„S deťmi, s ktorými si rodičia nerobili starosti, majú často starosti dejiny.“ (W. Brudziński)
O prenatálnom vzdelávacom systéme
Pred nedávnom som čítala článok o prenatálnom (pred narodením) vzdelávacom systéme. Nie je dôležitý jeho konkrétny názov, pretože ich už vo svete vymysleli viacero.
Ide o to, že sú vypracované systémy, celé vzdelávacie programy pre ešte nenarodené deti. Väčšinou sú založené na sluchovej či pohybovej stimulácii. Mamičky ich deťom púšťajú minimálne hodinu denne. V niektorých deti počúvajú zvuky prírody, v iných hudbu, rôzne rytmické vzory, ba čítala som i o takom, ktorý „vzdeláva“ dieťa v matematike.
Faktom je, že výskumy dokázali, že tieto programy prinášajú pozitívne výsledky. A to najmä, čo sa týka intelektovej úrovne detí. Niektoré však hovoria i o zlepšení emocionálneho prežívania či o rýchlejšom vývojovom postupe.
Nie sú to zbytočnosti?
Vtedy som si povedala, že takéto veci sú pre nás ešte hudbou budúcnosti a po druhé, zbytočné. I keď si možno budem trošku protirečiť, stále sa tohto názoru držím. O čo ide?
Nuž, nastúpila som zase do školstva 🙂 a premýšľala som nad tým, prečo je to tak, že deti toho istého veku sú tak rozdielne.
Trojroční špunti, ktorí vedia rozprávať, sústrediť sa, spolupracovať s ostatnými, samostatne (podľa svojich možností a okyckaného trička) i jesť. A potom iné trojročné dieťa, ktorého slovná zásoba sa skladá z 3 slov a 14 posunkov, ktoré sa nevie pýtať, nie to aby ešte išlo samé na toaletu, hračky – ách, to sú všetko kladivá (rozumej s každou sa dá iba búchať), atd. atd.
Niektoré deti sú šikovné, ľahko nadväzujú sociálne kontakty, tvorivé, citlivé… a potom sú deti, ktoré prekážky riešia krikom a kopaním (až kým sa to neodnaučia J ), kamarátov si hľadajú taktiež agresívnymi výzvami (ktoré logicky nepomáhajú), majú problém sústrediť sa a zmotivovať ich k nejakej činnosti je priam ako robota v bani.
Nechcem všetko zvaľovať na prenatálne obdobie, ale nepomohlo by týmto deťom to, čo som na začiatku označila ako zbytočné? Pomohlo by im, keby sa v čase vnútromaternicového vývoja „vzdelávali“?
A ako dopredu vieme, že práve títo rodičia budú mať takéto dieťa? Nakúpime programy prenatálneho vzdelávania do rodín kde je predpoklad na narodenie „neprispôsobivého dieťatka“? Ako to zistíme? A kto to zaplatí?
Naučme sa už počas tehotenstva nadviazať kontakt s bábätkom
Osobne mám, a nielen v čase krízy, iný návrh. Naučme maminky už počas tehotenstva nadviazať kontakt s bábätkom. Spievanie a rozhovory, tanec a pohyb sú najprirodzenejšou učebnicou prenatálneho vzdelávania.
Ak si prečítate akúkoľvek knihu o prenatálnom vývoji zistíte, že mamičkám, ktoré mali so svojim bábätkom intenzívny kontakt už v brušku sa darí akosi lepšie svoje dieťa zvládať i po narodení. Dozviete sa, že veľa preveľa sa dá ovplyvniť už v čase vnútromaternicového vývoja. A… netreba k tomu žiadne špeciálne programy.
Výskumy dokázali mnohé súvislosti.
Stručne – intenzívny kontakt s dieťatkom v brušku mu môže napomôcť k vyššej emocionálnej stabilite aj sociálnej adaptácii, „väčšej schopnosti“ učiť sa (tu rátam sústredenie, pamäť, kognitívne myslenie atd.).
Detičky, ktoré mali už v brušku možnosť komunikovať a spolu s maminkou sa pohybovať bývajú menej plačlivé, pohodové a veľmi skoro sa u nich ukáže talent a kreativita. Nuž a v neposlednom rade tým prispejete i k bezproblémovejšiemu pôrodu a dokonca i lepšiemu zdravotnému stavu.
Možno si poviete, že i bez toho sa predsa dieťa narodí a bude žiť a potom už niečo z neho vykrešeme. Veď v priebehu už len prvých mesiacov či týždňov sa môže všeličo zvrtnúť inak ako sme si predstavovali.
Áno, ako sa hovorí u nás na východe „i tak še da“. Ale prečo dieťaťu život nespríjemniť, prečo sebe (ako matke) nepomôcť, prečo to neskúsiť, keď je to tak jednoduché.
Nenahováram si, že sme objavili Ameriku
A ešte čosi, nenahováram si, že sme objavili Ameriku. Už Konfucius písal o tom, že to, ako sa dieťa má v lone matky, predurčuje jeho správanie sa v ďalšom živote.
Starí Indovia, z nich podrobne najmä Susruta (niekde Sushruta či Sušruta) poskytovali podrobné opisy o dobrej životospráve tehotných žien a dokonca tvrdili, že plod v brušku vyhľadáva kontakt… A to potvrdil i starý známy Aristoteles – vyhľadáva a dokonca reaguje na vonkajšie podnety. A v „necivilizovaných kmeňoch“ ženy dodnes tancujú tance tehotných…
Nuž, možno sa niekomu, kto nemá čas na bábätko zíde kúpiť si preňho vzdelávací program. A možno potom i porodí génia. Ale to nezaručuje, že bude mať lepší život ako ostatní (spýtajte sa géniov… 🙂 ). Osobne sa však nazdávam, že žiaden program mamku nenahradí…
Odkaz pre všetky tehulky
Urobte radosť sebe i dieťatku, spievajte mu , tancujte, zhovárajte sa, skôr než sa narodí.
A odkaz pre oteckov – i vy môžete prispieť. Otec mojich synov, keď sme sa brali, poznal len jednu pesničku – Anička dušička kde si bola. Počas prvého tehotenstva už spieval so mnou dvojhlasy 🙂
(Ospravedlňujem sa týmto všetkým susedom. Ktorí to náhodou čítajú snáď teraz pochopia. Aaaaaa, aj za ten hlasný smiech sa ospravedlňujem, nebolo to vždy ľahké… :)). Skúste to, nebojte sa, a uvolněte sa prosím… 🙂
Z pomerne dostupných kníh vám odporúčam Tajomný život dieťaťa pred narodením (Thomas Verny, John Kelly), Prenatální komunikace (G. Teusen, I. Goze-Hänel), Hovory s nenarozeným dítětem (Mirabelle Coudrisová, René Coudris)…
Všetko dobré a krásne zdravé detičky prajem mamkám, tatkom i… učiteľom…
(28 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
