Keď príde na svet bábätko

Prvý nádych, prvý plač… Slzy šťastia a nevýslovná radosť zaplaví rodičov pri pohľade na novonarodené dieťatko. Každý deň počas dlhých mesiacov uvažovali nad tým, aké asi bude. Či bude podobné skôr oteckovi alebo mamičke. Teraz je to však nepodstatné. Toto obdobie silných emócií, úzkosti i radosti, zodpovednosti i hrdosti, sebectva i obetavosti si zrejme pamätá každý rodič… Zamysleli ste sa však nad tým, čo všetko čaká dieťatko po príchode na svet?

Ako prebieha prvé ošetrenie novorodenca ?
Dieťatko sa po narodení musí adaptovať na mimomaternicový život. V novorodeneckom kútiku na pôrodnej sále prevedie prvé ošetrenie novorodenecká detská sestra. V prípade adaptačných ťažkostí dieťaťa sa ošetrenie odkladá a prednosť má resuscitačná liečba riadená detským novorodeneckým lekárom. Dieťatku zabezpečíme dostatok tepla, sledujeme jeho zdravotný stav, celkové prejavy. Manipulácia s ním je vždy šetrná, bez prudkých pohybov, bez hluku. Ošetrenie prebieha za prísne sterilných podmienok, lekár aj sestra pracujú v sterilných rukaviciach so sterilným materiálom. Plienkou sa zotrie zvyšok mazu, krvi a plodovej vody. Kúpanie sa odkladá do obdobia, kedy je už dieťatko dobre prispôsobené na vonkajšie prostredie ( asi 3 hodiny po pôrode ). Novorodenec sa zabalí do sterilnej čistej plienky a uloží pod zdroj tepla ( najvhodnejšie je výhrevné lôžko s monitorovacím zariadením – na obrázku ). Nasleduje odsávanie zvyškov plodovej vody z úst, hltanu a nosa odsávačkou. Skontroluje sa priechodnosť pažeráka do žalúdka sondou za účelom vylúčenia vrodenej nepriechodnosti pažeráka.

Dôležité je sterilné ošetrenie pupka. Pupočný pahýl sa podviaže asi 2 – 3 cm od jeho úponu svorkou alebo bielizňovou gumou a následne sa dezinfikuje nedráždivým bezfarebným roztokom. Pupočný kýpček sa voľne zavinie do sterilnej gázy. Detská sestra pravidelne sleduje pupček,aby včas upozornila na možné krvácanie, preto by mali plienky siahať pod úpon pupka.

U každého novorodenca sa vykonáva tzv. kredeizácia. Je to ošetrenie očí 1% roztokom dusičnanu strieborného, ktorý chráni spojovkový vak pred infekciou gonokokmi spôsobujúcimi kvapavku. Novorodenec sa odváži na dojčenskej váhe a odmeria sa jeho dlžka v korýtku. Deti narodené panvovým koncom sa merajú neskôr. Určí sa obvod hlavičky a obvod hrudníka. Všetky namerané údaje zapisuje sestra spolu s menom , priezviskom, pohlavím, presným časom narodenia, bydliskom do knihy pôrodov. K rutinnému postupu patrí aj meranie telesnej teploty v konečníku, ktorým sa zároveň aj vylúči možná vrodená nepriechodnosť konečníka. Každému novorodencovi sa podáva do svalu po narodení vitamín K ako prevencia krvácavej choroby novorodenca.

Novorodenec sa označí napísaním mena matky farebným roztokom na chrbátik alebo stehno. Na zápästie matky a dieťaťa sa hneď po narodení pripevní štítok s číslom a údaj sa zapíše do zdravotnej dokumentácie. Po orientačnom vyšetrení novorodenca ukážeme matke a do pol hodiny po pôrode ho priložíme k prsníku. Kontaktom medzi matkou a dieťaťom urýchľujeme nástup laktácie ( tvorba mlieka ) a posilňujeme ich vzájomnú citovú väzbu.

Čo je Apgarovej skóre ?
V 1., 5. a 10. minúte po narodení sa u novorodenca určuje Apgarovej skóre. Hodnotí sa dvoma bodmi ( 0, 1, 2 ) v piatich kritériách ( dýchanie, srdcová činnosť, svalové napätie, sfarbenie pokožky a reakcia na podráždenie ). Zdravý novorodenec má súčet bodov 10 a je bez najmenších známok problémov s adaptáciou na vonkajšie podmienky. Skóre 0 označuje novorodenca bez známok života. Hodnota 8 – 10 označuje zdravého novorodenca. Skóre medzi 4 až 7 bodmi znamenajú, že dieťa potrebuje odbornú pomoc ( vdychovanie kyslíka ). Pri nižšom skóre ako 4 sa dieťa okamžite podrobuje resuscitačnej liečbe. Ak sa stav neupraví do 5. minúty, život dieťatka je vážne ohrozený. 10 minút bez dostatočného množstva kyslíka vedie k poškodeniu mozgových buniek. Ak sa podarí takéto dieťa zachrániť, bude potrebovať vo svojom živote výnimočnú starostlivosť a sledovanie odborníkmi.

Ako prebieha prvé vyšetrenie novorodenca ?
Detský lekár na pôrodnej sále vykoná prvé vyšetrenie dieťaťa so zameraním na hodnotenie základných životných prejavov ( Apgarovej skóre ), prítomnosť viditeľných vrodených chýb, pôrodných úrazov a zhodnotí zrelosť dieťaťa podľa telesných znakov ( farba a olupovanie kože, ryhovanie nožičiek, stav nechtov, ochlpenie na tele, zrelosť genitálu, tvar ušnice ). Vyšetrenie trvá asi 10 minút. Lekár postupuje systematicky, od hlavy smerom k dolným končatinám – hodnotí lebku, lupienky, dutinu ústnu, oči, nos, uši, kľúčne kosti, horné končatiny, hrudník a rebrá, nález na srdci a pľúcach, brucho, genitál a konečník, chrbticu a dolné končatiny. Orientačne neurologicky vyšetrí svalové napätie, reflexy ( sací, hľadací, úchopový a Morov ) a poruchy periférnych nervov. Po priložení k prsníku matky sa novorodenec odnesie na observačné oddelenie, kde sa sleduje priebeh jeho popôrodnej adaptácie ( minimálne 12 hodín ).

Čo zahŕňajú skríningové vyšetrenia novorodenca ?
Súčasťou preventívnych opatrení v pediatrii je zistenie skrytých chorôb a porúch u novorodenca, ktoré nazývame skríningom. Sú to vyšetrenia jednoduché, veľmi presné a finančne nenáročné, dostupné pre všetky deti na Slovensku. Umožňujú včas odhaliť ochorenie, následne ho liečiť a tým zlepšujú kvalitu života dieťatka. U detí narodených na Slovensku sa celoplošne vykonáva hodnotenie životných funkcií podľa Apgarovej, skríning vrodených metabolických chýb ( fenylketonúrie a hypotyreózy ), sonografický skríning obličiek a skríning bedrových kĺbov. U novorodencov so zvýšeným predpokladom poruchy alebo choroby sa robí selektívny skríning, ktorý zahŕňa sonografické vyšetrenie mozgu, vyšetrenie sluchu, hypoglykémie ( nízka hladina cukru v krvi ), u nedonosených detí aj vyšetrenie sietnice očným lekárom.

Na 5. deň po narodení prebieha vyšetrenie na vrodené metabolické ochorenia. Fenylketonúria je najčastejším ochorením látkovej výmeny. Ak sa včas nezačne s diétou, vedie ochorenie k ťažkému mentálnemu postihnutiu. Hypotyreóza je ochorením so zníženou funkciou štítnej žľazy. Neliečená postihuje aj intelekt pacienta. Pri oboch vyšetreniach sa odoberá krv na špeciálny filtračný papierik z vpichu na päte novorodenca. Papierik sa odošle do skríningového centra v Banskej Bystrici na vyšetrenie, kde sa z tzv. suchých kvapiek krvi určí testom výsledok. Ak je nález pozitívny, ihneď sa informuje pôrodnica, aby sa zabezpečilo opakované vyšetrenie krvi. V súčasnosti nemožno prepustiť novorodenca pred týmto vyšetrením domov, aby sa zabránilo poškodeniu mozgu pri prebiehajúcom ochorení.

Ultrazvukový skríning obličiek sa zameriava na odhalenie závažných vrodených chýb obličiek, močového mechúra a močových ciest. Vyžaduje si dobrú hydratáciu novorodenca, preto sa vykonáva na 3 až 4 deň po narodení. Odchýlky od normy sa konzultujú s detským urológom a nefrológom.

Na 3. až 5. deň po narodení prebieha aj vyšetrenie bedrových zhybov podľa Ortolániho, kde sa pri klinickom vyšetrení zisťuje prítomnosť instability bedrových kĺbov. Pri pozitívnom náleze sa konzultuje ortopéd, ktorý ešte prevedie ultrazvukové vyšetrenie kĺbov ( niekde ešte rontgenové vyšetrenie ) a doporučí vhodnú prevenciu balením dieťatka do Poštolkových nohavičiek. Pri pôvodnom negatívnom náleze sa robí kontrolné vyšetrenie ešte vo veku 6 týždňov a 3 – 4 mesiacov.

Očkovanie u novorodenca ?
U novorodencov s pôrodnou hmotnosťou nad 2500 gramov prebieha na novorodeneckom oddelení kalmetizácia – očkovanie proti tuberkulóze. Prvá dávka sa musí podať najneskôr do 42. dňa po narodení. Očkuje sa tzv. BCG vakcínou prísne pod kožu ľavého ramena v dávke 0,1 ml. Obyčajne o 6 – 8 týždňov po očkovaní sa začne vytvárať tvrdý uzlíček do veľkosti 1 cm, ktorý nemá hnisať. Postupne bude blednúť, zmenšovať sa a v mieste vpichu sa vytvorí jazvička asi 3 – 5 mm. Toto očkovanie na Slovensku patrí medzi povinné, štátom garantované, akceptujúce uznesenie Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré hovorí, že “ dieťa má právo byť chránené proti infekčným chorobám očkovaním a toto právo mu nemôže nikto uprieť “ – ani vlastný rodič.

Do 24 hodín po narodení sa podrobia všetci novorodenci matiek, ktoré sú HBsAg-pozitívne ( nosičky hepatitídy B ), očkovaniu proti vírusovej hepatitíde B. Vakcína v dávke 0,5 ml sa vpichne vnútrosvalovo spolu s ochrannou protilátkou ( hyperimúnny imunoglobulín anti-HB ). Druhá dávka sa podá o 6 týždňov, tretia o 6 mesiacov. Novorodenci zdravých matiek sa proti hepatitíde B očkujú podľa očkovacej schémy platnej na aktuálny rok.

Každý novorodenec má na novorodeneckom oddelení vystavený očkovací preukaz, do ktorého je očkujúci lekár povinný zapisovať všetky prebiehajúce očkovania ( číslo a typ vakcíny, dátum očkovania, reakcia na očkovanie, meno očkujúceho lekára ).

Kedy je u novorodenca potrebný odber krvi ?
U zdravého novorodenca s bezproblémovou popôrodnou adaptáciou nie je nutný priamy odber krvi zo žily. Niekedy odoberá pôrodník krv z pupočníka, ktorá je vhodná na určité vyšetrenia ( napr. určenie krvnej skupiny ). Ak je u dieťatka podozrenie na nízku hladinu cukru v krvi, na prebiehajúcu infekciu v organizme, na chudokrvnosť alebo na zistenie hladiny bilirubínu pri výraznej novorodeneckej žltačke, musíme odobrať krv zo žily novorodenca. Krv sa najčastejšie odoberá z povrchových žíl končatín alebo z povrchových žíl nad lebečnými kosťami. Odber krvi netrvá dlhšie ako 2 minúty a prebieha za sterilných podmienok.

Znížená hladina cukru v krvi ( hypoglykémia ) sa môže vyskytovať u predčasne narodených detí, detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo u veľkých novorodencov s hmotnosťou nad 4000 gramov. Klinicky sa u detí prejaví ako výraznejšia dráždivosť a tras končatín. Včasné stanovenie hladiny cukru v krvi umožní okamžite začať s liečbou, ktorú určí lekár podľa závažnosti stavu.

Na chudokrvnosť ( anémiu ) u novorodenca myslíme pri výrazne bledej pokožke a slizniciach, neprospievaní, po ťažkom pôrode, u predčasne narodených detí ( zásoby železa sa tvoria až v poslednom období tehotenstva ), pri chudokrvnej matke počas gravidity. Dlhšie trvajúca chudokrvnosť novorodenca nepriaznivo pôsobí na rast a vývoj dieťatka. Výsledok krvného obrazu umožní začať adekvátnu liečbu. Niekedy stačí podávať železo matke a dieťa ho dostane vo zvýšenej miere prostredníctvom materského mlieka.

Žltačka ( ikterus ) u novorodencov je častým javom, ktorý súvisí s vyšším počtom červených krviniek a ich kratším životom. Pri rozpade krviniek vzniká žlté krvné farbivo – bilirubín, ktorý je zodpovedný za prechodné žlté sfarbenie kože, slizníc a očných bielkov. Žltačka vzniká na druhý a tretí deň po narodení, nedosahuje zvyčajne vysoké hodnoty a netrvá dlhšie ako 7 až 14 dní. Hladina bilirubínu sa orientačne určuje podľa špeciálneho prístroja meraním cez kožu, ale na presné stanovenie hladiny bilirubínu je nutné vyšetrenie žilovej krvi.

Každá infekcia u novorodenca je nebezpečnou komplikáciou. Novorodenec reaguje na prebiehajúci zápal odlišnými príznakmi – nedokáže udržiavať teplotu, má sklon k podchladeniu, neprospieva, v žalúdku máva nestrávené zvyšky mlieka, môže mať poruchy dýchania alebo akcie srdca, má dlhotrvajúcu žltačku. Infekcia si vždy vyžaduje odber materiálu na mikrobiologické vyšetrenie a vyšetrenie žilovej krvi, aby sa mohla včas začať účinná liečba.

Aký je rizikový novorodenec ?
K rizikovým novorodencom patria predčasne narodené deti pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva, prenosení novorodenci po ukončenom 42. týždni tehotenstva, novorodenci s nízkou alebo vysokou pôrodnou hmotnosťou, deti z viacplodovej tehotnosti, deti s vrodenými vývojovými chybami a s adaptačnými ťažkosťami po narodení. Každé dieťa s komplikáciami počas vnútromaternicového vývoja, pôrodu alebo adaptácie po narodení je vo zvýšenej miere ohrozené zdravotnými ťažkosťami. Tieto deti vyžadujú zvýšenú starostlivosť a sledovanie počas pobytu v pôrodnici, ale aj následnú komplexnú starostlivosť v ambulancii pre rizikového novorodenca, kde ich stav sleduje tím odborníkov ( pediater, detský neurológ, psychológ, očný lekár, rehabilitačný pracovník ). Cieľom odborného sledovania fyzického aj psychomotorického vývoja dieťaťa je pomôcť rodine optimalizovať rast a vývoj dieťaťa a zasiahnuť, ak je dieťa medicínsky, spoločensky alebo emocionálne ohrozené.

Rizikový novorodenec môže byť prechodne umiestnený v inkubátore, ktorý napodobňuje prostredie maternice. Inkubátor udržiava stálu teplotu prostredia, regulovanú vlhkosť aj množstvo kyslíka. Zložité prístroje inkubátora zaznamenávajú všetky zmeny zdravotného stavu bábätka a podľa potreby vysielajú varovné signály.

Čo je rooming-in ?
Zdravý novorodenec je po prechodnom období zvýšeného sledovania ( asi 12 hodín ) novorodeneckou sestrou umiestnený v prvý deň po narodení v izbe spolu s mamičkou. Tento systém ošetrovania novorodencov pri lôžku matky sa nazýva rooming-in. Je ideálne, ak je novorodenec s matkou počas 24 hodín. Ak je mamička vyčerpaná pôrodom, má zdravotné komplikácie, môže sa spočiatku dieťatko nechávať cez noc u sestier novorodeneckého oddelenia. Matkám po operačnom pôrode sa dieťatko zvyčajne necháva v izbe na tretí deň po pôrode, keď už sú schopné sa o novorodenca postarať. Účinne všetkým matkám pomáhajú v starostlivosti skúsené novorodenecké sestry a lekári. Práve teraz je vhodný čas na všetky otázky matiek týkajúce sa ošetrovania, prebaľovania, kúpania, polohovania a dojčenia novorodenca.

Spoločný pobyt matky a dieťaťa umožňuje včasný nástup tvorby mlieka ( laktácie ) u matky a zároveň podporuje rozvoj citového puta medzi nimi. Mamička postupne spozná temperament , potreby a prejavy bábätka. Naučí sa prikladať dieťatko k prsníku podľa jeho požiadaviek.

Článok pokračuje článkom Čo vás čaká po prepustení z pôrodnice.

---

Považujete tieto a podobné otázky za dôležité, a chcete sa v oblasti „rodičovstva“ lepšie orientovať?
Objednajte si našu knižku ROZUM DO VRECKA PRE RODIČA ZAČIATOČNÍKA, ktorej spolutvorcom je aj autorka tohto článku.