutočnosti s ňou dieťa spolupracuje. Ku koncu tehotenstva trénuje určité pohyby, ktoré ho pri pôrode posúvajú ďalej.

Taktiež sa u dieťaťa vyvinú dva reflexy, ktoré mu pri príchode na svet rovnako pomáhajú, jeden sa týka nožičiek (reflexná chôdza), druhý hlavičky.

Reflexná chôdza funguje tak, že keď dieťa pošteklíme na chodidle, celá nožička sa pohne dopredu. V matkinom tele dieťa „šteklia“ na nožičke sťahy v hornej časti maternice a ono sa „plazí“ dopredu.

Pokiaľ ide o reflex hlavičky, ak položíme dieťaťu ruku na hornú časť hlavičky, najprv tlačí hlavičkou proti ruke a potom ju stiahne späť. V matkinom tele tlačí maternica pri každej vlne pôrodných bolestí proti hlavičke a dieťa reaguje protitlakom. Tým sa otvára ústie hrdla maternice.

Okrem toho sa dieťa pri prvých kontrakciách „zabalí“ ako vajíčko. Ruky i nohy stisne čo najbližšie k telu a tak kĺže dopredu.

Dieťa musí prekonať 20 cm

Pôrodná cesta nie je príliš dlhá, len 20 cm. Cestou von sa stále zmenšuje množstvo kyslíku, ktorý má dieťa k dispozícii. To mu však neškodí.

Krvné zásobovanie najdôležitejších orgánov je zabezpečené znásobenou produkciou hormónov adrenalínu a noradrenalínu. Dieťa tak má stálu zásobu krvi bohatej na kyslík, ktorá ho chráni proti jeho nedostatku. V každej prestávke medzi bolesťami načerpá dostatočné množstvo a nemá tak dýchacie problémy.

Ako sa dieťa pri pôrode cíti

O tom, ako sa dieťa pri pôrode cíti, nevieme takmer nič. Je to prirodzený proces, ktorému sa nemôže vyhnúť. Je však prirodzenými pochodmi v tele tak dobre chránené, že sa mu vlastne nemôže vôbec nič stať.

Je len domnienkou, že príchod na tento svet je pre väčšinu deti bolestným zážitkom. Odteraz sú odkázané samé na seba, čo je pre ne zmena, ktorá je často sprevádzaná hlasným plačom.

Prvý plač je pre väčšinu rodičov ešte stále znamením toho, že je dieťa v poriadku. Odborníci však vedia, že plač nie je bezpodmienečne nutný.

Pôrod je namáhavý a bolestný aj pre dieťa. Akonáhle však vykukne hlavička, majú matka i dieťa to najťažšie za sebou. Teraz je dôležité nového svetoobčana láskyplne privítať – bez naháňania, bez hluku, bez ostrého svetla. Aj novorodenci sa dokážu usmievať. Kto alebo čo ich však rozveselí, zostáva ich tajomstvom.