Aj v malej pôrodnici sa dá zahrať veľké divadlo

TakaKika 11

O pôrodnici v Banskej Štiavnici kolujú všelijaké mýty a legendy. Počula som, že sa tam rodí do vody, že si môžete vybrať farbu, ktorou vám omietnu brutálne luxusnú izbu, aj to, že každý piatok po vizite vám zatancuje Erika Judíniová nejakú ľudovku so Štefanom Harabinom. Pre niečo jej predsa museli tam rodivšie ženy prisúdiť vedúcu pozíciu medzi slovenskými pôrodnicami.

Možno má najlepšiu Wi-fi…

Lenže to, čo považujú rodičky za najlepšie, sa nie vždy zhoduje s názorom tých, ktorí majú pôrody vo svojej denno-dennej náplni. Môj gynekológ štiavnickú pôrodnicu aj so všetkými oceneniami skopal pod čiernu zem. Vraj čo už len môže byť úžasné na pôrodnici, ktorá “nie je schopná dokončiť pôrod,” ktorá sa dištancuje od komplikácií, vyhľadáva len jednoduché prípady, ktoré by sa dali odrodiť aj po telefóne.

Nejaká „dedinská“ na divokom východe určite nespĺňa parametre ultra modernej, vedecko-technickej inšitúcie. A už vôbec sa nemôže hrdiť niečím tak potrebným pre život každého dieťaťa, ako je perinatologické centrum. Dávam tomu pár divadelných sezón a všetky pôrody nasmerujeme do perinato-pôrodníc, lebo povedané slovami el klasika, ľudia si zaslúžia istoty a matky ešte aj karafiáty.

Dobrá pôrodnica sa pozná ešte pred pôrodom

Len čo keď napríklad zrovna tá pôrodnica, ktorá by sa mohla hrdiť titulom „schopná dokončiť pôrod,“ je ochotná pozvať vás dnu na prehliadku iba pod podmienkou, že vás musí pritom sprevádzať ich pôrodník, ku ktorému chodíte každý týždeň do poradne, to znamená, musíte byť definitívne rozhodnutá u nich rodiť? Nie je to trošku čudné?

Alebo moja skúsenosť z Petržalky: keď došlo na tú akože prehliadku, viac času ako vnútri samotnej pôrodnice som strávila v nemocničnom výťahu. Dobrá rada k srdcu, že sa máme počas predpôrodnej prípravy dopredu zoznámiť s nemocničným terénom, ako nám dobre padne vedieť, kde hľadať wc či sprchu a podobne, nepadla celkom na úrodnú pôdu. Ale čo tam po tom, veď si to ešte užijem rovno za pochodu, nie?

Odchádzala som každopádne s blbým pocitom, že si nepamätám ani číslo poschodia, kde sa to bude odohrávať. To už je raz osud veľkých nemocníc, kde človek nemá ani kam zaparkovať.

Sú malé pôrodnice iné?

Keďže som v tom čase chodila na predpôrodný kurz, kde jedna mamička mala dobrú skúsenosť s pôrodnicou v Banskej Štiavnici a bola rozhodnutá za každých okolností rodiť tam znova, rozhodla som sa, že tam predsa len pôjdem na výzvedy. A sama si oťukám, čo sú tie marketingové mýty a čo realita.

Prvá prehliadka bola pamätná. V ten deň bola snehová kalamita a takmer sme sa do Štiavnice nedostali. Keď sme zapluhovali pred nemocnicou, ostávalo mi desať minút do času, kedy sa oficiálne venujú budúcim rodičkám a krúžia s nimi po oddelení.

Nemocnica, klasická socíkovská budova kde-tu s chýbajúcimi kachličkami, vyzerala byť maličká. Žiadne obr hebedo. Nedá sa tam zamotať, za stánkom s fornetami a kočíkovým obchodom som vpálila rovno dnu, skoro na pôrodný sál. Všade ticho, nikde ani nohy.

