Príbeh tehule v 40-tke – diel prvý

Majdalenka Apolenka 2

Keď si to tak všetko obraciam v hlave, neviem, či sa smiať alebo plakať. Či sa rovno priznať, že sa mi splnil tajný, do hĺbky ukrytý sen, alebo naďalej partizánsky mlčať – veď – čo ak???

Zatiaľ s tým mlčaním problém nie je

sedím na porade a som totálne mimo. Vnímam akurát tak tváre kolegýň a len zhruba tuším, o čom sa točí reč. Chce sa mi neuveriteľne spať – hm, a priznám, že aj spím. Je mi zle. Na stole je len sladké a to nemôžem ani cítiť! Toto bábätko jednoducho nie je, na rozdiel od tých predchádzajúcich, na nič také. 

Na dôvažok mám stále pocit, že môj necelý tretí týždeň tehotenstva trčí z mojich aj posviatočných kíl neuveriteľne dopredu – uff, čo mi dalo síl natrepať sa do bežných nohavíc… Zahalím sa do svojej dlhokánskej šatky a mám pocit, že som dobre zamaskovaná. Možno.

Alebo to zo mňa až tak kričí?

Ktovie, neviem už od únavy ani premýšľať. Len spím, spím, spím… doma, po ceste do škôlky, na nákupe, ach, aj za volantom, oči zúfalo nasilu roztvorené. Že som ešte celá a deti tiež, to je fakt zázrak. Spím ráno, keď sa vrátim z nákupu, spím na obed, keď deti ešte jedia, spím večer, kým uspávam drobcov, spím dokonca aj vtedy, keď sa moja polovička snaží o nežnosti, ktoré ma inokedy prebrali na prvý šup…

Nakoniec som mu vďačná za to, že to vzal, ako to vzal…

Hoci tie prvé roky, keď som si svoj sen odvážila vysloviť, bol tak racionálne proti – a racionálne mal pravdu. Dala by som kráľovstvo za patentovanie intuície ženy a jej rešpektovanie chlapmi na úroveň rozumu. No teda: je nás dosť,  má svoj vek a ako chcem všetko zvládnuť, keď on bude mať v čase potencionálnych 18. narodenín toho, po kom túžim, dôchodkový vek? Som šiši?

Som. Prestala som tlačiť, ostalo to vo mne, mlčiace, tiché, ale silné a isté. Začala som žiť normálny život ženy, ktorá prišla do najlepšieho veku a vie, čo chce a čo určite robiť nebude. A po čase – hádam pre to netlačenie na pílu? – sa postoj môjho drahého otočil o 180 stupňov.

Ale: aj tak sa nič nedialo, hoci dvere novému životu boli otvorené. Cyklus si robil čo chcel, a tak sme si robili aj my. Žiadna motivácia s teplomerom, záznamovými tabuľkami… iba tak trošku opatrné čakanie: treba kúpiť vložky alebo nie?

Že to príde, sme netušili ani jeden

Víkend mimo domu, v kruhu dobrých kamarátov, čas pre seba – hlavne nerušený. Domov sme prišli vysmiati. O pár dní – ešte stále nič netušiac – obrat: havária našej dcéry a strach o ňu, plač, obavy, fúra modlitieb, aby zostala živá a celá…

A uprostred toho sme žiadne vložky nepotrebovali, hoci už aj čas bol. Žiadny šok. Len veľká, veľká radosť. Nečakaná, ale o to krajšia. Bolo to naše krásne tajomstvo od počiatku, puto, ktoré nás spojilo tak, ako sme to presne potrebovali, hoci kolesá nášho vzťahu fungovali perfektne. Toto bol ten olej, ktorý im dodal švih…

Môj sa k tomu postavil ako skutočný milujúci chlap

chrániaci, nadšený, objímajúci každý okamih mňa i ten zázrak vo mne. Vždy som od neho milovala, toto rozmaznávanie svojej ženy ako matky –  čakajúcej a dojčiacej… a bolo mi za tým časom ľúto.

Mlčali sme. A tešili sme sa z toho ako malé deti, že vieme niečo, čo ostatní nie. A mlčím aj teraz. Čas ukáže – hlavne pri pohľade na mňa spredu :-).

Ale každé ráno, každý večer, každý okamih sme obaja vraveli: Vitaj medzi nami, bobánek…!

Mohlo by vás zaujímať:  Chudnutie po 40.tke…

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (49 hlasov, priemerne: 4,70 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. Taky tajny sen mam veru aj ja… a aj moj manzel ma racio dovody… ale ja im neverim a ten sen stale snivam… zwinker hm, len roky idu…

    Takze Vam z celeho srdca zelam to najlepsie! smile

Pridaj komentár