Všetko o pôrodniciachPôrodnice pod lupou

Áno alebo neviem – odpovede matiek, či dieťa bolo v pôrodnici dokrmované umelým mliekom bez ich súhlasu

 Kristína Kováčiková   01.01.1970   0

Podpora dojčenia v slovenských pôrodniciach je dlhodobo pod paľbou kritiky mamičiek. Najmenej spokojné sú s podporou skorého kontaktu medzi matkou a dieťaťom a dojčením.

V našom dotazníku Sprievodca pôrodnicami získali pôrodnice po minulé roky v týchto parametroch najslabšie hodnotenia. A tento rok, po revidovaní niektorých otázok, to dopadlo s pôrodnicami ešte horšie.

 

Čo by mali pôrodnice robiť, keď hovoríme o podpore dojčenia

Podľa tzv. Štandardov starostlivosti o matku a novorodenca podľa zásad Baby-friendly Hospital Initiative (BFHI) – podpory vzťahovej väzby a laktácie, patrí medzi Desať krokov k úspešnému dojčeniu napríklad:

  • umožniť okamžitý a neprerušovaný kontakt matky a dieťaťa koža na kožu
  • podporiť matky, aby začali dojčiť čo najskôr po pôrode,
  • podporovať matky v pokračovaní s dojčením, ako aj pri riešení bežných problémov pri dojčení,
  • nepodávať dojčeným novorodencom žiadnu inú stravu alebo žiadne iné tekutiny než materské mlieko, pokiaľ to nie je lekársky indikované,
  • umožniť matkám a ich deťom zostať spolu a praktizovať systém rooming-in 24 hodín denne,
  • podporovať matky, aby rozpoznali a reagovali na signály hladu svojich detí,
  • poskytnúť matkám poradenstvo v súvislosti s používaním dojčenských fliaš a cumľov a ich rizikami.

Opýtali sme sa mamičiek, ako boli podporené v dojčení

Čo vyplynulo z nášho aktuálneho dotazníka Sprievodca pôrodnicami?

Kontakt matky a dieťaťa "koža na kožu," ktorý podporuje vzťahovú väzbu a laktáciu,

  • nebol umožnený takmer 40 % rodiacich žien.
  • Len 4,61 % mamičiek uviedlo, že o bonding nemalo záujem.
  • 54,75 % žien dostalo bábätká okamžite alebo do 5 minút po pôrode a mohli byť s nimi neprerušene najmenej hodinu.

59 % žien uviedlo, že boli podporené začať dojčiť ešte na pôrodnej sále.

  • Necelých 36 % žien nedostane adekvátnu podporu k začatiu dojčenia do jednej hodiny od pôrodu.
  • Len zlomok mamičiek – 2,57 % o podporu dojčenia nemalo záujem.

Iba 70 % mamičiek môže povedať, že pôrodnica, v ktorej rodili, mala 24-hodiný rooming-in, v rámci ktorého dieťa nie je oddelené od matky na viac ako hodinu.

Ako vyzerala podpora dojčenia na novorodeneckom oddelení?

Pýtali sme sa mamičiek, či v pôrodnici dostali potrebné informácie a pomoc pri dojčení, a to v nasledovných oblastiach:

vysvetlenie techniky dojčenia a správneho prisatia

nie


7.68%

áno


60.64%

poskytnutá pomoc nebola dostatočná


17.78%

nepotrebovala som žiadnu pomoc

12.9%

polohy pri dojčení

nie


11.58%

áno


55.42%

poskytnutá pomoc nebola dostatočná


15%

nepotrebovala som žiadnu pomoc


16.53%

riešenie bežných problémov ako naliate prsníky, zvýšená teplota, ploché bradavky

nie


13.35%

áno


50.78%

poskytnutá pomoc nebola dostatočná


11.15%

nepotrebovala som žiadnu pomoc

23.21%

 

Nakoľko dojčeným novorodencom by sa nemala poskytovať žiadna inú stravu alebo žiadne iné tekutiny než materské mlieko, pokiaľ to nie je lekársky indikované, doplnili sme náš dotazník o nasledovnú otázku:

Bolo vaše dieťa v pôrodnici dokrmované umelým mliekom bez vášho súhlasu?

nie


71.79%

áno


14.17%

neviem


12.64%

 

Čo napísali mamičky o svojich skúsenostiach s dojčením v pôrodniciach?

