Pôrod po francúzsky? Tlmenie bolesti a ocko pri pôrode sú samozrejmosťou

Do Francúzska som sa presťahovala s manželom pred ôsmimi rokmi a obidve deti sa nám narodili tu. Je to určite krajina plná možností a kultúry, ktorá nás v mnohých smeroch predbieha, rozhodne však nie v prehnanej starostlivosti o tehotné.

Na Slovensku som nerodila, ale musím povedať, že keď som svoje pôrody porovnávala s kamarátkami, niektoré rozdiely ma prekvapili.

 

Francúzky vnímajú tehotenstvo inak

Povestná francúzska elegancia sa netýka len filmov. Tu vo Francúzsku sa pôrod rozhodne toľko neprežíva, nevedú sa verejné diskusie o zlepšení postavenia rodičiek, lepších pôrodniciach, kvalitnejšej starostlivosti, tieto témy majú vyriešené.

Tehotenstvo je brané ako normálny stav ženy, o ktorom sa veľa nehovorí. Francúzky až do pôrodu fungujú normálne, chodia do práce, raz za čas si zájdu na vyšetrenie.

Ženy sa o seba starajú, aj s bruškom chodia upravené, nikde tu nekolujú reči, že farbenie vlasov či lakovanie nechtov môže poškodiť dieťa. Hneď ako mamičky opustia pôrodnicu, naskočia do „starého vlaku“. To je najväčší rozdiel.

Napríklad u nás boli ženy šokované, keď Kate Middleton po pôrode opustila nemocnicu krásna a upravená. Tu sa tomu nikto nečuduje, je to bežné:-). Na ženu sú kladené vysoké nároky.

Pôrod je tu medicínsky zákrok

Vo Francúzsku je normou prirodzený pôrod, napríklad dohodnúť si vopred sekciu je takmer nemožné. Pokiaľ je dieťa a matka v poriadku, tak všetci rátajú s tým, že budete rodiť prirodzene.

Pokiaľ ide o vyšetrenia, tak tie boli v priemere raz za mesiac, s tým, že ultrazvuk som mala trikrát. Komunikovala som takmer stále len s pôrodnou asistentkou, lekár robil len ultrazvuk.

Na každé vyšetrenie so mnou chodil muž, to je vo Francúzsku tiež norma. Dieťa sa od začiatku berie ako zodpovednosť obidvoch. U nás, aspoň ja mám pocit, patrí dieťa predovšetkým k matke.

Medzi posledným vyšetrením a pôrodom prebehli takmer tri týždne. Určite je dôležité, aby žena mala urobené vyšetrenie na toxoplazmózu, kontroluje sa aj krv a moč, ale pokiaľ ste v poriadku, nič naviac vám neodporučia. Dosť sa však bazíruje na predpôrodnej príprave.

K domácim pôrodom či ambulantným pôrodom je rovnaký postoj ako na Slovensku, ani ženy ich nevyhľadávajú.

Skutočný rešpekt

Pri prvom aj druhom dieťati ma prijali v čase, keď začali kontrakcie. Okamžite ma skontrolovali, aby vedeli, na koľko som otvorená. Potom som mohla cvičiť, mala som fitloptu, prechádzala som sa. 

Mamičke sa ponúkne aj sprcha alebo masáž. Čo neexistuje, je narušenie intimity. Žiaden klistír, ani holenie. Máte súkromie na príjemnej izbe, kde vás nikto nevyrušuje. Ste tam len vy, otecko, pôrodná asistentka s pomocníčkou.

Namiesto pôrodného plánu sa len s pôrodnou asistentkou dohodnete, čo si prajete, a čo nie. Ja som si napríklad priala hudbu, tak som tam mala CD prehrávač.

Keď sa začal pôrod, asistentka so mnou vytrvalo komunikovala, upozorňovala, pomáhala. Manžel prestrihol pupočnú šnúru, a celý čas musel byť pri dieťatku, lebo tam nesmie nikto odniesť dieťa od rodičov bez ich súhlasu.

Kým dieťa druhá asistentka kúpala, bol pri ňom. Potom mi ho doniesli a nechali nás, aby sme sa tešili. Oba razy ma pochválili, pogratulovali a poďakovali za spoluprácu.

Domov po dvoch dňoch

Ak vo Francúzsku nemáte problém, idete o dvoch dňoch domov. Tak ako aj ja. Mamičky po cisárskom zostávajú 5 dní. Čo bolo super, nemuseli sme z pôrodnice bežať hneď k pediatrovi.

Šlo sa domov, odtiaľ som telefonicky dohodla termín mohla som si užívať deti. Avšak len 16 týždňov, pretože potom mamičkám materská končí a ide sa do práce. Tu nikto nerieši, že by žena mala zostať doma.

Ja som si síce vybavila ešte dva mesiace neplateného voľna, po ktorých mi na striedačku prišla pomôcť mama, svokra, sestra, ale odchod do práce bol pre mňa oba razy emocionálne náročný.

Ženy to tu nemajú ľahké

V práci som to spočiatku nezvládala, a v tom som videla aj veľký kultúrny rozdiel. U mnohých žien by ste nepovedali, že majú deti. Fungujú ďalej, deti sú s opatrovateľkou, v jasliach, rodina chodí na dovolenky, do divadla, reštaurácie.

Mamičky idú na plný plyn, ak sa niečo nezvláda, dívajú sa na vás cez prsty. Ženy sú doslova v jednom kole, lebo práca tu zaberie väčšinu dňa. Samozrejmosťou je stíhať domácnosť, variť, brať staršie dieťa na krúžky.

Keď si uvedomíte, že žena sa aj s malým bábätkom vracia do takého kolotoča, je to skoro neskutočné. Príbuzenská pomoc je tu minimálna. Skôr sa riešia opatrovateľky.

Okrem toho Francúzka sa posťažuje na vládu, dopravu či úrady, ale nikdy nie na to, že niečo nezvláda. Možno aj preto mám pocit, že tunajšie vzťahy sú trochu chladnejšie, rodinné väzby nie sú také intenzívne a vrúcne ako u nás.

To však neznamená, že by tu boli horšie matky, len sa bábätko od začiatku prispôsobuje iným podmienkam.