Zaujíma Vás, ako rodia ženy v dnešnom svete, ktorý nazývame “necivilizovaný?” Odborníci tvrdia, že väčšinou bezbolestne.
Napríklad celkom samé a bez cudzej pomoci rodia v lese alebo na morskom pobreží ženy na ostrovoch Buru a Seram i na Babarskom súostroví.
Na Tanimbare rodia ženy často posediačky v mori a Maorky na Novom Zélande rodia zasa v kroví pri potoku, v ktorom sa spolu s dieťaťom po pôrode umyjú.
Negritky a Montesky na Filipínach rodia tiež takmer vždy bez pomoci, a to tak, že sa postavia k bambusovému kmeňu a silne oň tlačia spodnú časť tela. Dieťa pustia do teplého popola, ľahnú si vedľa neho a prerežú mu pupočnú šnúru. Potom sa spolu s dieťaťom umyjú, vrátia sa domov a prikryjú sa lístím.
Belošky kričia iba zo zvyku
Aj na Havaji rodia domorodé ženy bezbolestne, okrem niekoľkých výnimočných prípadov. Keď domorodkyne videli rodiť v bolestiach ženy misionárov, čudovali sa ich utrpeniu a smiali sa, lebo si mysleli, že belošky kričia iba zo zvyku.
Rovnako ľahké pôrody má väčšina afrických a amerických žien žijúcich v súlade s prírodou. Dôkazy o ťažkých pôrodoch žien z takýchto komunít sú veľmi zriedkavé.
Známe sú však ťažké pôrody Abiponiek v Paraguai, ako aj veľmi bolestivé pôrody brazílskych Indiánok. Presné príčiny tohto javu nepoznáme. (Myslím, že na tomto mieste viaceré z nás, ktoré už majú nejaký ten pôrod za sebou usúdia, že naši predkovia určite pochádzajú z Paraguaja 🙂
Verejné pôrody
Nie vždy zostáva žena počas pôrodu osamotená. U niektorých primitívnych prírodných národov sa stretávame s verejným pôrodom. Napr. Kamčadalky rodia pokľačiačky v prítomnosti všetkých ľudí z dediny, bez rozdielu stavu a pohlavia. Aj na ostrovoch Aaru a Keei v bývalej Holandskej Indii, v Guinei a u niektorých kmeňov juhoamerických Indiánov existujú dodnes verejné pôrody.
V podstate, niekedy to nie je veľmi vzdialené ani realite u nás. Na môj pôrod sa prizeral celý krúžok medikov, upratovačka, stážistka z Angoly, no a zopár sestier a lekár, ktorých prítomnosti som bola nakoniec rada.
Pomocníci pri pôrode
Ženám prírodných národov pomáhajú pri pôrode rôzni pomocníci či pomocníčky. U niektorých kmeňov pomáha žene vlastný muž. Žena sedí na pätách, rukami objíma dosku alebo kmeň stromu a muž jej zozadu silne zviera telo.
Vo väčšine prípadov je však pomocníkom pri pôrode žena, pretože pôrod sa pokladá za niečo, čo má zostať pred mužmi skryté. U Samoáncov a Malajcov pomáha rodičke matka, na Malabarskom pobreží svokra (no len si to skúste predstaviť!).
U väčšiny kmeňov pomáhajú rodičke pôrodné babice, ktoré rozličnými spôsobmi a praktikami dokážu uľahčiť pôrod. Napríklad na Babarskom súostroví počas celého pôrodu natiera rodičke jedna žena brucho a druhá chrbát kalapovým mliekom.
U Orang-Belendov na Malakk rodičku silne stiahnu šatkou vo výške rebier. Pôrodná babica, ktorá je po pravici rodičky, jej stláča brucho zhora nadol a zároveň sťahuje šatku od pupka nadol. Existuje ešte veľa spôsobov, ktorými sa rozvinuté i primitívne národy pokúšali a pokúšajú pomôcť rodičkám zvládnuť pôrodné bolesti.
“Civilizované” sa boja rodiť
V dnešnej vyspelej spoločnosti je len veľmi málo žien, ktoré sa pôrodu neboja a rodia bezbolestne.
Nuž, my, ženy “civilizované” máme smolu, lebo nežijeme prirodzene, fyzicky ťažko nepracujeme (aké relatívne, že?), nestravujeme sa zdravo, nemáme “otužilý organizmus.”
V skratke – nežijeme v prírode, a preto nie sme schopné len tak mimochodom porodiť na tráve pri potoku a potom sa veselo zahrabať lístím.
Bezbolestnosť hľadáme v rôznych metódach. Prostredníctvom psychofyzickej prípravy, hypnózami, akupunktúrami, epidurálnou analgéziou….Niektorým z nich sa budem venovať v ďalších článkoch.
Nakoniec mi nedá nepoložiť na tomto mieste “básnickú otázku”: Ešte stále si myslíte, že byť ženou “civilizovanou” je v každom smere výhoda?
Zdroj, z ktorého som čerpala odborné informácie pri tvorbe tohto článku je kniha MUDr. Stanislava Tomáša – Bezbolestný pôrod
Ja sa porodu velmi bojim musim povedat, hlavne bolesti. No uplne ma zlozilo, ked mi lekarka povedala, ze budem mat planovaneho cisara…. Neviem si tu ranu po tom ani predstavit
Neboj, v dnešnej dobe to už ide takmer bez bolesti 😉 skús sa svojej lekárky alebo aj v lekárni spýtať na pumpičku xantis proti bolesti po operácii.
Dakujem, a co to ma byt konkretne prosim ta? Teraz sa tak rychlo k lekarke nedostanem.
Dáva sa po operácii k rane, kanylkou sa zavedie látka proti bolesti, no môžeš v pohode fungovať po císarovi napríklad a starať sa o malé
Tento článok je veľmi povrchný, koho problematika naozaj vážne zaujíma, nech si prečíta napr. knihy Michela Odenta “Přirozené funkce orgasmú při milování, porodu a kojení” a “Porod a budoucnost Homo sapiens”, všetko podložené vedeckými štúdiami u civilizovaných i primitívnych nádorov.
Nejako som stále nepochopila, prečo je tu názor, že necivilizované kmene rodia bezbolestne a majú “ľahký” pôrod. Tiež si nemyslím, že dnešné fyzicky pracujúce ženy sa narobia menej ako žena, ktorá žije v pralese a jej jedinou dennou činnosťou je pripraviť nejaké jedlo, neupratuje, nikam sa neponáhľa, nestresuje sa, je kľudná. Fakt, že žena nekričí pri pôrode, neznamená, že pôrod je bezbolestný a ľahký. Ja som hláska nevydala ani pri jednom pôrode, a pritom to bola neznesiteľná bolesť a miestami hotové utrpenie. Ženy v necivilizovaných kmeňoch rodia v podmienkach, aké majú na to určené, ak prales, tak prales. Ak by mali vedľa pralesa nemocnicu s lekármi, asi by rodili tam. Nepísali ste o úmrtnosti týchto matiek a detí, infekciách a komplikáciách pri a po pôrodoch – asi by to stálo za zmienku.