Sekcia či prirodzený spôsob na materskú lásku nemá vplyv

mamička Lenka 1

Čoraz viac sa medzi mamičkami v rozhovoroch alebo na fórach stretávam so zaujímavým tvrdením.

Mnohé mamičky veria, že pôrod ovplyvnil ich materstvo – spoločné začiatky s dieťatkom aj samotný vzťah.

shutterstock

Moja kamarátka, ktorá sa deväť mesiacov pripravovala na prirodzený pôrod, cvičila a s pôrodníkom sa dohodla na bondingu, musela nakoniec rodiť cisárskym rezom.

Povedala mi, že vo chvíli, keď jej synčeka doniesli, necítila nič, len únavu a sklamanie z celého priebehu pôrodu. Dostávala sa z toho takmer rok.

Nečakaná sekcia

Dcérku som rodila akútnou sekciou, keď sa ani po dlhých hodinách nepýtala na svet. Cítila som sa vyčerpane, a keď som sa po niekoľkých hodinách prebudila, sedel pri mne muž.

Sestra dorazila o pár minút neskôr a sľúbila mi, že dcéra bude čochvíľa so mnou. Až v tej chvíli som si uvedomila, že som mama. Bolo to zvláštne. Na jednej strane som sa potešila, dojala ma predstava, že tu niekde je „to moje“, na druhej strane mi to prišlo neskutočné.

Prvé dni s dcérou ma ovládali zmiešané emócie. Bola som presvedčená, že sekcia môže za to, že sa mi nedarilo dojčiť, držať ju na rukách, dokonca ani normálne prebaľovať.

Mala som úzkosť z odchodu domov, pretože som neverila, že to zvládnem. Pôrodnica ma však čoraz viac stiesňovala, chcela som sa poriadne vyspať a oddýchnuť si.

Keď som sa posťažovala sestričkám, s chápavým úsmevom mi vysvetlili, že či už by som rodila prirodzene alebo sekciou, únava je normálna. Rovnako aj obavy, či to zvládnem.

Hormóny k tomu spravia svoje. Najmä prvý pôrod je pre ženu obrovská zmena. Poradili mi dať tomu čas, oddychovať a tešiť sa z dcérky.

shutterstock

Hľadanie radosti z materstva

Keďže som ju nemohla stále držať v náruči, aspoň som ju držala za malú rúčku. Aj keď pri dojčení sme namiesto radosti zo spoločných chvíľ prežívali stres a sklamanie, toto „držanie“ boli moje materské chvíle lásky.

Keď bola hore, potichu som sa s ňou rozprávala. Hovorila som jej o postieľke, ktorá ju doma čaká, kam sa pôjdeme prejsť, čo budeme robiť. Niekedy som si ju dala k sebe, pritúlila a jednoducho ovoňala jej vlásky.

Čoskoro som si uvedomila, že práve takéto spoločné momenty budujú lásku k dieťaťu. V deň, keď sme mali ísť domov, som už nemala obavy. Muž si vzal týždeň dovolenky, aby mi pomáhal. Naozaj som mohla len ležať doma v posteli, trénovať dojčenie a pomaly sa dostávať do tempa.

Nenáhlila som sa a nepremýšľala, čo ak sa nerozbehne kŕmenie, čo ak sa rana nebude rýchlo liečiť. Sľúbila som si, že napriek všetkému sa budem tešiť z bábätka a spolupracovať na rodinnej pohode.

Neplánovane jednoduchý pôrod

Môj synček sa narodil o tri roky neskôr. Bolo to pre nás veľké prekvapenie, bábätko sme neplánovali. Rovnako ako sme si neplánovali nič okolo pôrodu. Tá nová sloboda v rodičovstve bola pre mňa novinka.

Neriešila som, či budem rodiť tak alebo onak, či sa podarí dojčiť, či budem mať dosť modrých vecičiek. Jednoducho som sa tešila a neplánovala. Užívala som si každý jedeň deň tehotenstva.

Malá dostala na Vianoce knižku Budem mať súrodenca. Poďakovala som a odložila ju do knižnice. Proste sme žili tu a teraz, čítali ďalej Peppa Piga a neriešili prípravy.

Malý nás prekvapil uprostred noci. Narodil sa prirodzene, bez pomáhania zo strany lekára a bez pôrodného plánu. Na bonding sa ma nikto nepýtal, proste sa ocitol v mojom náručí a ja som pocítila príliv energie.

Takej materinskej. Prvé dni si neviem vynachváliť. Bábätko sa pekne dojčilo, spinkalo a ja som bola nervózna, lebo som nevedela, čo s prebytkom síl, ktoré som počas pôrodu nazbierala.

shutterstock

 

Nedať sa prevalcovať materstvom

Celá situácia sa zmenila doma o pár mesiacov. Bola som unavená zo zmeny – začal november, tma, chýbal mi prirodzený pohyb vonku. Malý si stále pýtal pozornosť, málo spal, v noci sa budil aj trikrát.

Do toho staršia, ktorá chcela svoju dávku času. Nevedela som sa rozdať deťom, do toho mať navarené, opraté, upratané.

A tu sa opäť ozval materinský inštinkt. Že potreby rodiny sú na prvom mieste. Objednala som z rozvozu obedy. Malú prihlásila na tanečnú dvakrát do týždňa. V tom čase ma syn mal len pre seba.

Dala som ho do nosiča a chodila okolo budovy, držala ho za ruku a rozprávala mu. Na čo sa môže tešiť na Vianoce, kam pôjdeme na karneval a kam v lete na prázdniny. Doma som potom popri dojčení čítala nahlas rozprávky a pomáhala s vystrihovaním princezien. 

Chcem povzbudiť všetky mamičky, aby mali odvahu uvoľniť sa a užívať si materstvo. Bude pekné aj bez dokonalého pôrodu a s jazvou po cisárskom reze. Dobré matky z nás nerobí to, že všetko je ukážkové, ale to, že sa vieme naladiť na svoje potreby a potreby rodiny.

To vám nezaručí ani pôrodný plán, ani bonding. Niekedy je lepšie nechať veci plynúť a prispôsobiť sa za pochodu. Vďaka dvom rozdielnym pôrodom a tomu, že som veci dokázala brať, aké sú, sa ako matka cítim sebaistejšia a šťastnejšia.

Nesnažím sa nič meniť, ale v každej chvíli sa rozhodnúť tak, aby som sa cítila dobre. To isté prajem aj vám.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

Pridaj komentár