Desať zastavení pre sestry pracujúce v pôrodnici

Petra Mikolášiková 10
iStock

 

Tehotná žena je zdravá žena

Nie je to pacientka. Neprišla Vás otravovať. Prišla, aby vo vašom zariadení porodila svoje dieťa. Môže byť hrdá, nádherná, rodiaca, nepríjemná, vystrašená, bezradná, zúfalá, nadšená, môže byť zaskočená bolesťou, ale aj plne sústredená na seba, svoje dieťa a zvládanie bolesti. To všetko patrí k pôrodu. Nerodí sa len bábätko, rodí sa aj matka. Je to motýľ, ktorý práve otvára kuklu a rozťahuje krídla.

 

Predstavte sa

Slušnosť nie je zdravotnícky úkon, je to základ. Základ slušnosti. Základ komunikácie. Základ „buďte vítaní v mojom dome“. Ak má pôrod v pôrodnici byť „ako doma“, musíte sa začať k rodiacim ženám správať ako k vítaním hosťom.

 

Vážte

Ak chcete, aby si ona vážila vás, vážte si vy ju, vážte si jej bábätko, jej muža, jej vôľu, jej voľbu.

Vážte si sama seba. Vážte slová. Vážte činy.

 

Rešpektujte

Rodiaca žena si nevymýšľa. Ak má kontrakcie, sú to kontrakcie. Nie tonizácie, poslíčky, „z toho nič nebude“ sťahy, „čo ste si mysleli, že pôrod nebude bolieť“ sťahy, „to ešte ani nezačalo“ sťahy. Kontrakcie väčšinou vedú k pôrodu. Niekedy pomalšie, niekedy rýchlejšie. Ani vy neviete, ako to bude. Stačí, keď budete rešpektovať jej pocit, že dieťa je už na ceste.

 

Stíšte sa

Nerušte. Keď prichádza na svet dieťa, niet čas na počúvanie vašich včerajších príhod, rádia, vašej nespokojnosti s prácou, platom, inými dobrými či zlými zážitkami. Pôrod je pre ženu ponorením do seba, často ťažkým putovaním k hlbinám svojej sily, k poznaniu seba samej. Pri tejto ceste, ako pri každej výprave za dobrodružstvom, môže v hlbine duše stretnúť vlastné príšery, dobré víly, víry a zaplavujúce vlny. Pôrod je sviatkom, vždy a znova. Nerušte, stíšte sa, aby ste mohli počuť, čo od vás potrebuje. Čo vám dá na oplátku. Posvätenie byť pri zrode nového života. Šum otváraných motýlích krídel.

 

Neponižujte

Kým ste neochutnali zmrzlinu, nevedeli ste, či vám bude chutiť. Kým žena nezačala rodiť, nemôže vedieť, aký tento pôrod bude. Kým sa jej dieťa nenarodí, nevie, akú bude potrebovať jej starostlivosť. Vždy sa to učí nanovo. Keď sa pýta o radu, nechce počuť, že je neschopná, že vy to viete lepšie. Nechce počuť vaše pohŕdanie, že to robí zle. Potrebuje radu, povzbudenie. Kým ste sa naučili bicyklovať, tiež ste si párkrát rozbili koleno. Ale snáď ste po boku mali mamu, čo ho pofúkala a povedala: „nasadaj, teraz to dokážeš!“.

 

Nezastrašujte

Verte, že veta: „keď do 10 minút neporodíte, urobíme cisársky rez“ naozaj nie je motivujúca. Ani „bábätku sa darí zle“, „neviete tlačiť“, „ubližujete svojmu dieťaťu“, „chcete, si zabiť dieťa?“. Predstavte si, že by Vám zrazu rodička povedala: „nie ste mi oporou“, „neviete robiť svoju prácu“, „nepočúvate ma“, „ani raz ste pri pôrode neurobili nič, čím by ste mi pomohli“, „neviete vycítiť moje potreby“, „vaše slová ma oberajú o odvahu“, „rušíte ma počas kontrakcií“, „cítim sa lepšie, keď tu nie ste“, „vaše vyšetrenia sú veľmi bolestivé“, „tlačenie na brucho mi ubližuje“, „neviete odobrať krv a preto mám dopichané ruky“, „nepostarali ste sa o moje dieťa dobre, ubližujete mu necitlivou manipuláciou a nepočúvaním jeho plaču“. Dotklo by sa Vás to? Asi áno, spochybňuje kvalitu vašej práce. Robte to tak, aby Vám to nemusela povedať. A nespochybňujte ani vy ju. Ste tím a máte spoločný cieľ.

