Prechádzka ružovou záhradou

TakaKika 12

Máte svoj obľúbený seriál?

Môj muž, inak chalan odchovaný na mafiánskych filmoch, paralyzovaný mojim tehotenstvom prešiel na „ružovú záhradu.“ Asi v rámci predpôrodnej prípravy alebo čo. Nič mu to nedalo, súdiac podľa tempa, akým vyletel z pôrodnej sály tesne pred finále… Každopádne, fanúšikom ostal aj naďalej. Ja sa tvárim, že to s ním pozerám za trest, ale pravda je, že mi pri takom podmaze dobre masíruje nohy. Nič neobvyklé, keď ma uspí do prvej reklamy. Nedávno, asi bol spln, som vydržala sledovať o čosi dlhšie. Dávali pôrod s kliešťami so šťastným koncom.

„Mamička, máte zdravú dcérku,“

zaznela gratulácia, pričom kamera paralelne sledovala roj sestričiek. S rýchlosťou namydleného blesku odnášali čerstvo narodené bábätko bohviekam dozadu, mimo kulís pôrodnej sály. Možno, aby im hneď vyplatili komparzné alebo čo.

„Mne Janíka položili na prsia, ešte ho ani poriadne neutreli,“

hovorím chalanovi len tak pre info. Bez irónie, bez výčitky, že o to prišiel, resp. že prišiel až na hotové, keď nám chlápätko zabalili do nemocničného gala a on po nás žmurkal očami. Pôrodná asistentka, ktorej som sa pri pôrode pokúsila niekoľkokrát za sebou zlomiť ruku, pomohla Jankovi s prvým mliečnym prípitkom. Potom zavelila, že bolo dosť, nech si oddýchnem a zobrala ho preč. Len tak, mirnix dirnix. Asi pomsta za tú ruku. Po rozhovoroch s mojimi súputníčkami mi ale došlo, že som na tom bola v podstate ok, u mnohých z nich to tesne po pôrode kopírovalo “ružovú záhradu.” Niečo ako copyright.

Dej seriálu pokračoval paralelne s mojimi myšlienkovými pochodmi. Nejaká žena – pacientka pochlebovala žene – gynekologičke, ktorá bola tak fifty-fifty oblečená aj v civile, že aké báječné zmeny to tam zaviedla, radosť chodiť teraz na prehliadky.

aj “koza” sa tvárila ako celkom sympatický stolčok

Kamera ležérne brala horiacu sviečku na stole, v jej tieni sa aj “koza” tvárila ako celkom sympatický stolčok. Škoda, že som toľké diely prespala, lebo som tým akože zásadným zmenám nevedela prísť na koreň; raz darmo, nie je to guatemalská telenovela, ktorú si slobodne domyslím, keď mi ujde dvestotrinásť častí. Žeby oná svieca bola pointa? Možno. Zaiste to bolo v tej sviečke, aromatickej, ukľudňujúcej, s podtónom levandule, šišky, zápražky, ponožky, spotenej pazuchy a santalového dreva. To za to, že telka je len o prenose obrazu, nie vône. Bingo, Agatha Christie!

No a teraz k pointe tohto textu. Ako prvorodičke mi vlasy dupkom vstávali z článkov kategórie jóbových zvestí o tom, ako sú naše pôrodnice prehistorické a rodičky následne z toho prehysterické. Znervózňovali ma zásadným spôsobom. Viac ako ktorékoľvek pôrodné príbehy z dielne Frankensteinovej tety.

Prečo niekto prská ako prskavka len za monitorom,

prečo len krákorá ako chorá vrana, ale je bez akcie, bez toho, aby vyprovokoval niečo viac, ako len moju hypertenziu pri pohľade na tašku zbalenú do pôrodnice? Ako s tým niečo zmôžem sama, bez skúseností, ktoré sú neprenosné? Budem po pôrode tiež písať podobné haky baky, ktoré sa utopia v čiernej diere internetu bez efektu? Dajme tomu. Chcela by som prispieť k tomu, aby sa veci pohli. Len som doteraz nevedela, ako na to. “Ružová záhrada” ma každopádne inšpirovala.

