ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
Tehotenské storyTehotenské story

Napriek diagóze "ťažká neplodnosť" má 3 deti

 Mgr. Ľuba Lapšanská   12.09.2018   0

Zuzka priviedla na svet svojho prvého syna po IVF zákroku.

Po čase začala túžiť po druhom dieťatku. 

"V myšlienkach som však premýšľala, či to naozaj musí byť takto (umelé oplodnenie). Povedla som si, že to už nechcem zažiť. Robiť to všetko podľa plánu, nasilu a podľa rozpisu a kontrolovať sa ako pokusný králik. Povedala som si, že počať dieťa sa má predsa z lásky a citu a túžby dvoch ľudí byť spolu a nie ako na objednávku: Jedno dieťa prosím!"

foto: iStock

 

Ale ako sama hovorí, vesmír im bol naklonený a stal sa zázrak... Po tom, ako si začala „užívať nielen Samkovo detstvo, ale i manželstvo“, prišlo úplne prirodzené tehotenstvo... 

Zuzka, kedy si zistila, že si znovu tehotná?

To veľké prekvapenie nastalo 2 roky po prvom pôrode, keď som ako ešte x-krát denne dojčiaca mamina, nedostala pravidelnú menštruáciu a mala v ruke svoj prvý pozitívny tehotenský test.

Manželova reakcia bola asi taká, že sa začal smiať a tvrdil, že do 1. apríla je ešte ďaleko. Diagnostikovali mu totiž ťažkú oligospermiu, neplodnosť. Nechcel tomu veriť ešte pár dní a stále sa pýtal, či to nemôže byť omyl. Môj organizmus však zareagoval učebnicovými nevoľnosťami a i ďalšie príznaky naznačovali, že to fakt vyšlo bez lekárov.

 

Bola som šťastím celá bez seba a v duchu som si hladkala bruško a myslela na to, aký bojovník vo mne rastie. Najväčšiu zábavu som si užila s mojou mamkou, ktorá po tejto správe na mňa len neveriacky hľadela a myslela si, že mi preskočilo!:)

Veľmi dlho som ju presviedčala, že netrpím nijakou depresiou ani mentálnou chorobou. Proste tomu nechcela veriť ako mnohí iní.

Predpokladám, že sa zmenilo veľa i v tvojom vnútri...

Moje prirodzené otehotnenie vo mne vyvolalo presvedčenie, že ak raz človek niečo veľmi chce, tak to proste dokáže a basta. A nezabráni mu v tom ani tvrdenie lekárov, že sa to nikdy nestane.

To, že som k tomu nepotrebovala hŕbu lekárov a ľudí v bielych plášťoch, ma nadchýnalo. V myšlienkach som sa nesmierne tešila tomu, že toto dieťa je následok nášho spojenia, príjemných chvíľ nežnosti.

foto: iStock

Bolo tehotenstvo a pôrod iné ako prvýkrát?

Nevedeli sme pohlavie dieťatka, ale mne akosi stále prichádzalo na rozum dievčenské meno a akosi som hneď od začiatku tušila, že to bude dievčatko. Jej prirodzené narodenie, bez operačnej sály a stresu okolo toho som prežívala ako to najkrajšie čo sa mi mohlo stať.

Juliana sa narodila, ja tvrdím že s úsmevom na perách. Hneď po pôrode, keď som si ju prikladala k prsníku na mňa hľadela akoby mi hovorila: Som tu, vybojovala si si ma!

Zuzka, si rodená mama, ako si prežívala šestonedelie a starostlivosť o deti?

Chvíle s mojimi deťmi som si užívala. Dojčenie, starostlivosť o ne i bežné starosti a radosti som prežívala v pokoji. Už ma nepoháňala nijaká túžba mať ešte niečo, žiaden pocit, že mi niečo chýba. Keď mala dcérka 8 mesiacov, odišiel manžel pracovať do zahraničia a ja som ostala s deťmi sama. Napriek tomu sme si žili pokojne a ani náš vzťah s manželom sa nemenil. Ani diaľkou medzi nami.

Po určitej dobe sa začali kopiť problémy so synom...

a ja som začala mať pocit, že sa strácam v problémoch a padajú na mňa z každej strany. Samko nebol spoločenské dieťa a pochopiť ho a vyhovieť mu si vyžadovalo nesmierne veľa energie a námahy. Dlho som ho nechápala, robila chybu za chybou.