 

Podporujte

Aj keď vo vás hlodá strach, snažte sa obavy pretaviť do povzbudenia. Milé slovo je na nezaplatenie. Je neplatené, ja viem. Ale koľko podpory žene dáte, koľko nenápadných podopretí pri potknutí viete dať (niekedy budete posledným steblom pred utopením), o to bezpečnejšia a krajšia bude jej cesta. O to viac sa bude cítiť silná. To je vaša úloha v tejto chvíli, podporiť ju, aby ona zvládla rodiť. Nerodíte. Rodí ona. Je v tom aj sloboda, aj dôvera, aj uľahčenie. Berte si zodpovednosť za svoju časť práce a tou je – podpora.

 

Neberte jej jej dieťa

Dieťa, ktoré sa rodí, nie je vaše! Dieťa patrí matke, rodičom, novej rodine. Vy nie ste kompetentná sa oň starať. Vy ste kompetentná sprevádzať a podporiť matku na jej ceste k starostlivosti o dieťa. Niet ospravedlnenia na oddeľovanie matiek od detí. Niet vyšetrenia, pri ktorom by matka nemala byť, ak si to tak želá. A preto sa vždy najprv pýtajte, či sa dieťatka môžete dotknúť, či ho môžete vyšetriť. A za každých okolností povzbudzujte ženu, aby pri tom bola. Ona je matka, niet inej lepšej matky, ktorá by sa o toto dieťa mala starať. Bude sa oň starať, tak ako sa starala doteraz celé tehotenstvo… až do smrti. Nie od príchodu z pôrodnice.

 

Verte

Ak ste vieru stratili, začnite ju znova hľadať, pozrite sa späť po ceste, kde prišiel ten okamžik, že ste sa začali viac báť, ako veriť. Vráťte sa a vykročte znova. Ak rodičke nebudete veriť, ak váš strach vycíti, beriete jej všetku odvahu, ktorú na ceste k svojmu dieťaťu potrebuje. A ten strach, to zneistenie bude dôvodom komplikácií. So ženou na pôrodnej sále má byť len ten, kto verí, že dobre porodí.

Veľa sily a odvahy vo vašej práci. Je jedinečná!

Ako ste boli spokojní so svojou pôrodnicou vy?

Máte jedinečnú možnosť vyjadriť svoj názor a prispieť k zlepšeniu podmienok v slovenských pôrodniciach. Kliknite  a ohodnoťte svoju pôrodnicu. Ďakujeme!

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (88 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Ono je to v našom zdravotníckom systéme celé zle. Od spôsobu vzdelávania (chýbajú najnovšie vedecké poznatky, dôraz na psychosomatický a somatipsychický rozmer medicíny a hlavne na etiku), získavania atestácií a praxe (keď staré štruktúry odovzdávajú novým lekárom a sestrám hlavne poznatky o tom, ako to robiť „tak ako sme zvyknutí a aby nás nezavreli“), cez rutinné, často vedou neoverené, až zbytočne rizikové postupy až po absolútne tristný stav nemocníc, počty zamestnancov a ich úbohé ohodnotenie.

     

    ALE dá sa to použiť ako argument na ospravedlnenie neľudského prístupu? Podľa mňa nedá. Každý lekár a sestra si svoje povolanie slobodne vybrali, nikto ich do toho so zbraňou pri hlave nenútil – mohli ísť aj do tesca za pokladňu. Okrem toho skladali aj istú prísahu, a tá im má byť nadovšetky peniaze a únavu. Je na každom zvlášť, aby sa snažil robiť svoju prácu najlepšie, ako vie, aby sa celoživotne vzdelával… V pomáhajúcej profesii to má byť samozrejmosť, ohodnotenie nesmie hrať rolu – ak s tým človek nepočítal, nemal do takejto profesie ísť. Áno, syndróm vyhorenia je vážna vec a je veľmi zlé, že u nás väčšinou nefunguje supervízia, ale opäť, je to na každom človeku, ako sa bude starať o svoje duševné zdravie – vedel predsa, že v pomáhajúcej profesii je toto riziko vysoké.

