Vždy som si svoje tehotenstvo predstavovala ako z reklamy na Ikeu. Biela drevená postieľka, svetielka, krásne hračky a nový kočík. Dúfala som, že budeme dokonale šťastná rodinka, zamilovaní a dieťa bude čerešnička na torte.
Moje prvé tehotenstvo bolo hneď po skončení vysokej, keď muž nastúpil do práce. Všetky veci pre bábätko boli darované, peniaze nám dali rodičia, o nejakom komforte som mohla iba snívať. Vtedy som sa zapovedala, že druhé tehotenstvo bude iné.
Škrt cez rozpočet
Keď mal syn dva roky, podarilo sa nám presťahovať do vlastného. Uvažovala som o práci, obzerala škôlky a snívala, že tá veľkolepá budúcnosť je konečne tu. Konečne sa nám začne dariť, budem pracovať, zarábať a cestovať.
Nikdy nezabudnem, že v ten deň sme mali s kamoškou každotýždňové stretko, lebo sme sa rozhodli chodiť plávať. Mali sme sa stretnúť u nej doma, keď mi s nadšením oznámila, že jej mešká menzes, a že je určite tehotná.
Vtedy mi docvaklo, že aj ja som menzes nedostala už pekne dávno. Plaváreň sme zrušili, cestou domov som si kúpila test, a už o pol hodinu som vedela, že čakáme druhé.
Tehotenstvo ako čierna diera
Mužovi som to povedala až na druhý deň a jeho reakcia bola rovnaká ako moja. Bolo mi jasné, že svoj život musíme zase „odložiť“, a cítila som sa strašne. Čo najskôr som sa vybrala k lekárovi a dúfala, že to bude omyl, ale samozrejme, nebol.
O potrate som vôbec neuvažovala, sme z veriacej rodiny, ale bolo to ťažké. Najhoršie bolo, že ani muž mi nebol oporou, namiesto toho sa upriamil na prácu a čas po práci trávil s kamarátmi.
Bola som so synom sama a cítila som sa zúfalo. Začala jeseň a nekonečná zima, počas ktorej som celý čas ležala v posteli, a som presvedčená, že ma chytali aj trochu depresívne stavy.
Muž sa mi začal vzďaľovať, nikdy sme si nešli naraz ľahnúť, a do práce chodil skôr, ako som ja vstala.
Prečítajte si aj: Muž po pôrode odmieta sex
Keď som naňho udrela s otázkou, čo sa deje, poznamenal, že si svoj život predstavoval inak, a že ho nebaví donekonečna riešiť len plienky a príkrmy.
A že tým, že sa zas tri roky nejdem do práce, bude musieť makať ešte viac, aby sme mohli žiť aspoň trochu normálne.
Pomoc z neba
Začala som svoj život tráviť viac – menej na sociálnych sieťach a sledovala kamarátky z vysokej, ktoré mali super kariéru a spokojne pridávali fotky z dovoleniek.
Ja som sedela doma a varila tekvicové polievky. Radšej som nemyslela na to, že takto budem tráviť ďalšie tri roky života.
Niekedy v siedmom mesiaci ma prekvapila návšteva dvoch kamarátok. Jedna žila v zahraničí, a po rokoch sa vracala späť. Pre bábätko mi doniesla krásne ručne šité hračky. Každú kúpila v inej krajine s tým, že si spomenula na mňa, lebo som vždy chcela cestovať.
Práve zakladala svoje vlastné podnikanie, a len tak medzi rečou prehodila, že by som sa k nej potom mohla pridať.
Druhá bola moja známa, ktorá mi priniesla výbavičku. Keď počula, že budeme mať dievča, a nemám po synovi vecičky, priniesla kopu bielych krajkových šatočiek, čepčekov a svetríkov, ktoré pozbierala od kamošiek.
To bol prvý moment, keď som sa na tehotenstvo začala tešiť. S jej pomocou sme pripravili šatník, nachystali starý kočík, a ja som začala premýšľať aspoň o tom, že to zvládnem.
Dokonalý pôrod
Pôrod ma prekvapil, lebo prišiel skôr. Môj lekár ma poslal na pôrodnú sálu rovno z ordinácie a dcéra sa narodila o pár hodín. Pôrod bol úplne ľahký a muž ani nestihol dobehnúť z práce.
Hneď, ako mi malú dali, som ju začala dojčiť, a s dojčením sme vydržali až do dvoch rokov. Čakala som, že na mňa po jej narodení doľahne smútok a pochybnosti, ale bolo to presne naopak.
Ako keby sa s jej príchodom rozhrnuli mraky a môj život bol odrazu iný. Všetko bolo v poriadku.
Prečítajte si aj: V Žilinskej pôrodnici som rodila trikrát
Dokonca som si cestu z pôrodnice dala ako prechádzku s kočíkom. Doma sme si ju s mužom dali na posteľ a celé dni na ňu zamilovane pozerali.
Všetko bude lepšie
Viem, že moje pocity prežíva mnoho žien, niektoré sú v ťažkej finančnej situácii, bez otca, bez pomoci. Nechcem pocity zľahčovať nejakým „tešte sa na materstvo, to prejde“.
Len odporúčam každej, aby tomu dali čas, nechali emócie plynúť a dovolili dieťaťu, aby ich uzdravilo. Lebo presne to sa stalo. Až po jej narodení som si dovolila odplakať sklamanie a odrazu som vedela pomenovať, čo prežívam.
Druhé dieťa nám zlepšilo a otvorilo manželstvo. Pri dcére som sa stala naozajstnou mamou a nabrala dych. Asi dva týždne po pôrode som sa ozvala kamarátke, ktorá mi ponúkla prácu a začal kolotoč zaúčania.
Vybavovala som maily, písala jej informácie k produktom, riešila problémy so zákazníkmi. Bola to brigáda, čo zabrala pár hodín do týždňa, ale dodala mi sebavedomie.
Aj to, že deti sa zladili, a ja som prvý raz cítila šťastie, že som mama. Úžasné prekvapenie nastalo po roku, keď muž dostal povýšenie, a my sme si naplánovali prvú dovolenku po štyroch rokoch spolu. Pre niekoho samozrejmosť, pre nás zázrak.
Muž sa po narodení dcéry krok po kroku začal vracať domov, možno aj preto, lebo ja sama som sa zmenila. Bola som šťastnejšia a plná života. Narodenie malej som nikdy neoľutovala, a ani on.
Dnes je z nej slečna, ktorá celé dni spieva, tancuje a zbožňuje svojho bračeka. Našej rodine dala ten správny smer, a za to jej ďakujem.
(15 hlasov, priemerne: 4,47 z 5)
Loading...
