Pôrody počas pandémie: S mužom sme 5 dní plakali

V našom dotazníku Sprievodca pôrodnicami sa žien pýtame, ako pandémia ovplyvnila ich pôrod.

Priniesli sme niektoré pôrodné príbehy žien z bratislavského Ružinova alebo Kramárov, dnes sa posúvame trochu ďalej. Toto je príbeh rodičky z Liptovského Mikuláša.

Rodila som v Liptovskom Mikuláši

Rodila som počas pandémie v pôrodnici v Liptovskom Mikuláši. Predpôrodnú prípravu som nemohla absolvovať kvôli koronavírusu.

Takisto môjmu partnerovi pôrodnica neumožnila, aby bol prítomný pri pôrode, kvôli pandémii.

Počas pôrodu mi chýbal otec dieťaťa, niekto blízky, podpora, opora, chýbala mi moja rodina, ktorú som nemohla vidieť skôr ako ma prepustili z nemocnice. A keď už som tam bola sama, tak aspoň ľudský prístup.

Ako pandémia ovplyvnila môj pôrod?

Pandémia veľmi ovplyvnila celý môj pôrod. Bolo hrozné odlúčiť sa od partnera a od rodiny, chýbalo mi, že v tej najdôležitejšej chvíli môjho života tam nemohol byť, že svoju dcéru videl až po 5 dňoch od pôrodu. Každý večer sme spolu plakali na telefóne.

Jedno veľké mínus by som dala personálu, covid je pre nich dostatočná výhovorka na všetko, nemusia sa o vás starať tak ako za iných okolností, lebo sa vyhovoria na pandémiu.

Personálu chýba štipka ľudskosti. Niekedy stačí málo, aby sme sa cítili lepšie a niekedy stačí veľmi málo, aby sme sa cítili úplne hrozne.

Prišla som do nemocnice s kontrakciami a bola som psychicky pripravená na to, že o pár hodín uvidím svoju dcéru, pripravovala som sa vo svojej mysli, na to ako z celého vnútra tlačím, aby som ju mohla vidieť, bohužiaľ pandémia sa opäť osvedčila ako fajn výhovorka.

Pani sestrička ma napojila na pásy, ostala som tam ležať sama s bolesťami a nevedela som, čo bude ďalej, pocity vo mne boli zmiešané, bolo mi smutno, ľúto, že pri mne nie je partner a bolo mi ťažko z myšlienky odlúčenia.

Kauza rúško sama v miestnosti

Pani sestrička prišla raz za 20 minút a nakoniec, keď prišla a už som mala silné kontrakcie a zložila som si rúško z tváre (bola som sama v miestnosti), tak sa začala správať veľmi drzo, bolo to pre mňa nepochopiteľné, ako žena nemôže chápať inú ženu v takej ťažkej situácii.

Miesto porozumenia som dostala „hubovú polievku“ a urážky.

Pani sestrička kvôli rúšku začala vyrývať a dovolila si komentovať moje tetovanie na nohe, bolo to úbohé, hrubé, neľudské a hlavne nepríjemné.

Po tom, ako ma dourážala, mi začalo biť srdce tak rýchlo, že tep vyletel hore aj bábätku. O pár sekúnd na to – po zistení, že niečo nie je v poriadku, zrazu nevadilo ani to, že nemám rúško.

Pamätám si len to, ako ma prehodili na inú posteľ, zaviezli na sálu a napichali infúziami. O hodinu neskôr som sa zobudila po sekcii s výkrikom, kde mam dieťa a či je v poriadku. Bolo to strašné. Do tejto pôrodnice už nechcem ísť rodiť.

(6 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...