Príbeh tehule v 40-tke – diel druhý

Majdalenka Apolenka 2
Foto: isifa

Ešte stále mi je zle. Ešte stále spím. Ešte stále nevládzem dokopy nič. Ešte stále sa tu hromadia kopy všetkého, čo predtým hyperakčná mama zvládala – a teraz len podchvíľou leží, motká sa, je unavená… ach, a občas nervná… sama zo seba, zo svojej nevládnosti.

Deti nechápu. Ale nechávame ich tak.

Ich čas príde. Zatiaľ sa škrabeme za uchom: co dál, pane předsedo vlády? Byt pomaly tesný, troch pubišov v ňom neskryješ, a to nie sú sami. Roztisnúť nejde, zázraky robiť tiež nie.

Kam ísť? 

Byt? Výber úžasný: buď zmena o 8 metrov štorcových alebo ťažký povzdych z pohľadu na sumy, ktorých výška presahovala našu chápavosť a možnosti. Na pozemku, zdedenom po starej mame, nám zatiaľ vďaka liečeniu babule po havárke rástla burina a tráva do „utešených“ rozmerov…. Keby tam chcelo vyrásť niečo iné.

Rastie však aj niečo iné. Moje parametre.

Nemám pás a už sa nemôžem vyhovoriť na žiadne objedanie sa. To je teda paradox: bobánek by rád hlavne nektárinky a pravé, 100% francúzske brie, také riadne roztečené… Lenže na výber nie je: ak nejem, je ešte horšie… a jesť sa musí každú hodinu, aj o polnoci.

Piť? Voda nie, mlieko môže byť, ale sama sa z neho nenapijem, sladký sirup nehrozí, minerálka nebodne… Jediné, čo ostalo, sú džúsy – čím kyslejší a horkejší, tým lepšie. Keď si pomyslím na svoje fázy pukancov, zmrzlín, kyslých rýb, čokolády či krupicovej kaše z predchádzajúcich prežitých 9 mesiacov… zas zmena. Nič z toho, čo bolo predtým, nemôžem ani vziať do úst. Ale: pleť ako modelka!

Sme vedeli, že to musí prísť.

Veď sme sa stále porovnávali: ja a pubiška. Ktorá z nás je štíhlejšia a užšia v páse. Teda, Mária má pohľad ako jastrab. Ja viem, že si ma už dlho znechutene a kriticky obzerala. A tak jedného dňa bachla: „Počuj, mala by si so sebou niečo robiť, pozri, ako vyzeráš! To čo tu je vpredu? A v kuse sa pcháš, si normálna?“ Prvé, čo prišlo, bol smiech: môj a môjho drahého. Spiklenecký pohľad k tomu a – ticho. „Ťa nechápem, mami… si tučnejšia, ako kedykoľvek predtým…“ Zmätene dokončila svoj výstup a zbalila sa do svojej izby.

Trochu sme sa toho báli: ako jej to povedať?

Vlani sa voči možnosti ďalšieho bábätka u nás vnútorne zasekla a vedeli sme presne, prečo. Trochu je už veľká a trochu viac sa dozvedela niečo o tom, ako sa to celé udialo pri príchode sestry jej naj kamošky, ktorej poradové číslo presahovalo už desiatku… Zľakla sa.

Večer, keď už špunti spali, znovu prišla k nám do spálne. Už sme sa dohodli, že ak znovu s tým začne, povieme jej…

Začala: „No, tak kedy začneš chudnúť, mami?„Nezačnem.“ Usmievam sa, môj drahý ma škrabká na chrbte a cítim, ako sa smeje.

Máriu to rozladí: „Oci, čo sa smeješ? Tebe nevadí, ako vyzerá a ako stále je?“ „Nie,“ hodí po nej ďalší  úsmev. „Nemôžem sa ani k tebe pritúliť, mami, pozri aké máš veľké bruško!!“ Bingo – na toto sme čakali: „Mária, mám a budem mať ešte väčšie. Čakáme bábätko!“

Hypnóza je nič.

Totálne stuhnutie, jej malý, pragmatický rozum dostal mat. Nežne ju pohladím: „Neboj, môžeš si byť istá, že medzi mnou a ockom je to úplne iné, ako medzi Miškinými rodičmi… náš vzťah je postavený inak, ty to predsa vieš. Bábätko prišlo nečakane, no nie nechcene – veľmi sa z neho tešíme!“

Pozrela na nás, my na ňu: čo urobí? A zrazu… sa  začala smiať: „Ach, vy moji trapkovia!“ Objatie – vo štvorici!!!  ;-), k tomu otázka: „A ako sa bude volať?“

Uff.. a je ruka v rukáve.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (29 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. V trnavskej pôrodnici som rodila tretí krát a môžem povedať, že posledný pôrod bol najkrajší. Tento síce bolestivý, ale rýchly a krásny zážitok som mohla prežiť za prítomnosti manžela v spolupráci s veľmi milou pôrodnou asistentkou a úžasným mladým doktorom Younis Natsha. Kladne hodnotím záujem doktora, vypomáhal na poradniach, i keď nemal službu a ja som mala to šťastie, že ma zobral pod svoje ochranné krídla. Bez zazmluvnenia sme sa stretli i pri pôrode. Nepotrebovala som žiaden pôrodný plán. So záujmom sa pýtal na klystír, na masáž hrádze… keďže som si klyzmu dala sama doma, nik ma do toho nenútil, keďže som hrádzu masírovala, povedal, že nebudeme strihať, že sa bude snažiť masírovať… takýto prístup som pred ôsmimi rokmi nezažila. Pán doktor je odborník s dobrým srdcom, príjemným vystupovaním a ešte aj vtipálek

Pridaj komentár