Týmto vyzývam scenáristov, kameramanov, strihačov, komparzistov a bufetárov, aby si spolu so mnou zameditovali.

Čo by bolo, keby… na úvod sviečku z kulisy ordinácie presunuli do kulís pôrodnej sály, len tak zo srandy, ako by sa tam vynímala, osvetľujúc dajme tomu kliešte.

Čo by sa stalo, keby… vymenili znelku, naznačujúcu drámu na pôrodnom stole, za menej agresívne tóny. Poznámka pre zvukára: nie všetky rodičky upokojuje AC DC.

A čo ak… by sa čerstvé novorodeniatko podalo mame podľa možností skôr, ako s ním sestričky vybehnú do bufetu k pani Várošovej alebo Városzovej či ako sa to píše. Hádam by nemala námietky ani Rada pre vysielanie a retransmisiu, keby bol obraz bábätka na mame au de natural.

A čo tak… nové postavy laktačných poradkýň; či už hrali v seriáli všetky slovenské herečky, a toho času radšej moderujú psychedelické relácie typu Naša kuchyňa? Nemám ten pocit, že už si prišli všetci na svoje, inak by tvorcovia seriálu nerozohrali aj party recitátorov, murárov a čašníkov. Bolo by to fajn, keby primerane tomu neladili i témy.

Doteraz som nenašla príčinnú súvislosť medzi hasičmi a gynekológiou, a to som nestála na konci radu a nelakovala si nechty, keď rozdeľovali predstavivosť. Ale primár Kroner kvôli nim nemohol spávať, nezmierivší sa s patovou situáciou, že poniektorí z nich ani nevedia poskytnúť prvú pomoc.

Ak nie hasiči, potom už len profesorka psychiatrie ide do kina so svojím pacientom, akože zaľúbená skúša moderné metódy vo svojom odbore. A čo nové v ordinácii?

No asi len tá sviečka, aj to, kým nezhasne.

Veľká škoda. Toľko priestoru, toľko možností. A prd z toho. Výpovedná hodnota asi ako mexická telenovela. Ale ako som povedala, dobre mi pri tom chalan masíruje nohy… možno však nastal čas presvedčiť ho na Krstného otca.

Pôrod nie je prechádzka ružovou záhradou, skôr výstup na Mount Everest bez kyslíka. Je fajn užívať si vrchol s batôžkom v náručí. Nepočká v základnom tábore. Ani v bufete.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (40 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

články autora...

Komentáre k článku

  1. Pokial viem, tak ordinacia v ruzovej zahrade je serial a nie realita. Tiez tam neukazuju to, ako novopecene maminy hodinu po porode lezia na posteli a sleduje sa krvacanie, ako pytaju od sestriciek glycerinove cipky, aby mohli ist konecne po 3 dnoch na velku. A tiez neukazuju, ako pred porodom davaju zene klystir, ako skace na fitlopte a napodobne.

    Tak si neviem predstavit, ako by tam ukazovali realne prve prisatie.

  2. mile zienky, ktore toho vela vediasmile

    netreba vsetko posudzovat a hlavne odsudzovat, lebo tam nie su baby friendly a ani z medicinskeho hladiska nie vsetko ok, ved ani dr.haus, nie je ok a predsa je to sranda…

    ja to sledujem(ordinaciu) a fakt sa mi to paci-dobry relax, nechytam pri tom kazdeho za slovicko, len si tak oddychujem

  3. ešteže to nesledujem (mám 3 deti, ergo nemám kedy), ale je fakt, že k tvorcom scenára ešte asi nedorazili novinky v pôrodníctve a starostlivosti o novorodenca…. asi autori rodili pred xxx rokmi Rolleyes

  4. Už dávno som nečítala taký dobrý článok – pravdivý, vtipný, bez zbytočného sentimentu a zároveň idúci do hĺbky.

    Už sa teším na ďalšie príspevky.

  5. A čo tak… nové postavy laktačných poradkýň;

    Joj, len to nie, to by skutočne bola „úžasná“ reklama pre poradkyne, vzhľadom na perly ohľadom dojčenia, ktoré sa v tomto seriály pravidelne objavujú. Evil

Pridaj komentár