Šestonedielka horšia ako psychiatrický pacient?

Možno Vám toto prirovnanie príde ako pritiahnuté za vlasy, ale bola to moja prvá myšlienka, keď som si prečítala návrh novely zákona 576/2004 o Zravotnej starostlivosti.

Od apríla 2014 by podľa návrhu mal byť doplnený do paragrafu venovanému povinnostiam poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nasledujúci odsek:

V § 79, odsek (1) Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný…

zr) bezodkladne oznámiť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately opustenie zdravotníckeho zariadenia matkou po pôrode bez dieťaťa alebo s dieťaťom bez súhlasu poskytovateľa, ak nejde o ženu, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.

Formulácia je jednoznačná, kto neoznámi – poruší zákon

Čo z toho vyplýva a kde sa tento odstavec vzal? Môžeme fantazírovať, či tento návrh nie je namierený hlavne na ochranu detí, ktoré by matky odniesli z pôrodnice bez súhlasu ošetrujúceho personálu a zároveň tieto deti by boli v ohrození.

ALE ja si však kladiem otázku, či na to potrebujeme špeciálnu zmienku v zákone o predčasnom odchode z pôrodnice – pretože v tomto zákone povinnosť konať v prípade ohrozenia dieťaťa zneužívaním, zanedbávaním, týraním už je zdravotníkom uložená.

Mne z toho vyplýva, že tento zákon najviac postihuje ženy, ktoré by chceli ambulantný pôrod, prípadne opustiť pôrodnicu skôr, ako je zdravotníkmi odporúčaných 5-7 dní.

Ambulantný pôrod – ohrozenie dieťaťa či matky?

Ambulantný pôrod je pôrod, pri ktorom žena odchádza s dieťatkom z pôrodnice od 2 do 24 hodín po pôrode. Predpokladom je fyziologický pôrod a dobrý zdravotný stav matky aj dieťaťa. O právnom pozadí ambulantného pôrodu si môžete prečítať v samostatnom článku. 

Ambulantný pôrod je v zahraničí pomerne bežný – vychádza z predpokladu, že v domácom prostredí bude o matku a dieťa dobre postarané – prevažne pôrodnou asistentkou, prípadne aj pediatrom, ak je to potrebné.

Ženy, ktoré sa na Slovensku rozhodujú využiť túto možnosť tak robia s plným vedomím všetkých právnych dôsledkov.

V prípade pochybností – ohrozenia dieťaťa – mali už aj teraz zdravotníci na svojej strane zákonné možnosti, ako sa postarať o dieťa.

Kde je teda problém?

Ak tomu správne rozumiem, doteraz na akýkoľvek zásah /informovanie  musel byť dôvod. Teraz proste stačí z pôrodnice chcieť odísť skôr ako si to personál predstavuje. 

Rozmýšľam, ako sa v takejto situácii dá naplniť nasledovná litera zákona z informovaného súhlasu (taktiež Zákon o zdravotnej starostlivosti, §6 Poučenie a informovaný súhlas)

„(2) Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má poučiť.“

Tak nenátlakovo môže poznamenať:

„zostanete tu, pretože si myslíme, že je to správne, inak Vás udáme na sociálku“

Nech žije podpora ľudských práv v praxi.

A kde sa do tejto témy dostal v nadpise spomínaný psychiatrický pacient?

V litere zákona ďalej čítame (taktiež Zákon o zdravotnej starostlivosti, §6 Poučenie a informovaný súhlas): 

(8) Informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade 

a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, 

b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, 

c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá 1. šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo 2. v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 

a v §8, odstavec 

(4) Ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 8 písm.

c) poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na  záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 

Psychiatrický pacient má teda zabezpečené, že jeho nedobrovoľný vstup do nemocnice musí odobriť súd.

Rodička, pokiaľ nechce byť pod drobnohľadom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nemá inú možnosť, ako čakať, kým sa zdravotníci rozhodnú, že môže ísť. Nemajú zákonom definované (alebo aspoň som túto definíciu nikde nenašla), čo musí žena a jej dieťa „naplniť“, aby mali povinnosť ich prepustiť.

Áno, nemusí to znamenať žiadnu zmenu. Ale môže. Moc korumpuje, absolútna moc korumpuje absolútne. Aj v mene väčšieho dobra. 

Vnímam to ako ďalší „drobný“ pľuvanec do tváre ľudských práv tehotných a rodiacich žien a ich detí na Slovensku.