Nechcela by som sa dívať, ako moje dieťa trpí
Lucia, 26 rokov, 2. dieťatko
Amniocentéza? Nič príjemné, ale dalo sa to vydržať. So zaťatými zubami a s očami nalepenými na monitore, aby mi nepichli do môjho pokladíka. Toho som sa bála najviac, ale lekár bol veľmi šikovný a zvládol to skvele a hlavne rýchlo.
My sme si o amniocentézu požiadali. Robili mi ju aj pri prvom dieťati, no vtedy to bolo oveľa horšie. Mala som pocit, že to trvá celú večnosť a bolesť bola ukrutná, aj keď mi to umŕtvili. Druhýkrát to nebolo až také zlé. Po oboch vyšetreniach som nasledujúci týždeň oddychovala a okrem boľavého miesta po vpichu som, našťastie, nemala žiadne problémy.
Ešte som zabudla povedať, prečo som si dala robiť odber plodovej vody. V rodine môjho manžela sa vyskytla istá vážna genetická porucha. Dotyčný príbuzný je pripútaný na lôžko a vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť.
Možno to bude znieť egoisticky, ale ja by som to určite nechcela a myslím si, že aj nezvládla. Nemohla by som sa každodenne dívať na to, ako moje dieťa trpí.
Navyše si myslím, že by bola ukrátená celá rodina tým, že všetka starostlivosť by sa sústredila len na jedného člena. Nemalo by to žiadnu budúcnosť, len zo dňa na deň čakať na to, kým príde koniec. Jednoducho si to neviem predstaviť. Aj ja mám svoje túžby a potreby sa realizovať, či doma s rodinou, alebo v práci… Treba si všetko zvážiť, všetko má svoje „pre“ a „proti“. Ja som sa rozhodla takto… a so šťastným koncom, narodila sa nám zdravá dcérka.