Rodila som v Trenčíne. Čo by mohla zlepšiť jedna z najlepších pôrodníc na Slovensku?

Každá žena prichádza do pôrodnice so svojim jedinečným životným príbehom. Tam na pôrodnej sále, kde sa rodia deti a zároveň s nimi sa rodia aj ich mamy, sa takmer na isto otvárajú nové kapitoly ich príbehu.

Často nám tento osobný rozmer uniká, či už hľadáme recenzie na pôrodnice, čítame postrehy iných žien, zdieľame svoje skúsenosti, aby sme druhým mamám v najlepšej viere pomohli s výberom pôrodnice. Sme zodpovedné (len) za svoj príbeh, ale každá z nás má právo na pozitívnu skúsenosť.

Shutterstock

Je to vaše rozhodnutie, kde budete rodiť

Moje rozhodnutie ísť rodiť do pôrodnice v Trenčíne ovplyvnil náš projekt Sprievodca pôrodnicami, v ktorom nemocnica každoročne získavala prvé priečky medzi odborníkmi. Do každej bratislavskej pôrodnice by som to ako treťorodička stihla určite skôr.

Ja som však chcela pokojné miesto na pôrod: vlastný pôrodný box, kde budem môcť byť po príchode s mužom, možnosť stráviť spoločne dve hodiny s bábätkom po narodení, aj samostatnú izbu na šestonedelí, kde budem mať súkromie. Mala som za to, že tento balík dostanem na Slovensku najbližšie v Trenčíne, nakoniec, videla som ponuku pôrodnice osobne a páčilo sa mi to.

Poradne pred pôrodom

Takmer do konca tehotenstva som mohla chodiť na poradne ku svojej gynekologičke. V Trenčíne sa, na rozdiel od bratislavských pôrodníc, nevyžaduje povinná účasť na poradniach v poslednom mesiaci pred pôrodom. Bola som v Trenčíne len raz, objednala som sa telefonicky v 39. týždni a prebehlo to v zásade fajn.

Príchod do pôrodnice

Moje tretie dieťa sa prihlásilo presne na očakávaný termín pôrodu. Už ráno po prebudení som sa cítila zvláštne, pobrali sme teda s manželom veci, že prídeme na plánovanú kontrolu o niečo skôr. Na železničnom priechode v našom meste ma zaliala voda, bola to pre mňa novinka, keďže pri doterajších pôrodoch mi plodový vak prepichli v pôrodnici.

Bolesti sa hlásili v nejakých intervaloch. Poslednú kontrakciu som predýchavala pred pôrodnicou, ledva som vyšla z auta. Stačilo však prísť dnu do plnej čakárne, naraziť na prvú nepríjemnú sestru na recepcii a vnímať chaos, že neviem, kam mám ísť, ani čo mám robiť, a pochopila som, čo to znamená, keď sa z ničoho nič zastavia pôrodné bolesti.

Dobrá pôrodnica si zaslúži mať kontaktnú osobu, ktorá privíta prichádzajúcu ženu ideálne pri vchode na pôrodnú sálu, spoločne sa s ňou presunie do ambulancie, kde bude prebiehať úvodný rozhovor a zistí sa, čo tam ženu priviedlo, či už sú to bolesti, odtok plodovej vody, neistota, čokoľvek.

Mňa však sestrička z recepcie najprv voviedla do jedných dverí, kde som jej mala podať vložku, či mi naozaj odtiekla plodová voda, následne ma z nich vypoklonkovala, aby som si prešla do druhých dverí a tam čakať, kým ma niekto zavolá dnu.

Dostala som sa do miestnosti, kde ležali ženy na CTG vyšetrení, ale stále som nevedela, čo sa bude diať. Až prišla mladá, milá sestrička, ktorá mi urobila iluzórnu zástenu, nech sa môžem prezliecť zo svojich mokrých vecí do županu, odovzdať oblečenie mužovi a v papučiach prejsť plnou čakárňou von do výťahu, smerom na pôrodnú sálu.