Musela som sa vrátiť zazvoniť. Docupkala ku mne nejaká sestrička. Pozrela najprv na moje brucho, potom na svoje hodinky. Že nech si dám sáčiky na nohy, ona zavolá zatiaľ nejakého doktora, ktorý mi to tam ukáže.

A veru, prišiel pán v takých milých bielych papučkách, ktorý mi podal ruku a oslovil ma “pani.” Žiadne dieťatko, ani dievčatko ako v Petržalke. Spravili sme si malú zoznamku: kto sa ako volá, odkiaľ je, v ktorom je týždni, či prvé alebo druhé alebo koľké dieťa a či sa dala prejsť cesta cez Hodrušu bez snehových reťazí. Nie, nedala.

Potom ma povodil po tom nadupanom luxuse, že sedem hviezdičkový hotel je nič. Pretože na tej miniatúrnej chodbe mi to vôbec neprišlo, že som v nemocnici. Všetko naskladané cik-cik vedľa seba. Počnúc kanceláriou primára, cez minimalistiskú pediatriu, pôrodnou sálou končiac. A pritom išlo len o jednu miestnosť!

Nijaké pôrodné boxy nasáčkované jeden na seba, ledva oddelené kúskom zelenej obkladačky. Žiaden chatrný záves, prepúšťajúci hlasovú kulisu ženy rodiacej meter odo mňa. Len jedno pôrodné kreslo znamená, že sa tu nepočíta s pásovou výrobou. Možno až dva pôrody za deň, to sa tu človek moc nemá s kým oň pobiť. Nikto nebude odbiehať od plenty k plente, ani do bufetu, budú mať skrátka čas a priestor všimnúť si, že rodím a “dokončiť pôrod.”

Malá pôrodnica je pre mňa VIP.

Pán doktor, očividne vyspokojnený, že “počas jeho služby sa nič dôležité nestalo,” a teda má času jak hus klasu rozprávať so mnou aj o voľbách, sociálnych dávkach a haluškách, mi dal nakuknúť aj do nadštandardného apartmánu.

Za postaršou TV značky Orava, ktorá nemala ambíciu robiť sa, že ide o plazmu, vyčnievala palma až k stropu. Obliečky na posteli boli každá iná, čím chcem naznačiť, že pridaná hodnota určite nespočívala v pozlátených kľučkách. Také tam neboli. A dokonca ani sociálne zariadenia priamo na izbe.

Zato ponúkali možnosť stráviť tam celú mladosť: prvú dobu pôrodnú, dve hoďky po pôrode s bábätkom, ako aj zbytok pobytu so žltačkou. Za kumpánov si môžem vybrať koho len chcem. Muž, staršie bábätko, nové bábätko, celá rodina od začiatku pokope. Všetko sa mi rátalo. A veľmi.

Ak prestane snežiť, asi to beriem!

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (19 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Author image

Takakika

články autora...

Komentáre k článku

    1. článok sprostý nie je, autorská má svoj štýl a mne sa celkom ráta. niektoré čitateľky / asi tehotné ženy vyhľadávajúce holé fakty, adresy pôrodníc, mobilné čísla pôrodníkov / sú tuším trochu bez fantázie.

  1. Este chcem vyjadrit, ze takakika clanok myslela pozitvne vzhladom na spominanu porodnicu – pouzila iba styl, z ktoreho mozete byt po prvom citani zmatene. V podstate chcela povedat, ze tym, ze je to mala nemocnica, urcite tam potrafi, lekar bol mily a srdecny, ze nerodia za den vela deti, cize budu mat na nu cas, ze porodna sala je izolovana samostatna izba. A tiez ironicky reagovala na poznamku jej lekara, ktory jej tvrdil, ze nemocnica ju chce nalakat na akysi nadstandardny luxus. Nevidela nic luxusne ani pozlatene, ale vyzdvihla prave tie veci, ktore som uz spomenula…