     

    Ale keďže slovenský štát a slovenskí ľudia sú akí sú, tak asi jediné, čo nám zostáva, je nekompromisne sa biť za svoje práva, nenechať ich beztrestne porušovať naše práva, asertívne si stáť za svojím – a zároveň zodpovedne prijať aj následky. Zodpovednosť za naše zdravie a zdravie našich detí patrí nám, nie im.

  2. kiezby to tak bolo, a zabudli ste este na vetu “ Ticho, co tolko kricite!“ „potichu sa tu rodi!“ tak veru toto som od sestry pocuvala ja, nastastie trval ten moj porod iba kratko 4 hodiny smile

  3. kiezby to tak bolo, a zabudli ste este na vetu “ Ticho, co tolko kricite!“ „potichu sa tu rodi!“ tak veru toto som od sestry pocuvala ja, nastastie trval ten moj porod iba kratko 4 hodiny smile

  4. veľmi pekne napísané, ale žiaľ na hony vzdialené od skutočnosti v pôrodniciach. Pôrodné asistentky asistujú lekárom a nie rodiacim ženám. Jeden môj príklad z môjho pôrodu: Sestrička sa ma niečo spýtala a ja som jej hned neodpovedala, lebo som mala práve kontakciu. Vôbec si to však nevšimla, lebo som to chcela všetko bez kriku zvládnuť. Zareagovala pre mna veľmi nevzhodne: „nemyslite si, že ked s nami nebudete spolupracovať, že to bude dobré“ V tej chvíli som však nemala chuť ani energiu jej niečo vysvetľovať. Snažila som sa okamžite reagovať na každú jej otázku a bolo ich teda dosť, mala som čo robiť….

  5. Prekrásne napísané, len z pohľadu personálu by som opravila 1. Keď tehotná žena je zdravá žena, LEBO hneď by sa chytili, že čo ak sú komplikejšn, hoci aj tam, kde by boli len hypoteticky… WAU, klobúk dole ešte raz na autorkou smile

  6. Ja som tak rodila. V Cechach. Sestry boli citlive, pomahajuce, povzbudzujúce. Rodila som v polohe na styroch, jednu nohu som zapierala do sestry- lebo mi poradila ze mi to pomoze . Citila som sa ako princezna ktora privadza na svet naslednika tronu, boli tam len pre mna.

    Este sme boli spojeny pupocnou snurou a uz som mala synceka na brusku. Uzasne ! Toto bol moj treti porod, isli sme daleko, riskovali, ale stalo to zato ! Je to jedna z mojich najkrajsich spomienok.

    Verim ze raz sa tak bude rodit aj u nas, aby sme nemuseli utekat rodit inde.

  7. Je to napisane uzasne. Verim, ze aj my sa dozijeme toho, ze budeme nase deti rodit slobodne a po porode sa citit hrde a stastne a pysne na seba ako uzasne sme to my zvladli – porodit vlastne dieta. Nie ze niekto nas „odrodil“. Ze sa raz bude okolie prisposobovat zene v najsilnejsich okamihoch jej zivota a nie ona sa v takom vynimocnom momente ma prisposobovat ludom, pre ktorych je to len dalsi den v praci, ktori namiesto radosti a pokory z toho ze sa mozu zucastnit takehoto zazraku ponizuju, vyuzivaju bezmocnost zeny a dokazuju si svoju „autoritu“. Ze matka a dieta budu vnimane ako jedno, ze deti nebudu odnasane od svojich matiek a matky manipulovane ze system – inkubator – pozorovanie – hocico je pre ich dieta lepsie ako matkina naruc. Ze matky nebudu musiet bojovat o to aby mohli byt so svojimi detmi.

  8. klobúk dolu pred autorom/autorkou článku, tak krásne pretavili do slov naše priania a túžby, ako by mal podľa nás, mám a budúcich mám prísť na tento boží svet nový človiečik, malé dieťatko

Pridaj komentár