Príchod na pôrodnú sálu

Najprv som sa dostala do ambulancie, kde mi spravili pozitívny test na plodovú vodu, prebrala sa moja anamnéza a vyhodnotilo sa, že ostávam. Vydýchla som si, že som sa v nočnej košeli nepremávala pred toľkými ľuďmi zbytočne. Medzitým sa ma na chodbe nejaká sestra opýtala: „Vy ste tá, ktorej povedali, že jej odtiekla plodová voda alebo tá, ktorej povedali, že jej neodtiekla plodová voda?“

Mužovi so mnou zatiaľ nedovolili ostať, musel ísť preč z pôrodnej sály. Ja som neputovala hneď do pôrodného boxu, ale na spoločnú izbu s inými „čakateľkami,“ kde bola aj mamička, ktorej teda neodtiekla plodová voda, ani nemala podľa CTG vyšetrenia kontrakcie a bola z toho veľmi zneistená, či je to „normálne.“ Komunikovali s ňou veľmi slušne, nijako ju nespochybňovali, že tam ešte nemala čo robiť, no aj tak si myslím, že som to s ohľadom na ňu vôbec nemusela počuť.

Skúsenosť z predošlých pôrodov hovorila, že pri ležaní sú kontrakcie bolestivejšie, tak som si čas krátila v sprche. Škoda, že som to neodhadla ako naposledy, keď som sa tiež len zopárkrát doma osprchovala a do hodiny od príchodu do pôrodnice som už bola „porodená.“ Práve preto som skôr mala obavy, aby sme stihli prísť do pôrodnice včas. Očividne to bolo príliš skoro.

Rozmýšľala som, prečo ešte nemôžem byť umiestnená v boxe, kde by so mnou bol aj muž a prečo na žiadnom wc nemôže byť ani kus toaletného papiera. Sú všetky boxy obsadené alebo si ich šetria pre zástup iných žien, ktoré môžu prísť s oveľa lepšie rozbehnutým pôrodom?

Existuje vôbec na Slovensku taká pôrodnica, ktorá vám garantuje intímny, vlastný priestor, len čo vás prijmú a ktorá nepošle muža ani na päť minút preč?

Na pôrodnom boxe

Neviem presne v ktorej fáze – podľa centimetrov alebo výrazu mojej tváre pri bolestiach – som sa dostala do vlastného boxu, ale už som bola v stave, že nič z toho, čo pôrodný box ponúka, vrátane vane, som nevládala využiť. Dokonca, keď mi povedali, že môžem zavolať muža, ak ho chcem pri pôrode, rezignovaná som odpovedala, nech ho zavolajú oni.

Pozitívne vnímam, že s mojim príchodom do boxu prišla dnu aj doktorka, ktorá sa mi predstavila ako doktorka Mečiarová, povedala, že bude pri mojom pôrode počas svojej služby a povzbudila ma, že to pôjde dobre, lebo som vraj stvorená na rodenie. Ak existujú frázy, ktoré by ženy chceli počuť, myslím si, že toto môže byť jedna z nich.

Pôrod

Z celého pôrodu si pamätám najmä vôňu môjho muža, keď som sa snažila bolesť rozpustiť v jeho objatí, aj keď to podľa sestry nebolo správne, lebo som nemala dýchať do neho, ale pomáhať bábätku dostať sa von. A to som pôvodne ani nevedela, či ho budem chcieť mať pri sebe až do konca. Bol to pre mňa neuveriteľný zážitok.

Pamätám si príjemné hlasy sestier, pôrodnej asistentky a doktorky, keď sa pýtali muža na meno bábätka a zo žartu rýmovali Adam v škole nesedel a on rozmýšľal nahlas, či to radšej ešte nezmeníme.

Potom nervozitu, stres, moje rýchle pretočenie z boku do polohy, aby zo mňa dostali bábätko, ktoré sa zakliesnilo ramienkami, bolesť a ďalej už nič viac, len moje krásne dieťa, ktoré mi položili na brucho.

Vraj to bola celkom dráma, prezradil mi muž svoje dojmy. Rodila som trikrát a nebol to ani môj najrýchlejší, ani najmenej bolestivý pôrod. Bol ale prvý, pri ktorom som sa mohla oprieť o svojho muža a cítiť sa ako tak v bezpečí.

Keď sme v bezpečí, všetky ženy sme stvorené na rodenie. Aj v slovenských pôrodniciach. Hoci všetky sa v niečom ešte stále hľadajú. Každá z nás si môže doplniť v tom svojom príbehu z pôrodnice čo konkrétne potrebovala a (ne)dostala.

Oddelenie šestonedelia je, samozrejme, ďalšia kapitola…»»»»»