  • Ako treťorodička som nepotrebovala žiadnu pomoc s dojčením, ale o "podpore dojčenia" na oddelení svedčí vyhlásenie sestry: "Konečne, aspoň jedna," keď som na otázku, či dokrmujem umelým mliekom odpovedala, že nie. Prvé informácie a pomoc s dojčením boli mne a spolubývajúcej prvorodičke poskytnuté asi takto: "Dojčite každé 3 hodiny po 5 minút, ak nebude piť, príďte si po mlieko, akú značku chcete?" Namiesto pomoci s prisatím sa všetko riešilo mliekom zo striekačky alebo fľašky, glukózou zo striekačky a klobúčikmi.
  • Prístup na novorodeneckom oddelení rovnaký, ako keď tu pred 35 rokmi rodila moja mama... neboli mi poskytnuté žiadne informácie ohľadne kojenia, bola som sa dožadovať o radu každý deň pobytu , niekoľkokrát denne, lebo sme mali problém s prisatím.. Malú som tým pádom musela prikrmovať umelým mliekom, ktorý jej ale spôsoboval problémy s trávením a veľmi plakala... Sestrička mi na to povedala, že jej nič nie je, že je len veľmi zlá.. (áno, dvojdňové dieťa vie byť zlé, určite...)
  • Môjmu dieťaťu neboli kontrolované uzdičky v ústach. Myslím, že to je veľmi dôležité. Keďže boli zrastené, nevedelo sa prisať na bradavky. "Laktačná" poradkyňa z nemocnice mi odporučila klobúčiky na bradavky, že vraj ich mám malé. Prvé týždne boli otrasné, dieťa sa nevedelo najesť, každé kojenie bol boj o to, aby už správne uchytilo bradavku, tá mu stále vypadávala. Nebyť ozajstnej laktačnej poradkyny z mamily, nekojím vôbec a som frustrovaná a sklamaná zo seba a svojich bradaviek ešte teraz, a to len kvôli uzdičkám..
  • Pôrodnica s BFHI titulom by mala mať k dispozícii laktačne poradkyne. Také, ktoré nechodia za matkou s poverou slabého mlieka a nedávajú možnosť dokrmovania. Tie "laktačné poradkyne," ktoré tam sú, nijako nepomáhajú prvorodičkám v sebadôvere, že sú schopné dojčiť a že keď dieťa plače, nie je len hladné, ale túži po nepretržitom kontakte, o ktorý prišlo pôrodom.
  • Košice Šaca. Cely pobyt v pôrodnici hodnotím na 2. Za najväčšie mínus však považujem veľmi slabú podporu dojčenia, ktoré mne ako prvorodičke, bolo vysvetlené jednou vetou a ukázaná jedna poloha. Preto naše začiatky boli veľmi ťažké a dopadlo to tak, že dieťa som po týždni musela začať prikrmovať umelým mliekom.
  • Iná mama: „Základné info síce povedané bolo, no myslím taký akoby dohľad nad mamičkou, či to dobre robí a či je dieťa správne prisaté. Vlastne celý princíp dojčenia mi vysvetlila až doma laktačná poradkyňa, ktorú som si zavolala.“
  • Trnava: Čo sa týka priloženia dieťaťa na prsník po pôrode, mala som ho na sebe sotva 5 minút, potom mi ho hneď zobrali, malý sa nestihol ani prisať. Niekoľkokrát som na šestonedelí prosila sestričky, nech mi to ukážu, ako prvorodička som to nevedela, nešlo mi to, bola som z toho vystresovaná, malý bol dokrmovaný umelým mliekom. Žiaľ, nepodarilo sa nám to ani doma.
  • Trenčín „Mala som problém s mliekom, mala som ho málo a dcérka bola netrpezlivá, sestrička na novorodeneckom bola veľmi neochotná, nevedela mi poradiť, keď malá začala plakať, dala jej umelé mlieko. Niektoré sestričky mi nechceli dávať umelé mlieko, lebo som mala svoje, no nevedeli alebo boli neochotné mi poradiť, ako riešiť tento problém (málo mlieka). Cítila som veľký tlak zo strany personálu na podporu kojenia, ale informácie a podpora ako zvládnuť moju situáciu, som nedostala.
  • Ružinov. Podpora dojčenia z môjho pohľadu bola slabá, hlavne prvorodičky bez skúseností. Sama som si myslela, že dojčenie je hračka, ale opak bol pravdou. Všetky informácie k dojčeniu mi dala až laktačná poradkyňa, napríklad informáciu, že za problémom s kojením môže byť aj uzdička pod jazykom.

 

 

Odosielam Váš hlas...
Zatiaľ nehodnotené. Budete prvý!
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Kristína Kováčiková

Redaktorka, publikuje odborné články najmä o materských a rodičovských príspevkoch, ktoré nájdete v rubrike "Príručka pre rodiča" a tiež píše "Správy pre rodiča" - o veciach, ktoré sa práve dejú. Vyštudovala Právnickú fakultu UK v Bratislave.
zdravedieta.sk

Aktuálne články

Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





###F_BANNER###