  2. Ja som v tejto nemocnici rodila a mozem povedat/napisat, ze ako prvorodicka som bola stastna, ze som bola prave tam. Pristup personalu na prehliadkach pred porodom sa mi zdal trochu „ako v spiacej krajine“, no neskor som to pochopila (inak sa nedalo, lebo kym sme kazda zena bola na pasoch asi polhodinu, ostatne museli cakat – oplati sa tam prist radsej skor). Babatko som prenasala, porod mi nakoniec museli vyvolat – rodili sme dve naraz a niktoru z nas „nebrzdili“. Nebola som ukratena o ziadne pohodlie (ak sa pri porode o nom da hovorit), personal sa venoval obom – prislo tam tolko ludi, kolko bolo potrebnych. Manzel mohol byt so mnou stale (nie uz len pri poslednej faze). Aj on mal z personalu velmi dobry pocit. Babatko mi hned po porode dali, mohla som ho mat stale, potom, kym ma odviezli na izbu, manzela si s malym na chvilu nechali, este ho prezliekli a vyparadili do krajsich veciciek a do rana malinky spinkal s nami – ano, s nami v posteli (mne sa nedalo zaspat, takze bol stale pod dohladom).

    Je pravda, ze izby nie su pozlatene a nesplnaju poziadavky stvorhviezdickoveho hotela (mimochodom obliecky sme mali rovnake smile ). Ale ja som bola taka rada, ze manzel tam mohol byt stale so mnou, ze ked mi prisla navsteva, mohli prist do nasej izby (nikto nemal pripomienky k nicomu, nemuseli sme stat na chodbe, maleho si mohli hned popestovat). V tomto smere tam vladne velka sloboda. Kazdy je ochotny poradit, ale nikto nekontroluje, ci som ho prebalila kazde dve hodiny, alebo jednoducho vtedy, ked sa pocikal alebo pokakal… Jednoducho mozno nie je toto oddelenie tip-top vybavene najmodernejsim zariadenim, ale pre mna je hlavne to, ako som sa tam citila a citila som sa ako doma, v uplnej psychickej pohode.

    Na zaver jedna rada: Mile mamicky, ano, treba zvazit to, ze nemocnica nema novorodenecke oddelenie, teda, ked s vasim babatkom nebude nieco OK, bude musiet ist do Banskej Bystrice. Uvedomte si, ze Banska Stiavnica je mesto v horach a teda v zimnom obdobi je tu riziko, ze dostupnost bude tazsia. Kazda nemocnica ma pravo mat svoje poziadavky – prehliadky kazdy tyzden od 37. tyzdna buda od vas vyzadovat KAZDA nemocnica a ak chcete mat otca pri porode, je potrebne takmer v kazdej nemocnici, aby mal predporodnu pripravu (ak sestricke vysvetlite, ze sa mu da prist len raz, myslim, ze nabude vaznejsie namietat). Jadnoducho vsade treba zvazit a akceptovat poziadavky ako aj objektivne skutocnosti, za ktore jednoducho nemocnica nemoze (napr. geograficka poloha).

    Dalsi fakt je, ze primar je naozaj velmi dobry odbornik a ked vie, ze ste z dalej, zohladni to…

    Ja som velmi rada a ani trochu nelutujem, ze som tu rodila. Bolo to pre mna uzasne prostredie, kde som sa citila dobre. Mamicky, ktore sem len tak nahliadnu a nevyskusaju to na vlastnej kozi, nech radsej pisu o nemocnici, v ktorej nakoniec rodili…

  3. Nič v zlom, ale tento článok mi nepriniesol nič prevratné, na základe čoho by bolo možné povedať jednoznačné „áno“ alebo „nie“ nemocnici v Štiavnici…Pani to všetko zobrala príliš subjektívne- chýba objektívny pohľad na vec- Rolleyes

