Keď do niečoho idem, tak s optimizmom. Hlavne, ak výsledok závisí odo mňa (ak v tomto prípade nerátam manžela). Prekvapil ma ale silný súper, a tým bola príroda.
Dva mesiace po svadbe sme sa tešili, že naše hneď prvé snaženie nevyšlo nazmar. K lekárovi som sa neponáhľala, veď načo rušiť malého človiečika tak skoro po uhniezdení sa v brušku. Keď som vstupovala do dverí ambulancie, ani ma nenapadlo, že by nemalo byť niečo v poriadku.
Rozčarovanie
Bola som v 14. týždni gravidity, ale mrňúsik bol veľký na 9. týždeň a nehýbal sa, ani mu nebilo srdiečko. Nevedela som si predstaviť, že mám fungovať v práci, ako keby sa nič nestalo a čakať na ďalšiu kontrolu.
Bolo mi veľmi smutno. O to viac, že som túto zlú správu znášala sama. Manžel bol na šesťtýždňovej služobke na opačnom konci zemegule a vrátil sa dva dni po tom, ako som prišla z nemocnice domov. Tam som podstúpila kyretáž.
Začala som pátrať po informáciách o zamĺknutých potratoch. V nemocnici mi po kyretáži odobrali krv na vyšetrenie infekčných chorôb (TORCH – toxoplazmóza, brucelóza, cytomegalovirus, rubeola, listéria). Iné vyšetrenia sa po prvom potrate, myslím, nerobia.
Prečítajte si tiež: Zamĺknutý potrat – missed abortion
Radosť zmiešaná so strachom
Po 5. mesiacoch od kyretáže sme mali znovu dôvod na radosť, ale tentokrát už aj na strach. Verila som, že sa to znova nezopakuje, ale v 11. týždni gravidity som na obrazovke znova videla bábätko, ktoré sa nehýbe, netlčie mu srdiečko (hoci týždeň predtým bolo vitálne). Tentokrát som to znášala veľmi zle.
Nasledovala kyretáž. Bohužiaľ, nie celkom vydarená, a tak som sa 2 dni po prepustení z nemocnice musela vrátiť späť a nasledovalo ďalšie čistenie.
Absolvovali sme s manželom genetické vyšetrenie karyotypu, vyšetrenie spermiogramu, odber krvi na antifosfolipidový syndróm/trombofilné mutácie (myslím, že súvisí so zrážanlivosťou krvi a zisťuje sa, či sa netvoria krvné zrazeniny, ktoré by mohli zastaviť prísun živín k dieťatku), znova TORCH.
Príroda si poradila sama
Keďže sa vyšetreniami takmer na nič neprišlo, príčinou mohlo byť geneticky zle založené plodové vajce. Príroda si teda poradila sama, bábätká nemali šancu prežiť.
Prečítajte si tiež skúsenosti žien: Bábätko sa prestalo vyvíjať…
Mala som podstúpiť aj endoskopické vyšetrenie maternice (hysteroskopiu), ale už som bola z toho všetkého taká vyčerpaná, že som to celé nechala tak a povedala si, že o ďalšie bábätko sa nezačneme snažiť skôr ako o rok.
Dovolenka mi pomohla, zregenerovala som sily, získala nadhľad a túžba po bábätku znova zvíťazila. Štyri mesiace po kyretáži som opäť otehotnela.
Raz sa to predsa musí podariť!
Všetko prebiehalo v poriadku a v lete sa nám narodila Vikinka. Chceli sme pre ňu súrodenca, o dva roky neskôr som otehotnela znova. Ťažko uveriť, že sa všetko zopakovalo v 3. mesiaci znova. Ďalšie smutné Vianoce…
Odporučili mi vyšetrenie štítnej žľazy, tá bola v poriadku. Lenže ja sa tak ľahko nevzdávam! Sedem týždňov po kyretáži sme sa opäť pokúsili a vyšlo to! Narodil sa nám chlapček.
Chcem povzbudiť aj ostatné ženy
Pravdou je, že v tomto boji bol dôležitý môj nezlomný optimizmus a aj to, že som vždy otehotnela hneď na prvý pokus, to ma povzbudilo k ďalšiemu boju. Nebolo to pre mňa jednoduché, ale o bolestných pocitoch by som písala dlho.
Chcem hlavne povzbudiť maminky, ktoré niečo podobné zažili, aby sa nevzdávali. Vždy, keď sa zjavia v kalendári dátumy 8.6., 22.1., 19.6., spomeniem si na mojich nenarodených anjelikov, ale každý deň sa dívam a teším z tých narodených. Stálo to zato!
Michaela, ďakujeme za toto úprimné vyznanie, ktoré sa stane povzbudením pre mnohé ženy…
Milé mamičky, ak ste aj vy prežili niečo, čo by ostatných povzbudilo, potešilo, možno niečo úsmevné alebo aj smutné, alebo máte skúsenosť, o ktorú sa chcete podeliť s ostatnými, napíšte nám do redakcie.