Toto zažijete len v tehotenskej poradni

Ako neskúsená tehotná, ktorá prvý raz sedela v ordinácii gynekológie z dôvodu čisto materského, som ešte netušila, že gro tehotenstva tvoria preventívne prehliadky.

Sestrička mi do ruky strčila tehotenskú knižku, pokrútila hlavou, ako môže dieťa vychovávať dieťa (vyzerala som na 17, hoci som mala o hodne viac) a vymenovala mi všetky vyšetrenia, čo mám pred sebou. Zľakla som sa, veď to sa za deväť mesiacov nedá stihnúť!

Čakáreň na tehotenské sny

Preventívne prehliadky prebiehajú raz za mesiac a ich pevnou súčasťou je sedenie v čakárni. Neviem, ako inde, ale u môjho lekára musí prísť tehotná skoro ráno a čakať. Voľný čas tu môže využiť napríklad na dospávanie.

Čakáreň je malá neútulná miestnosť bez kvetov, mamičkovských časopisov a s jediným oknom, takže tu vládne prítmie a dusno. Vo filmoch chodia k lekárovi vždy dvojice.

Zvyčajne je to mladý pár, čo sa drží za ruky, sedí v bielej, slnkom zaliatej čakárni, očami prechádza po bruškách pekných mamičiek (podľa hesla tehotenstvo krásu prináša) a pohľad im padne na kútik s hračkami. Do očí sa im rinú slzy nedočkavosti a šeptom sa pýtajú: „Čaká to aj nás? BUDEME rodičia?“

Presne tak to v slovenskej ordinácii nevyzerá. Väčšinou je napchatá ženami každého veku. Okrem nich tu vysedávajú aj budúci oteckovia. Nie preto, aby držali ženy za ruku.

Rollujú na  mobile športové výsledky, kým mamičky listujú v reklamných letákoch na antikoncepciu a vaginálne čapíky, stopercentných zabijakov romantiky. Môj muž tam so mnou nechodí, nakoľko v tom čase sedí v kancelárii a zarába na postieľku. Nezazlievam mu to.

Prvý raz, čo tam bol, presedel pri obrovskej reklame na vložky, a odvtedy musím svoje hygienické pomôcky odkladať tak, aby na ne ani náhodou nenatrafil. Strašný puritán to je!

A vy čakáte trojičky?

Kedysi som menštruácia nahlas nevyslovila a slovné spojenie pohlavný styk som pokladala vulgarizmus. Našťastie pravidelné gynekologické prehliadky ma z tejto stredovekej hanblivosti vyliečili.

Prečítajte si aj: V sloveskej pôrodnici mi bolo dobre

 Sestra, ktorá pravidelne vybieha z ordinácie, mi nakáže postaviť sa na váhu v rohu čakárne, a potom s mojou dokumentáciou v ruke zvolá: „Srdiečko, a to čakáme trojičky?“

Na to sa zapíše údaje a obráti sa k vašej susede: „No a vy čo, Sandruška? Zase bude bábätko?“

Sandruška, ináč baba, ktorá vyštudovala tri jazyky v zahraničí, sa červená až za ušami, a už habká, že veď tretie nie je veľa, ale to už sestra prísne kývne hlavou k mladému tatinovi. „A návleky máme kde, mladý pánko?“

Som na rade. Leziem do kabínky a našťastie som poučená, že na prehliadky sa nosia sukne, lebo ináč… však viete. Lekár číta moje papiere a bez toho, aby na mňa pozrel, vymenúva novinky, ktoré aktuálne s bábätkom prežívam(e).

Až dojemne starostlivo sa popýta na môj tlak, moč, váhu a pozrie výsledky. Medzi rečou prehodí, že ako sa cítim. Normálne sa cítim dobre, len na prehliadke mi je divne. Tu, na očnom a u zubára.

Potom nasleduje praktická prehliadka, o ktorej nenapíšem viac, než to že rada lekára uvoľnite sa, mamička, mi nepomáha.

