V prvej časti trilógie o bezbolestnom pôrode sme sa dozvedeli, že my, ženy “civilizované” máme smolu. Nežijeme prirodzene, fyzicky ťažko nepracujeme (aké relatívne, že?), nestravujeme sa zdravo, nemáme “otužilý organizmus.”
V skratke – nežijeme v prírode a preto nie sme schopné len tak mimochodom porodiť na tráve pri potoku a potom sa veselo zahrabať lístím, ako to bežne robia negritky na Filipínach.
Ako si teda môžeme uľahčiť pôrod my?
Psychoprofylaxia
Jednou z metód uľahčovania pôrodu je psychoprofylaxia. Definícia hovorí: “metóda spočíva v ignorovaní pôrodných bolestí, a to koncentrovaním pozornosti na iné vnemy týkajúce sa vlastného organizmu.” …jednoduché. Poignorujte bolesť tak, ako tú nepríjemnú kolegyňu z vedľajšieho oddelenia, a je to OK.
Psychofyzická príprava
Komplexná príprava rodičky na pôrod (psychická, ale aj fyzická) sa označuje pojmom psychofyzická príprava.
Psychická príprava má za domácu úlohu presvedčiť mamu čakateľku, že pôrod je úplne bežná fyziologická záležitosť, že už porodil kde – kto, a tým ju zbaviť strachu, úzkosti a obáv.
Cieľom fyzickej prípravy je potrénovať zavalité teleso tak, aby bolo schopné zvládnuť záťaž v priebehu gravidity no a napokon aj počas toho dňa D (teda presnejšie P).
Táto časť prípravy zahrňuje gymnastiku (srnčie skoky na kladine sa vynechávajú) a nácvik správneho dýchania, účinného tlačenia a relaxácie v jednotlivých fázach pôrodu.
Len tak na okraj, jedna kolegynka si do pôrodnice doniesla 300 stranový román, vraj na obdobie relaxácie medzi kontrakciami. Ale myslím, že sa k nemu nedostala…
Predpôrodná gymnastika
Vlastná príprava sa začína v 3. – 4. mesiaci tehotenstva predpôrodnou gymnastikou. Cvičenia sa uskutočňujú spravidla raz do týždňa a trvajú až do pôrodu. Samozrejme, podľa možností nemocnice (pozri viac v Sprievodcovi pôrodníc).
Berte to tak, že ak Vaša pôrodnica alebo poliklinika niečo v tomto zmysle pre vás organizuje, aj keď napríklad až od 32. týždňa gravidity, je výnimočná a hodná chvály už len tým, že sa na to dala.
Každé cvičenie sa začína dýchacími cvikmi v stoji s precvičením horných končatín, nasleduje séria cvikov so zameraním na chrbticu a chrbtové svalstvo, potom sa precvičujú dolné končatiny v sede a v ľahu na chrbte, posilňujú sa stehenné kĺby a napokon sa precvičujú brušné svaly a svalstvo panvového dna. Cviky na posilnenie priamych brušných svalov sa v 3., 5. a 7. mesiaci tehotnosti neprecvičujú.
Koncom 8. mesiaca a v 9. mesiaci sa k týmto cvikom pripája nácvik gynekologickej polohy so všetkými úkonmi, ktoré si potom zopakujete v praxi – pri pôrode. Počas cvičenia treba dodržiavať zostavené poradie cvikov. Pri všetkých cvikoch je dôležité koordinovať dýchanie s pohybom.
Precvičovanie dýchania
Medzi jednotlivými skupinami cvikov sa precvičuje dýchanie. Sústredením na správne dýchanie pri kontrakciách môže rodička odviesť pozornosť od bolestivých podnetov vychádzajúcich z maternice. V mozgovej kôre pritom vzniká ohnisko, ktoré utlmuje všetky okolité miesta.
To znamená, že ak sa podnety z oblasti panvy dostanú do mozgu, buď ich rodička nepociťuje ako bolesť, alebo sú utlmené do takej miery, že sú znesiteľné. Aj pravidelným dýchaním teda možno aspoň čiastočne tlmiť vnímanie pôrodnej bolesti.
Nádych do pľúc, výdych ústami
V prvej pôrodnej dobe sa má rodička nadychovať nosom do pľúc a vydychovať otvorenými ústami. Rýchlosť dýchania prispôsobuje úrovni a sile kontrakcie. Na vrchole kontrakcie je dýchanie najrýchlejšie, pri ústupe kontrakcie sa spomaľuje (niečo ako keď parný rýchlik pomaly štartuje, rozbehne to a potom zasa spomaľuje).
Rýchle a plytké dýchanie
Na začiatku druhej pôrodnej doby, teda vo chvíli, keď rodička pocíti prvý tlak na konečník, sa musí použiť ďalší spôsob dýchania, a to rýchle a plytké vdychovanie a vydychovanie ústami, pričom pracuje len hrudník, aby bránica netlačila nadol privčas.
Na konci 8. mesiaca a v 9. mesiaci tehotnosti sa precvičuje fáza tlačenia (prirodzene, ak nemáte eminentný záujem porodiť práve v telocvični, tak bez skutočného tlačenia) v gynekologickej polohe.
Tri hlboké nádychy
Pri vlastnom pôrode sa na začiatku kontrakcie rodička zhlboka nadýchne, zadrží dych, zavrie oči a tlačí celou silou smerom do konečníka. Keďže by jej jedno nadýchnutie nestačilo na celú kontrakciu, pri nedostatku vzduchu vydýchne, opäť sa rýchlo nadýchne a znovu tlačí. Na celú kontrakciu spravidla stačia tri hlboké nádychy.