Príbehy z pôrodnice Žilina: rok s koronavírusom

Už viac ako rok žijeme v pandemickom ovzduší, ktoré ovplyvňuje všetko a všetkých. Berie nám našich blízkych, prináša neistotu do všedných dní. Dotýka sa aj tých najnevinnejších. Našich najmenších.

Naše bábätká.

Ako prichádzajú na svet v období koronakrízy?

Dnes pohľad na korona pôrody v Žilinskej pôrodnici zozbierané v priebehu jedného roka. Vybrali sme tie najzaujímavšie odpovede mám, ktoré nám napísali do dotazníka Sprievodca pôrodnicami:

Pôrodnica Žilina. Apríl 2020

V apríli bolo povinné rúško počas pôrodu, až na samotný záver som ho mohla mať dolu. Manžela ku mne pustili až na pôrodnej sále a musel mať ochranný oblek.

Počas pôrodu mi chýbalo troška viac súkromia, byť v jednej miestnosti od začiatku až do konca pôrodu a bez toho, aby som počula rodiť vedľa iné maminky. Chýbala mi možnosť vybrať si polohu pri CTG vyšetrení, po ležiačky to bolo počas silných kontrakcií otrasné.

Pandémia neovplyvnila môj pôrod asi nijako, manžel mohol byť pri pôrode aj 2 hodiny po pôrode s nami, to bolo pre mňa dôležité. Jediné, čo mi napadá, sú nepovolené návštevy, ale aspoň sme mali s dcérkou kľud a súkromie.

Neviem, ako vyzerali doktori, pôrodná asistentka pri pôrode, sestričky na oddelení šestonedelia kvôli rúškam. A to ma máta dodnes. Mám na tie úžasné ženy len tie najlepšie spomienky.

Prvorodička

Pôrodnica Žilina. Júl 2020

Rodila som v júli, keď bola situácia stabilizovaná. Rúško v tom čase nebolo povinné. Manžel čakal na chodbe, pustili ho ku mne, až keď som začala rodiť.

Počas pôrodu mi chýbalo viac prítomného personálu, bolo veľa pôrodov a všetko bolo na jednej lekárke, ktorá nevedela, kde má skôr skočiť. Ako mi bolo povedané, pán primár predsa nebude vstávať k nočným pôrodom.

Taktiež to bolo personálne poddimenzované, nakoľko som čakala úplne sama a skoro som porodila bez toho, aby si to niekto všimol. Aj keď som na sestričky zvonila a kričala. Nemal kto prísť, lebo boli práve pri inom pôrode.

Druhorodička

Pôrodnica Žilina. September 2020

Kvôli koronavírusu som nemohla absolvovať predpôrodnú prípravu. Manžel so mnou mohol byť pri pôrode, ale až na samotný záver a potom ísť zase rýchlo preč. Musel si na tú chvíľu kúpiť rúško a plášť.

Veľmi ma mrzí, že som na to všetko musela byť drvivú väčšinu sama. Nakoľko môj pôrod trval veľmi dlho a mala som veľké bolesti a ešte k tomu som bola prvorodička, nevedela som čo ma čaká. Personál bol zaneprázdnený, všetky informácie mi boli podané v rýchlosti.

V pôrodnici sa mi nedarilo syna nadojčiť, sestrička bola pri mne asi 5 minút, keď mi to vysvetľovala. Až keď som prišla domov, našla som si laktačnú poradkyňu a tá mi veľmi pomohla a dojčím dodnes.

Rodič počas pandémie znamenalo, že nikto za mnou nemohol prísť a podporiť ma. Bola som šťastná, keď ma prepustili. Uvítala by som viac personálu, ktorý by sa venoval rodičkám, hlavne keď sú tam samé bez podpory najbližších.

Prvorodička

»»»»»»»»»» Prečítajte si aj: Mohol to byť celkom iný pôrod, nemať koronavírus.

Pôrodnica Žilina. November 2020

Nebolo možné mať pri sebe sprevádzajúcu osobu, to malo za následok zlé správanie niektorého personálu počas pôrodu a pred pôrodom.

Chýbalo mi viac milého slová a prítomnosť niekoho, v podstate som bola furt sama, bez pomoci, či už fyzickej alebo morálnej. Keď som kričala od bolesti, prišla za mnou stará pani a okríkla ma, čo kričím, že mám dýchať…

Už tu nikdy nebudem rodiť! Prvorodička si zaslúži väčšiu empatiu a pomoc. Vlastne, každá rodička vo veľkých… veľkých bolestiach.

Pôrodnica Žilina. December 2020

Mala som strach, že v prípade pozitívneho covid testu budem rodiť sama, prípadne že mi zoberú dieťa. Bola to určitá neistota do poslednej chvíle.

Rodila som v decembri, musela som mať, až na záverečnú fázu pôrodu, na sebe rúško. Muž mohol prísť až na samotný záver pôrodu po negatívnom antigénovom teste a v ochrannom odeve. Ja, ani manžel sme nesmeli dieťa po pôrode vziať na ruky, mohli sme sa len pozerať. Žiadny bonding. A hlavne žiadna návšteva.  

Prvorodička

Pôrodnica Žilina. Marec 2021

Manžel skoro nestihol pôrod, lebo musel čakať na otestovanie zaneprázdneným personálom a výsledok negatívneho testu. Potom sa musel prezliecť do špeciálneho oblečenia, ktoré mu zapožičali za 20 eur.

Chýbala mi prítomnosť manžela počas celej doby pôrodu, nielen na vytláčanie. Chýbal mi tiež skorší a dlhší čas s bábätkom na pôrodnej sále. Informácie o stave bábätka. Byť len na jedom mieste. Potrebovala som mať viac súkromia, nie sa stále presúvať a aby sa na mňa pozeralo množstvo rôzneho personálu.

Prišla som v noci na pohotovosť kvôli silnému krvácaniu v 35 tt, do času kým som nemala výsledok testu ma nikto nepozrel, keby išlo bábätku o život, mohlo by to dopadnúť zle kvôli strate času testovaním. Hoci som už mohla bábätko vytlačiť, chcela som, aby bol pri tom manžel, tak som zadržiavala, kým manžel musel čakať na test. Celú hospitalizáciu nemohol za mnou prísť nikto. Ani manžel mi nemohol podať veci, len sanitárke odovzdať pred budovou.

Druhorodička