Podpora

Pôrod je cesta sebapoznania. Niet nad dobrého sprievodcu, nad povzbudenie v chvíľach dočasnej straty odvahy. Bohužiaľ je psychické povzbudenie v našich pôrodniciach skôr nedostatkový tovar.

Spoliehajte sa hlavne na seba. Buďte v kontakte s bábätkom. Nezúfajte si.

Hľadajte cestu, ako to zvládnuť. Ak máte o svojom pôrode jasnú predstavu, riešte to vopred. Pri pôrode už na odborné diskusie nezostáva kapacita.

Ak chcete, aby vás pri pôrode sprevádzal otec dieťatka, dopredu si vydiskutujte, čo konkrétne od neho očakávate. Slová, ktoré chcete počuť a ktoré naopak rozhodne nemá vravieť. Je vašim spojencom, preto by sa nikdy nemal postaviť proti vám. Venujte čas pred pôrodom rozhovorom o vašich vzájomných očakávaniach od pôrodu, o predstave rodičovstva, o partnerstve po narodení dieťaťa. Nie vždy sú to jednoduché témy, ale staviate spolu svoj jedinečný život, ktorý čaká vážna zmena. Buďte obaja jeho architektmi, staviteľmi aj obyvateľmi. 

Smútok, strata a strach

Občas s nadsázkou vravím, že v našej spoločnosti sa očakáva, že tehotná je permanentne šťastná.

Akoby na všetky tie zmeny nemal padnúť ani tieň pochybností a strachu.

Ja si naopak myslím, že tehotenstvo je aj obdobie strát, lúčenia a smútku.

Pred vstupom do novej etapy života je normálne oplakať to všetko, o čo rodičovstvom prichádzam. Čo je poznané, nevypadne na nás nečakane ako kostlivec zo skrine v tom najhoršom okamžiku.

Možno vás rozplače, že si už neoblečiete vaše obľúbené šaty, že nemôžete ako doteraz vyliezť na každý kopec, vypiť si rannú kávu alebo, že vaša roky budovaná pozícia v práci sa s ľahkosťou prevedie na niekoho iného, koho vám ešte pripadne zaučiť.

Možno to vášmu okoliu, či aj vám samým znie malicherne, ale je to súčasťou vecí, čo vás doteraz definovali a nová definícia zmyslu sa ešte len chystá. To, čím nás deti obohacujú, tá láska, dôvera, to je ešte za dvermi trinástej komnaty. Keď vám dieťa spokojne zaspí na rukách, že nebudete ani len nahlas dýchať, keď vás chytí za ruku a nechá sa viesť, keď vy budete prví, ktorí ho budú učiť vidieť svet, príde vám čas príliš drahý na staré smútky. Ale teraz sú tu. Tak ich prijmite a kráčajte ďalej.

Strach ešte raz – strach z pôrodu

Samostatnou kapitolou je strach z pôrodu. Z bolesti, z opakovania zlých skúseností, strach o život dieťaťa i svoj. Na tento strach nepoznám univerzálny liek. Strach zo zlých skúseností iných žien zaženie len dobrá príprava. Poznajte svoje práva. Presadzujte ich už pred pôrodom. Dohodnite sa s partnerom, ako vás má v jednotlivých fázach podporiť, čo má ustriehnuť. Nebojte sa pýtať. Buďte partnerkou a nevzdávajte sa svojej schopnosti sa rozhodovať – proste majte nad situáciou kontrolu.

Strach z bolesti zaženie len pochopenie jej zmyslu. Kontrakcie, ktoré pomáhajú prísť bábätku na svet sú sprevádzané bolesťou, alebo tlakom, alebo silou – záleží na tom, ako sa na ne budete pozerať. Nie sú nezmyselné, sú kompasom, ktorý vás vedie, aby ste dieťatku pomohli na ceste pôrodným kanálom. Čo uľaví vám, pomôže jemu zostúpiť hlbšie.

Pochopenie zmyslu kontrakcií vám umožní nebrať ich ako neznesiteľnú nezmyselnú bolesť, ale prijímať ich ako cestu k narodeniu. Áno, možno to znie ezotericky.

Ale ako by sme mohli získať niečo tak jedinečné, ako je nový život, keď by na nás po ceste k dospelosti nečakala skúška a posvätenie?