Keď to vyzradia tehotenské chute…

Pamätám si to dodnes: po dlhom čase ku nám do skromnučkého malého prenájmu dorazila sestra.

Otvorila chladničku, pozrela sa dnu a začala sa strašne smiať. Potom jednoducho z mosta doprosta s neomylnou istotou zahlásila: „Mária, v ktorom týždni si?“

Ach, tie chute!

Nebolo to tak ani jej ultrapohľadom, ani tým, že má oficiálne papier na to, aby nosila po nemocnici biely doktorský plášť.

V chladničke, u nás ako zvyčajne dosť prázdnej, trónili pekne v strede slede na kyslo. Nie vždy to však bolo o rybách, toto bol síce ukážkový prípad, ale s mojimi tehulkovskými chuťami to bolo prapodivné vždy.

Môj drahý, ktorý mi poctivo robil zásobovača počas tohto zvláštneho obdobia, by vedel možno rozprávať viac o tom, prečo sa na neho predavačky pozerali čudne pri poniektorých pravidelných nákupoch. Teda, pri ich kombinácii a množstve.

Kyslé uhorky – mýtus?

Kým som čakala prvého a ešte sedela oficiálne v práci, bolo to vyriešené lopatovo: pravidelne pri návrate z obeda hneď za rohom Dunaja som si kúpila vrece pukancov a kým som došla za tie štyri rohy do kancelárie, boli vo mne.

Kolegyne mali zo mňa závraty, ale jednoducho náš prvorodený je pukancový – a jablkový. Zjedla som vtedy ich na tony a kolegyne mi ich nosili na pokračovanie. Možno mali pocit, že zabránia pukancom, ale ku koncu tehu som si ich už nekupovala len po obede, ale furt.

Kombinácie a variácie

Inak tie kombinácie a variácie boli veselé vždy: a to od celých hromád zmrzliny, ktorá musela byť v skalných zásobách v mrazničke až po hektolitre krupicovej kaše, riadne omaslovanej, ocukrenej a kakavovej, čo ma držalo cez tri tehotenstvá. Ale aj také bolo, že eee, len suchý rožok a nedávajte mi pod nos nič.

Najkrajšie ale bolo to posledné tehu: neviem, ako dodnes mám vysvetliť kombináciu nektárinky – camembert alebo ešte lepšie pravé francúzske brie, dobre roztečené a voňavé, a k tomu ten najkyslejší džús, aký kedy stočili do PET obalu: limetka-citrón-grep. Všetko sa to jedlo spolu. Zásadne. Keď ma to z ničoho nič prešlo, moja čo ako francúzska polovička nevedela dlho zásoby brie zlikvidovať…

Priznávam, čo ma aj kto odstrelí z tých tehotensko stravovacích puritánov: keď to na mňa prišlo, pohár dobrého vínka či chladeného piva nemohol nikdy chýbať. Našťastie, môj drahý to so mnou prežíval do bodky a do posledného hltu.

Na niektoré veci jednoducho nemám

Nikdy som však nedošla do levelu mojej mamy, aby som jedla citrónové kôrky a cibuľu v množstvách, ktoré presahovali môj pochop.

Nuž ale „úchylky“ v tomto čase sú rôzne: možné je pojedanie Májky lyžičkou x-krát denne (nech žije Bohuš!), vítané sú tony slaných pagáčov, kyslé cukríky, kilá suchých ovsených vločiek vŕzgajúcich pod zubami, slanina, kofola a marlenka, horčica, chren… alebo: rozhrýzť kávové zrniečko a zapapať čerstvou paradajkou, hm?

Ak to niekomu nereže, tak potom je možnosť aj chipsy obložené gumovými medvedíkmi. Iný variant ponúka k chipsom žltý melón. Alebo proste: neodolateľná chuť na piesok či zlízať omietku. Nedáte si?

Suma sumárum: celkom som rada, že niektoré veci mi aj po tehu s benjamínom ostali. Zajtra si kúpim mlieko, maslo, kakavko a urobím si … krupicu.

(10 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...