„Ona je zlatá,“ vraví sestra, „strašne hanblivé dievča to je.“ Chcem namietať, že som dospelá žena, nie dievča, ale sestrička je taký materský typ.

Donesie mi letáčik o cvičení tehotných v nemocnici a poznamená: „Pozrite si na internete nejaké videjko, ako sa kúpu bábätká, aby ste vedeli, čo vás čaká.“ Lekár sa tvári prísne, predsa len medicína a youtube nejdú dohromady.  

Mamička, čo vidíte?

Nasleduje tá najkrajšia časť. Presne tá, kde vo filme mamička leží na koženom kresle, vedľa nej fešný ocino a obaja zamilovane hľadia na monitor. Nikdy tam neukážu sliz na bruchu, aby sa vecička na monitorovanie lepšie kĺzala.

Mám od neho zagebané tričko a hlava na kresle mi bez vankúša padá na stranu. Ale kto to videl, vankúš v ordinácii! Lekár sa díva na brucho, na monitor a spýta sa: „Pohlavie už sme spomínali?“

„Nie,“ vravím.

„Tak sa pozrite. Vidíte?“

Na čierno – bielom monitore to vyzerá ako v mikroskope. V šiestej triede sme na prírodopise pozorovali bunky z dažďovej vody. Tiež sa to tam hmýrilo.

„Uf, no to vyzerá… na chlapca?“ skúšam šťastie.

Prečítajte si aj: Akým vyšetreniam sa vyhýbať v tehotenstve

„Zdá sa vám?“

„No tak žeby dievča?“

Lekár na mňa prísne pozrie, ako keby som sa opýtala, či to nebude žaba. Potom poznamená, že samozrejme dievča. Dostanem krivoľako odstrihnutú fotku, ďalší termín a upozornenie, že mám piť viac vody a chodiť na prechádzky.

Najbližšie sa vidíme na testoch na tehotenskú cukrovku. Poteším sa, znie to ako pozvanie na kávičku. No, blbá prvorodička.

Prehliadky nie sú len na fotky zo sona

Z dvojnásobnej praxe viem, že prehliadky sú vec nepríjemná (skoré vstávanie, reklamné letáky na čípky), ale aj potrebná.

Prehliadky mojej kamarátke Sandre odhalili pri treťom bábätku peknú kôpku problémov. Len vďaka včasnej reakcii zdanlivo nepríjemného gynekológa, ale zato úžasného odborníka, je dnes jej bábätko v poriadku.

Mne zas pomohol s nedostatkom železa, keď mi okrem vlasov mizli aj zbytky energie, a poučil ma o podstatných veciach. Napríklad, že každodenné prechádzky pomáhajú pripraviť telo na pôrod lepšie ako hocijaké techniky z internetu. Že na sociálny úrad treba ísť v piatok, a nie v utorok, lebo tam budem stáť až do šestonedelia.

Alebo že sa netreba báť vyhodiť otecka s mobilom v ruke a zadubeným výrazom v preplnenej čakárni z lavičky, lebo tehotná má skrátka prednosť.

Dobrý gynekológ je aj úprimný, mojej budúcej kamoške pri kočíkovaní, ktorá sa kvôli veku obávala výsledkov, na rovinu povedal, že testy vedia odhaliť niektoré vrodené poruchy, ale mnoho iných nie. A že jej stres škodí celému tehotenstvu najviac.

Preventívne prehliadky nie sú povinné. Nie pre rodičku. Jedinú povinnosť má lekár, ktorý vám ich nesmie odmietnuť. Avšak ak ich od 4. mesiaca pravidelne neabsolvujete, prídete o peniaze, ktoré sa vyplácajú pri narodení dieťaťa.

Preventívky patria k obľúbeným mamičkovským témam. Tak tam choďte, aj keď máte pocit, že je všetko v poriadku. Robíte to pre zdravie dvoch (a viacerých ľudí) a fakt dobré spomienky.