  4. Váš komentár

    Tak, dievcata, priala by som vam rodit pred 21 rokmi v komunistickej porodnici, kde na vas nakricali, az ste rodili ako blaznive a hlavne POTICHU, aby ste vnoci nerusili driemkajuci personal a s pripomienkami typu „vtedy si mala kricat, ked si to robila“!!! Trauma taka, ze som na dalsi zazitok cakala 14 rokov :-)). Pred 7 rokmi som si vybrala Stiavnicu, kde ma primar neposunul pre dlhotrvajuci porod kolegovi, takze som mu sluzbu „pretiahla“ o par hodin, bez nervozity a s trpezlivostou, povzbudivym slovom a ochotou pomoct. Dodnes som neolutovala – je vsak mozne, ze odvtedy sa cosi zmenilo …

  5. Ja som tiez ostala v pomykove po docitani clanku. Ale az smiem prispiet mojou osobnou skusenostou z nastevy Stiavnice….tak sa trosku rozpisem zwinker Moje prve babo som rodila v Bojniciach. Zavreli uzasnu Handlovu, takze som sa nakoniec rozhodla, ze to skusim v Bojniciach, ked uz naslubovali “ hory – doly “ , nebude to hadam take hrozne………. a veru bolo… No minuly rok som otehotnela opat. A manzelovi som zeleznou rozhodnostou oznamila, ze rodit budeme v Stiavnici. Oblial ho pot, pretoze on ma predstavu, ze deti sa rodia za hodinu, takze mu to vychadzalo ze budem rodit v aute Big Grins (nebol pri prvom) . K Stiavnici: po mailovej komunikacii som sa dohodla s vrcnou sestrou ze mozem prist vtedy alebo vtedy…. Manzel zobral dovolenku, vybavili do 12tej opatrovanie starsie a hybaj do slavnej Stiavnici. Prisli sme k dveram, automat na sacky na topanky za 50 centov ma pobavil. zazvonili sme a prisla sestricka. Ze musime pockat, lebo pan doktor maju operaciu a iba s doktorom je mozna prehliadka. Samozrejme, pockame. po hodine a pol ma zacinala prechadzat vsetka trpezlivost, pocas druheho tehotenstva som ju ani asi nemala. zwinker Sestricka opat prisla, ze ci tu uz bol, ze ide sa pozriet. Nakoniec si nas vzala neaka zena v bielom…….. presla okolo nas niekolko krat pocas cakania. Nepredstavila sa, cize som nevedela, ci sa bavime s lekarkou alebo sestrou. Vzala nas do VIP izby, ze tu by som byvala, za priplatok. Jej pristup mi hovirl “ No podte teda, ked uz ste sa sem trepali. “ V izbe mi vysvetlila, ze az chcem rodit u nich, musim kazdy tyzden do porodu navstivit ich poradnu, pokial chcem manzela pri porode, musi prist aj on 2x na kurz. Co bolo pre mna nemyslitelne, kedze soferovat s takym brusiskom taku dialku v zime….to nie. ukazala samozrejme aj prenadhernu porodnu salu, aj s cerstvou mamickou a otecko s babom v naruci. tak sme len kukli sekundu, lebo prijemne by to nebol nikomu, keby Vas po takom zazitku okukovali ako v ZOO. Opytala som sa na jednu vec, kedze som to zazila pri prvom porode, ako riesa “ naval “ naraz rodiacich zien ( rodilo nas pri mojom porode prvom 6 do rana) . Sucho odpovedala, ze to nie je problem, riesia to tak, ze jednej ubrzdia porod a druhej urychlia. Co ma dost vyviedlo z miery, kedze je to porodnica uznavajuca prirodzene porody. Takze sme sa po 6 minutovej obhliadke uzasne porodnice rozlucili, podakovali a uz sa nevratili Neutral A to mi dve kamaratky opisovali ich porody, ktore ma presvedcili, ze inde rodit nechcem.

  6. Tak ja to úplne chápem, keďže som zažila prvý pôrod inde a druhý už tam. smile

    Super, páči sa mi článok!

  7. Zrejme to sposobuje unava z horucav, ale v tomto prispevku sa uplne stracam. Ta nemocnica je tu vykreslena v pozitivnom, alebo negativnom duchu? V kazdej vete sarkazmus, tak nestiham sledovat od prvej, az po poslednu … Ospravedlnujem sa za to.

Pridaj komentár