Až prišiel september, Julianka mala vyše 2 roky, Samuel necelých 5, keď nás manžel zavolal k sebe na návštevu. Počas troch týždňov som sledovala ako sa Samko mení na šťastné dieťa. Zrazu som vedela čo potrebuje, ale zariadiť to nešlo. Zlá finančná situácia, nezamestnanosť na Slovensku a moja rodinne založená povaha bránili tomu - riešiť to odchodom do zahraničia.

foto: iStock

 

Samkov zlý psychicky stav nás však donútil onedlho zariadiť ďalšiu návštevu u manžela. Mala som pocit, že nás u neho nič neobmedzuje, že sme tam slobodní a čas Vianoc sme prežili ako v rozprávke.

Plánovali ste v tejto situácii ďalšie bábätko?

Počas sviatkov manžel nadhodil tému tretieho dieťatka a ja som sa presviedčať dlho nedala. Bola som presvedčená, že to tak rýchlo nepôjde, nakoľko sme boli v UK na tri týždne a lietanie hore dole otehotneniu veľmi neprospieva, ale ako sa hovorí: Človek mieni Pán Boh mení!

Po príchode na Slovensko mi meškala menštruácia, ale keďže test vyšiel negatívne, myslela som si, že ide o nejaký problém s cyklom a neriešila som to. Až po troch týždňoch som na naliehanie kamarátky zabehla pre tehotenský test, ktorý ukázal //.

Manželovi narástlo sebavedomie o dobrý meter a ja som sa tešila z ďalšieho tehu. Aj keď si moje tretie tehotenstvo vyžiadalo množstvo energie a sebazaprenia, keďže som bola sama s dvoma malými deťmi a zdravotné problémy ma neobchádzali, očakávala som môjho Mateja (opäť som tušila čo to bude) s láskou.

Situácia zjavne nebola jednoduchá. Ako si to zvládla?

Našla som v sebe obrovské množstvo energie a trpezlivosti. Počas tehotenstva som pochopila, že už viac nechcem ostať bez manžela ani deň a zahodila som svoj strach. 10 týždňov po narodení Mateja sme sa odsťahovali do UK.

 

Ak by si mala porovnať neporovnateľné – svoje tehotenstvá, obdobie po pôrode – bol v tom rozdiel?

Keď som prežívala prvé tehotenstvo, bolo pre mňa jedinečné.

Všetky drobné ťažkosti a problémy som riešila a znášala predpokladajúc, že je to bežné. Až pri druhom tehotenstve som prišla na to, aké "INÉ" to môže byť.

Druhý krát bolo akosi všetko ľahšie a mala som pocit, že moje telo lepšie prijalo rastúce bábätko v brušku. Možno to bol len subjektívny pocit, ale druhé aj tretie tehotenstvo som psychicky aj fyzicky prijala lepšie, ako to po IVF.

Moje spomienky na prvý pôrod ovplyvnili aj náhle nečakané bolesti pred termínom, nepostupujúci pôrod a urgentne robená sekcia pre ohrozenie plodu. Nehovoriac o adaptácii prvorodeného syna, ktorá nebola jednoduchá.

Dlhú dobu sme bojovali s rôznymi problémami od zlého prisávania sa k prsníku, plačlivosťou, podráždenosťou, zlým spaním. Neskôr sa pridružili problémy s oneskorením rečových a vyjadrovacích schopnosti a problémy s hyperaktivitou.

S dcérkou ani s druhým synom sme neriešili ani jeden takýto problém. Obaja sa narodili prirodzenou cestou v pokojnej atmosfére (čomu výrazne pomohla prítomnosť duly pri pôrode). Ich adaptácia bola dobrá, nemali sme problémy s dojčením a obe detičky dobre prospievali.

Plánujete ešte väčšiu rodinu?

V čase problémov v tehotenstve som vyhlasovala, že toto bude naše posledné dieťa, ale po jeho narodení a v jeho prvých dňoch som to tvrdiť prestala. Teraz má Matej rok a jeho úsmev ma dojíma, jeho behanie za staršími súrodencami ma rozosmieva a dvíhanie môjho trička, keď sa dožaduje "svojho mliečka " ma presviedča o jednom:

Svoje šťastie som si vybojovala a verím, že niekedy nejde o diagnózy, ale o presvedčenie a vieru v seba samého. Ak raz nastane ten správny čas a bude nám vesmír naklonený, prijmeme ďalšie dieťatko s nadšením a ochotou.

Celej rodine držíme palce...

A ostatným tiež... nevzdávajte sa...

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 5.0 z 5. Celkom 21 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Ľuba Lapšanská

Najprv učiteľka v škole, potom v škôlke a napokon dula. Pekne postupne.Tento portál má toľko rokov, ako môj najstarší syn. Objavila som ho práve v čase, keď sa narodil. Dnes ich mám už troch. A rastú spolu. A ja s nimi.
Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Tehotenský kalendár
Náš TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised