Minule sa sme sa v našom klube tehuliek rozprávali o pocitoch, náladách a predstavách v súvislosti s nadchádzajúcim pôrodom. I keď išlo o pomerne vážnu debatu, končila sa hurónskym smiechom.
Zo stretnutia sme všetky odchádzali usmiate a spokojné, mamky s pocitom, že v tom nie sú samé, tatkovia trošku v šoku, ale uzrozumení so stavmi svojich žien.
A ja som si povedala – áno, tak takto má vyzerať prevencia pred depresiou, ktorá občas neobchádza ženy pred pôrodom.
Ľuba Lapšanská
Najprv učiteľka v škole, potom v škôlke a napokon dula. Mama troch synov. A aj keď mamy by nemali zomierať, Ľuba odišla. Jej články nás budú inšpirovať a sprevádzať našimi tehotenstvami a pôrodmi. Budú nás ďalej povzbudzovať a dodávať nám odvahu.
Neviem preco treba plakat kvoli kedysi bielemu (po prani cervenemu) tricku, ked uz bolo obstarozne…
Lebo potom o dovod viac k placu je kvoli povodne krasnej cipkovanej podprsenke, ktoru manzel hodil do pracky s kopou tmavych triciek…vysledok? Velky rev a fuj s nou do kosa!
Nebolo to sice predporodne, ale tesne poprodne – nasla som ju na snure po navrate s porodnice… No ale uznajte sami, mohla som, nie? 🙂
Neviem preco treba plakat kvoli kedysi bielemu (po prani cervenemu) tricku, ked uz bolo obstarozne…
Lebo potom o dovod viac k placu je kvoli povodne krasnej cipkovanej podprsenke, ktoru manzel hodil do pracky s kopou tmavych triciek…vysledok? Velky rev a fuj s nou do kosa!
Nebolo to sice predporodne, ale tesne poprodne – nasla som ju na snure po navrate s porodnice… No ale uznajte sami, mohla som, nie? 🙂