Vianoce s tehotnou manželkou

ocko Juraj 0

S priateľkou, neskôr snúbenicou a ešte neskôr právoplatnou manželkou som strávil dokopy sedem spoločných Vianoc. Všetky boli pekné. Klasika. Padajúci sneh, zdobenie stromčeka a rozbaľovanie darčekov. 

shutterstock

O tom sú Vianoce, kým nemáte deti. Tešíte sa, že potešíte toho druhého. O nič iné sa nestaráte. Odrazu prídu prvé Vianoce, ktoré prežívate ako budúci rodičia. A všetko je inak. Takéto boli napríklad naše minuloročné sviatky.

Štyri týždne do Vianoc

Začiatok adventu ma zastihol s manželkou v siedmom mesiaci. Chvalabohu, obdobie ranných nevoľností bolo za nami. Rovnako ako piaty mesiac, keď zúfala nad výberom kočíka a šiesty, keď sa so mnou chcela rozviesť. Dôvod?

Šokoval ma účet za dupačky. Nevedel som pochopiť, prečo novorodenec potrebuje na každý deň troje fungl nové. A prečo tie od jej sestry nie sú dosť dobré.

V siedmom mesiaci si žena uvedomí, že je čas prerobiť celý byt. S prerábkou začína o deviatej večer. Zúrivo presúva nábytok, prehadzuje šálky v skrinke a triedi predtehotenské oblečenie. 

Stýkrát ma zvozí, že detská izba nie je dostatočne krémovo žltá. Raz sa jej zdá príliš jasná, potom príliš matná. Pristihnem ju, ako pretiera biely odtieň postieľky na iný biely odtieň, aby postieľka pôsobila viac vintage. Neviem, čo je vintage, asi nejaký výchovný termín.

Nepýtam sa, aby mi žena večer nezakázala hokej, a namiesto neho nenaordinovala film o chorých, nadaných alebo podivných deťoch. 

Kým sledujem telku, žena naťahuje v detskej izbe svetielka na okno, pokúša sa poskladať prebaľovací pult a dosť pri tom hrmoce. Dáva mi tak najavo, že mám vypnúť hokej a makať.

Potom sa rozhodne pribiť na stenu fotky z tehotenského fotenia. Tie si u mňa najprv vyplakala, lebo fotiť, a ešte k tomu v novembri, len preto, že je tehotná, sa mi nechcelo.

Potom plakala, lebo zistila, že je na nich „tučná“ a že jej neladí sveter s pančuchami. Úprimne dúfam, že tieto exmpláre čo najskôr nahradia fotky novorodenca, lebo sa na nich tvárim dosť zmučene.

O chvíľu sa ozve klopanie na dvere. Náš sused si myslí, že po desiatej by sme tĺcť do steny už nemuseli. Žena sa medzi dverami rozplače, že je necitlivý. Trvá na tom, aby som sľúbil, že s ním už nikdy nepôjdem na pivo.

shutterstock

Tri týždne do Vianoc

Kedysi manželka obdarúvala len mňa, rodičov a sestru. Dnes obdarúva celú ulicu, všetkých susedov a sesternice z piateho kolena.

Tých, ktorých sa rozhodla ušetriť svojich ručne vyrábaných košíkov a odporného vaječného koňaku, obdarúva pohľadnicami, kam prikladá naše fotky „v očakávaní“. To asi aby sa nám smiala celá rodina.

Nemôžem mlčať až v momente, keď sa rozhodne zaniesť tú atrapu vianočného pozdravu svojmu lekárovi a zdravotnej sestre. Vraj ako poďakovanie za starostlivosť o ňu a malého. Donútim ju kúpiť im čokoládu.

Medzitým sa nám v skrini na chodbe hromadia zabalené (!) balíky pre bábätko. Vraj, aby sa aj jemu rátali Vianoce. Ani trochu sa mi nepáči cena týchto malých kolotočov nad kolísku, ručne šitých hračiek a čiapočiek.

Svokra si zrejme myslí to isté a manželky sa spýta, či nenakupuje trochu predčasne. Manželka sa urazí a odmietne prísť k svokrovcom na Štedrú večeru. V svokrových očiach vidím úľavu.

Na svoje si prídem večer, keď si odmietnem na návštevu ku kamarátom obliecť tričko s nápisom BUDÚCI OTECKO. Manželka sa vyhráža, že Vianoce strávi sama. Tričko si aj tak nedám.

shutterstock

 

Dva týždne do Vianoc

Vianočné trhy bývali super odreagovaním pri punči a kapustnici. Teraz stojím v mraze a vetre pri stánku s ozdobami.

Žena vyberá na stromček kadejaké blbosti. Vraj potrebujeme spomienku na prvé Vianoce v trojici. Pravda. Vždy, keď uvidím sériu ohavných štrikovaných anjelikov, zaleje ma pot a naskočí husia koža. 

Stromček sa stal centrom nášho života. Prvé spoločné Vianoce sme ho zdobili u jej rodičov a celé to trvalo asi hodinu. Aj to preto, že svokor zamotal svetlá.

Náš terajší stromček zdobíme už týždeň a žena sa ho snaží priviesť k dokonalosti. Ladí, prehadzuje, napráva a narovnáva. Prejavujem toľko nadšenia, koľko dokážem, a chválim, ako mi poradila švagriná. Manželka ma obviní z neúprimnosti.

shutterstock

Týždeň do Vianoc

Začína šialený zhon v obchodoch. Tento raz sa pre zmenu bijeme o potraviny. Žena usúdila, že pre tehotnú je to správny adrenalín. Celé hodiny beháme a zháňame dostatok zemiakov, majonézu, figy, ďatle (nie nikto ich jesť nebude, ale okrasa musí byť), mandarínky a kapra.

Mojej žene sa žiaden nezdá dosť veselý a vypasený. Nakoniec kúpime lososa, lebo vo chvíli, keď sa nám chlapík pred Tescom chystal kapra ovaliť po hlave, žena sa rozplakala.

Na námestí postavili drevený Betlehem. Začala mi dovolenka, tak ma manželka na oslavu voľna vytiahla na večernú prechádzku. Panna Mária, Jozef, Ježiško, pastierska návšteva a anjeli sú na svojom mieste. Žena mi hovorí:

„Takto budeme aj my stáť nad kolískou. Už za chvíľu.“

Obidvom sa nám tisnú slzy do očí a dojato pozeráme do jasličiek. Ježiško, je len v plienke, dokonca v látkovej. Spomeniem si mini župan, ktorý žena včera žehlila, a pýtam sa:

„Chudák Ježiško. Nie je mu zima?“

„Mala som mu doniesť jedny dupačky pre Jurka. Aj tak sa ti zdalo, že ich máme veľa.“

Potichu sa smejeme a domov ideme ruka v ruke. Má to svoje čaro, tieto Vianoce s budúcimi matkami. Už sa celkom teším na tie ďalšie. 

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (9 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár