7 povier o placente

Plodový koláč, plodové lôžko, placenta – rôzne názvy jej dávame.

Pre mňa hlavne je to hlavne placenta – zázračnica. Orgán, ktorý dokáže fungovať a zabezpečiť dieťatku všetko potrebné, kým honosíme v brušku.

Slúži na látkovú výmenu medzi mamou a dieťaťom. Zásobuje dieťa kyslíkom, odvádza od neho škodliviny.

No a keďže vás pobavil (ďakujem za reakcie) predošlý článok o poverách týkajúcich sa pupočnej šnúry, pridám dnes i povery o placente.

1. Pozrite sa ako vyzerá!

Mám ten pocit, že po porodení bábätka sa už máloktorá žena bude zaujímať o plodový koláč a pýtať doktora, nech jej ho ukáže. Avšak – skúsenosti starých mám hovoria, že „ak je plodové lôžko veľké, dieťa bude mať pohodlný život.“ Zamyslela som sa nad tým, či bude mať, alebo bude očakávať… nuž, ale kto z nás by si nechcel pohodlne žiť?

2. Placenta ako pleťový krém?

Našla som mnoho vetičiek týkajúcich sa liečivých účinkov placenty na pokožku. Možno na tom bude kus pravdy. Je škoda, že nepoznám nikoho kto to vyskúšal. O čo ide? Ak potriete plodovým koláčom napríklad lišaj, materské znamienko alebo tehotenské škvrny – mali by zmiznúť, vyblednúť.

3. No, a nám v pôrodnici placenty vyhadzujú!

Avšak – keď som písala o tom, že to možno naozaj funguje, stojím si za tým. Niekde sa totiž placenty naozaj používajú na výrobu kozmetických výrobkov, teda na kozmetické účely…

4. Na zlepšenie zraku…

Ak novorodencovi potriete oči plodovým koláčom, bude dobre vidieť. Snáď sa mu zrak vyjasní. A možno je to o tom, že si máme placentu viac všímať!

5. Proti epilepsii…

„Usušené lôžko prvorodičky napomáha proti padúcnici.“ Tak to je zaujímavá informácia. Akurát som nikde nenašla či ho treba zjesť, použiť ako obklad alebo použiť iným spôsobom. Tak nič… budem pátrať ďalej.

6. Zakopať!

Ak zakopete plodový koláč pod strom, ktorý má červené plody- dieťa bude mať červené líčka. Vždy keď som ti toto prečítala, predstavila som si Marfušu z Mrázika a hovorila som si „TAKÉ?!?!“. Pravdepodobne sa však jedná len o to, aby dieťatko nebolo anemické.

Avšak zakopanie placenty pod akýkoľvek strom vraj naozaj prináša dieťatku šťastie… V tomto sa mimochodom zhodujeme i s ďalšími národmi.

V Národopisnom Věstníku Českoslovanském som našla o tom článoček. Kúsok citujem: „Časopis pre sexuálnu vedu a politiku „Sexualprobleme“ roč. 8 (1912) č. 1. str. 47 prináša občasne zaujímavé správy národopisné, pokiaľ sa javí sexuálny život v poverách a zvykoch ľudu. Takúto podal prof. Bellucci z Perugie.

Bol požiadaný aby v obci Magione v Umbrii preskúmal vodu v podozrivej studni. Zistil, že nie je požívateľná a že príčinou toho môže byť hnijúce teleso. Pri ďalšom pátraní bolo zistené, že dno studne pokryté je na meter vysoko kamennými nádobami, obsahujúcimi lôžka rodičky (placenta) a zaviazanými plátenými handričkami. Zistil, že medzi ľudom panuje povera, čím pomalšie placenta sa rozkladá, tím viac má šestonedieľka mlieka a tým dlhšie je dieťa chránené pred nebezpečím. Prof. Bellucci učinil potom verejný dotaz a ukázalo sa, že povera tá je po celej Itálii rozšírená vo viac menej odchylných variáciách. Niekde kladie sa placenta pod lôžko šestonedieľky, inde uschováva sa do odkvapu cintorínskej veže alebo do miesta, kde tečúca voda dlho ju udržuje čerstvou, alebo konečne zakopáva sa na cintorínoch a pod figový strom.

Podobná povera panuje i u divokých národov, že medzi placentou a organizmom, s ktorým bola spojená, panujú i naďalej sympatické vzťahy a preto sa čo najdlhšie zachováva.“

Zaujímavé že? Snáď na tom niečo bude…

7. Až naveky…

…bude milovať otec svoje dieťa a jeho matku ak… „Ak má žena pri pôrode sáčok s kuchynskou soľou, zavesený okolo krku. Keď sa kúsok lôžka a pupočnej šnúry po odpadnutí usuší a pomelie na prášok a tento sa zmieša so soľou zo sáčku a dá sa vypiť s tekutinou otcovi dieťaťa, nebude potom chodiť za inou ženou a bude mať dieťa rád.“ Krkolomné? A nechutné! Ale skúsiť to môžete… chcem si predstaviť pohľad pôrodníka na ten sáčok.